Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

NÁZOR: Ústavná diskomformita právnej úpravy archeologického výskumu

Martin Píry • 12.6. 2017, 18:11

Viacerí čitatelia sa iste stretli s informáciu, že pod diaľnicou alebo inýmstaveniskom sa realizoval archeologický výskum. Ide o právnu situáciu, kedy na základe zákona č. 49/2002 Z.z o ochrane pamiatkového fondu v znení zmien a noviel (ďalej len pamiatkový zákon) môže a v niektorých prípadoch musí nariadiť Krajský pamiatkový úrad realizáciu archeologického výskumu v súvislosti so zamýšľanou stavebnou činnosťou. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžo/203/2010 je možné považovať ochranu pamiatkového fondu (teda vrátane archeologických hodnôt) za verejný záujem. Takáto subsumpcia konkrétnych vzťahov pod pojem verejný záujem je v súlade s doktrinálnym, teda vedeckým záverom, čo je a čo nie je verejný záujem. Pre najvšeobecnejšie poňatie tohto pojmu je potrebné povedať, že ide o záujem neurčitého počtu ľudí, na ktorom tieto jednotlivé individuality môžu dosiahnuť istú mieru konsenzu, čo sa prejavuje najmä vo forme zákonov alebo všeobecne záväzných nariadení obce. Označenie archeologického výskumu za verejný záujem je dôležitým východiskom pre ďalšiu úvahu. Podľa vyššie spomenutého zákona § 36 a nasledujúceho Krajský pamiatkový úrad:

a.) Nariadi archeologický výskum vždy na mieste evidovaného archeologického náleziska pred začatím stavebnej činnosti

b.) Môže nariadiť archeologický výskum aj na mieste stavby alebo inej hospodárskej činnosti, ktoré nie je evidovaným archeologickým náleziskom, ak na tomto mieste dôvodne predpokladá výskyt archeologických nálezov.

Pokiaľ situácia pod a.) je výkladovo zrejmá, situácia pod b.) môže zniesť istú mieru polemiky z hľadiska princípu legitímneho očakávania, ktorý tvorí organickú súčasť práva na spravodlivý proces. Subjekt - žiadateľ by mal na základe merateľných dôkazov predpokladať, že je možné na jeho pozemku nariadiť archeologický výskum. Ak je nehnuteľnosť evidovaná v centrálnej evidencii, je situácia ľahko predpokladateľná. Rovnako ako v rámci pripomienkovaného konania pri prijímaní územných plánov bolo územie vyčlenené ako potencionálne nálezisko. Ostatné dôvody si žiadajú jasnú a na materiálnych dôkazoch založenú argumentáciu, ktorá musí byť súčasťou odôvodnenia. Nariadenie výskumu bez materiálnych - merateľných dôkazov o potencionálnej možnosti náleziska je v rozpore s vyššie uvedeným princípom, a teda právom na spravodlivý proces.

V každom prípade však treba našu pozornosť sústrediť na iný problém pri nariadení archeologického výskumu. Ide v každom prípade o časovo ohraničené obmedzenie vlastníckeho práva konkrétnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, teda vlastníka konkrétnej nehnuteľnosti. Vlastnícke právo je základným ľudským právom, ktoré ako podľa ústavy má nadradené postavenie ( porovnaj čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky). Teda ide o veľmi vážny vzťah ochrany ľudského práva a zároveň legitímnej požiadavky spoločnosti na ochrane verejného záujmu. Pre tieto situácie je možné predpokladať niekoľko podstatných podmienok:

a.) Je potrebné, aby každý mohol predpokladať takéto rozhodnutie, ako uvádzam vyššie, na základe merateľných predpokladov

b.) Obmedzenie práv je možné vo verejnom záujme, ak je naplnená požiadavka proporcionality (ktorá mimo iné predstavuje zásah ako poslednú možnosť, ak cieľ nie je možné dosiahnuť inak)

c.) Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky ods. 4 je možno takéto obmedzenie len za náhradu.

Ak aj konkrétne podmienkypod bodom a-b môže byť naplnené, priamo zákon porušuje podmienku pod bodom c.). [Krátko k bodom a - b o zásade legitímneho očakávania a proporcionali tein. Košičiarová princíp dobrej verejnej správy a Rada Európy]

Podľa pamiatkového zákona nielenže Krajský pamiatkový úrad nariadi obmedzenie vlastníckeho práva realizovaním výskumu, ale napr. aj podľa § 38 ods. 1 Náklady na pamiatkový výskum uhrádza vlastník kultúrnej pamiatky, vlastník nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo stavebník., a podľa ods. 2 ak sa pamiatkový výskum vykonáva na stavbe alebo pri činnosti, ktorej uskutočnenie je verejným záujmom, môže ústredný orgán štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je zabezpečovanie činnosti alebo stavby vo verejnom záujme, rozhodnúť, že náklady alebo ich časť sa uhradia zo štátneho rozpočtu. a do tretice Pamiatkový výskum vykonávaný výlučne na vedecké účely a dokumentačné účely uhrádza ten, v koho záujme bude vykonaný.

Toto ustanovenie predstavuje slušný guláš a interpretačný problém. Nariadiť obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou z dôvodu realizovania archeologického alebo iného výskumu je možno podľa čl. 20 ústavy, ako je uvedené už vyššie, len vo verejnom záujme. Obmedziť kohokoľvek na vlastníckom práve iným spôsobom nie je možné. A keď podľa čl. 20 ods. 4 už je vlastník obmedzený, je povinnosť náhrady, nie možnosť ako predpokladá zákon. Archeologický prieskum realizovaný za iným ako vedeckým účelom by bol de facto trestný čin. Preto odsek 3 tohtoustanovenia je minimálne polemický. Ak vychádzame z ustanovenia §36 ods. 1, kde zákon definuje archeologický výskum, tak ide o „Archeologický výskum na účely tohto zákona je súhrn odborných nedeštruktívnych metód a deštruktívnych metód a techník zameraných na vyhľadávanie, identifikáciu, vyhodnocovanie, dokumentáciu, evidenciu alebo na záchranu archeologického náleziska, archeologického nálezu alebo nálezovej situácie, ako aj na vyhľadávanie a zber archeologických nálezov na povrchu zeme, v zemi a pod vodou.“ Podľa § 40 ods. 6 vlastníkom nálezu je Slovenská republika. Teda realizácia archeologického výskumu v inom ako vedeckom, a teda verejnom záujme, je vylúčená. Vykonanie takéhoto výskumu cez obmedzenie vlastníckeho práva však má byť realizované ústavne - komfortným spôsobom, teda za náhradu. Zákon však naopak predpokladá, že sa vlastník úplne alebo sčasti podieľa na jeho realizácii hoci reálne na ňom nemá žiadny záujem, naopak istý čas je obmedzený na svojich právach vec užívať.

Teda pokiaľ ustanovenie § 38 ods. 1 a 2 pamiatkového zákona je zjavne protiústavné ods. 3 je vágny a nelogický. Z praktického hľadiska som sa ešte nestretol s tým, že by archeologický výskum bol nariadený inak ako za úplného financovania vlastníkom stavby alebo stavebníkom. O to, že ide o vážny zásah do ľudských práv a narušenie princípu právneho štátu netreba snáď ani hovoriť.

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2396

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: