Vydedenie umožňuje poručiteľovi, aby svojim právnym úkonom zabránil dedeniu zo zákona tomu z potomkov, ktorý
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda potomkovia vydedenej osoby (jeho vnuci a vnučky).
Forma a náležitosti listiny o vydedení sú v zásade zhodné s formou a náležitosťami záveru, naviac v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.