Princíp ultima ratio – predstavuje zásadu subsidiarity represie, čo znamená, že prostriedky trestného práva sa majú použiť až ako krajný prostriedok štátu na ochranu určitým, trestným zákonom taxatívne vymedzeným spoločenským vzťahom, v prípade že prostriedky iných právnych odvetví sú neúčinné na ochranu takýchto vzťahov.

Ultima ratio je potrebné vykladať aj ako aplikačný princíp, ktorý zaväzuje nielen súdy, ale aj orgány činné v trestnom konaní.

Subsidiarita represie znamená, že prednosť má civilné konanie pred trestným konaním, teda trestné právo nemá byť použité ako prvé, z dôvodu, že je zadarmo, ľahšie dostupné a rýchlejšie ako civilné, ale práve naopak.

Princíp ultima ratio možno uplatniť na tzv. materiálnu protiprávnosť určitého konania, teda na jeho závažnosť, ako konštatoval NSSR.

Tento princíp má v trestnom práve oveľa širšie využitie, len ako konštatoval NSSR, preto ho nie je správne zužovať len na tzv. materiálnu stránku spáchaného prečinu.

Možno ho v trestnom práve aplikovať aj v nasledujúcich oblastiach:

• pri ukladaní trestov v zmysle: nepodmienečný trest odňatia slobody by sa mal ukladať až v poslednom rade, respektíve v prípadoch kedy iné tresty (podmienečný trest odňatia slobody, alternatívne tresty), nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva. 
• možno na jeho základe interpretovať formálne znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu
• v oblasti trestného práva procesného, tento princíp slúži na selekciu podávania trestných oznámení, respektíve odstránenie tzv. šikanóznych trestných oznámení (v prípadoch kedy sa právo na podanie TO nevyužíva, ale zneužíva).¹

¹ http://www.pravnelisty.sk/clanky/a215-princip-ultima-ratio.-vyznamne-interpretacne-pravidlo-alebo-prehnany-sudny-aktivizmus-bez-opory-v-zakone-a-judikature