Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Odklad exekúcie

19.1. 2013, 17:50 |  najpravo.sk

Odklad exekúcie môže byť povolený z viacerých dôvodov. Najčastejším dôvodom odkladu sú sociálne dôvody. Zmyslom inštitútu odkladu exekúcie zo sociálnych dôvodov je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Povolenie odkladu exekúcie je možné až po vydaní poverenia, teda už počas prebiehajúcej exekúcie. Procesným predpokladom odkladu exekúcie je návrh povinného, ktorý musí byť fyzickou osobou. Súd môže odklad exekúcie povoliť, a teda návrhu povinného vyhovieť len ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a kumulatívne (zároveň) musí byť splnená podmienka, že odkladom exekúcie by nebol vážne poškodený oprávnený.

Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Podrobný výklad podal Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 1/09-29 kde okrem iného uviedol, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 EP, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

1. povinný je fyzickou osobou,

2. povinný o odklad exekúcie požiadal,

3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,

4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne,

5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie.

V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.

Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP predpokladá, že povinný preukáže také okolnosti, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 EP. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 EP. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 233 OSP), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania (§ 234 ods. 3 OSP). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 1/09-29). 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca