TlačPoštaZväčšiZmenši

Bezdôvodné obohatenie

30.1. 2011, 12:23 |  najpravo.sk

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného nevyplatenia faktúry.

 

Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.).

 

Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.

 

Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný :

 

- plnením bez právneho dôvodu,

- plnením z neplatného právneho úkonu,

- plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

- z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 ObčZ) a

- bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 ObčZ).

 

Zákon vymedzuje bezdôvodné obohatenie aj negatívnym výpočtom, keď uvádza, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté:

 

- plnenie premlčaného dlhu alebo

- plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

- plnenie z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a

- vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky.

 

Súdy vo svojich rozhodnutiach vysvetľujú, že o plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005).

 

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Môže ísť napríklad o prípad platenia nájomného a úhrad za užívanie bytu iba jedným z rozvedených manželov, hoci byt užívajú aj po rozvode spoločne. Nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu je povinný platiť nájomca; ak právo nájmu patrí viacerým osobám a nejde o spoločný nájom bytu manželmi, je každá z nich (pokiaľ nebolo dohodnuté inak) povinná platiť na ňu pripadajúci podiel úhrady. Ak rozvedená manželka po rozvode, avšak v čase keď ešte obaja účastníci mali právo spoločného nájmu bytu a byt zároveň spoločne užívali, platila celú úhradu za užívanie bytu, plnila za rozvedeného manžela, čo mal žalovaný plniť sám, takže jemu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 ObčZ (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 210/2005).

 

Bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme. Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy či inej právnej skutočnosti, je preto nevyhnutným predpokladom nároku podľa § 454 ObčZ, nakoľko bez nej by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol. Právna povinnosť musí existovať k okamihu, kedy je subjektom, ktorý za iného plní, plnenie poskytnuté (citované z uznesenia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1213/2007).

 

Oproti ostatným skutkovým podstatám zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 ObčZ má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 ObčZ právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Konkurencia so zodpovednosťou podľa § 451 ods. 2 ObčZ by prichádza do úvahy len tam, kde ten, kto plnil, sa domnieval, že plnil svoj vlastný dlh. V takom prípade by mal nárok aj proti tomu, komu plnil, aj proti tomu, za koho plnil, pričom plnenie by mohol obdržať len raz (R 1/1979).

 

Podľa § 107 ObčZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to:

 

-           subjektívna, ktorá je dvojročná, a

-           objektívna trojročná, resp. desaťročná.

 

Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).

 

 

Z judikatúry:

 

Užívanie nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy

 

O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tieto priestory užívať (uskladniť v nich nábytok). Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (uskladniť v ňom nábytok). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 ObčZ).

 

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 52/2005)

 

* * *

 

Koho žalovať, pokiaľ spoluvlastník užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu

 

            Ak uzavrel jeden zo spoluvlastníkov bez súhlasu druhého spoluvlastníka zmluvu, ktorou umožnil tretej osobe užívať predmet spoluvlastníctva, nie je „opomenutý“ spoluvlastník, t. j. ten, ktorý nedal na užívanie spoločnej veci súhlas, legitimovaný požadovať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva podľa neplatnej zmluvy vzniklo, je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia len od druhého spoluvlastníka, a to v rozsahu, v ktorom užíval vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu

 

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 3. decembra 2009, sp. zn. 30 Cdo 4894/2007)

 

* * *

 

Vynaloženie investícií do cudzej nehnuteľnosti a následná zmena vlastníctva nehnuteľnosti

 

            Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 ObčZ) vzniká prijatím tohoto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohoto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo.

 

(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. marca 2003, sp. zn. 25 Cdo 355/2001)

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1312
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Našli ste chybu

Najvyhľadávanejšie

Zaujímavé odkazy

Monitoring konkurzov a firiemhttp://www.finstat.sk/monitoring-firiem

Sledovanie konkurzov, Obchodného vestníka, Obchodného registra a ďalších zdrojov o firmách, ...

Hospodárske výsledky firiem za rok 2013http://www.finstat.sk/analyza-firiem?&Year=2013

Finančné výsledky slovenských firiem za rok 2013 nájdete na FinState už teraz.

Hospodárske výsledky slovenských firiemhttp://www.finstat.sk/analyza-firiem

Hospodárske výsledky a finančná analýza najväčších firiem na portáli FinStat.sk.

Registre

Štatistický register organizáciíhttp://www.statistics.sk/pls/wregis/dotaz

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Čítali sme

Kaliňák oznámil zbraňovú amnestiuhttp://spravy.pravda.sk/domace/clanok/325474-kalinak-oznamil-zbranovu-amnestiu/

Ministerstvo vnútra chystá ďalšiu zbraňovú amnestiu, platiť by mala od decembra.

Kiska odpísal mimovládke na list, ktorý rieši ľudské právahttp://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/850911-kiska-odpisal-mimovladke-na-list-ktory-riesi-ludske-prava/

Prezident Andrej Kiska odpovedal mimovládnym organizáciám na otvorený list z 18. júna, v ktorom ...

Platy soudců se zvýší. Ústavní soud zrušil současný způsob výpočtuhttp://zpravy.idnes.cz/ustavni-soud-navrh-na-zruseni-vypoctoveho-mechanismu-soudcu-pu3-/domaci.aspx?c=A140730_095216_domaci_maq

Ústavní soud rozhodl o návrhu na zrušení výpočtového mechanismu platů soudců, které se ...

Nové časopisy

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2014

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2014

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2013

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2013

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Corpus Delicti 1/2014

Corpus Delicti 1/2014

Fakultný časopis PF TT vydávaný pod záštitou Elsa TT.

PoUtStŠtPiSoNe
: