Podľa § 3 Zákona o rodine štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo podľa Zákona o rodine pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným. Toto citované upravuje možnosť, aby štátny občan Slovenskej republiky uzavrel manželstvo v cudzine podľa tohto zákona pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným (tzv. konzulárny sobáš). Týmto orgánom sa rozumie predovšetkým slovenský zastupiteľský úrad.

Pri uzavieraní manželstva sa postupuje podľa ustanovení zákona o rodine vrátane formy uzavierania manželstva a neuplatňujú sa ustanovenia o vecnej a miestnej príslušnosti orgánu, pred ktorým snúbenci môžu urobiť vyhlásenie o uzavretí manželstva. Toto vyhlásenie snúbenci urobia pred vedúcim zastupiteľského úradu alebo pred iným splnomocneným pracovníkom zastupiteľského úradu.

Uzavretie manželstva na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte sa zapisuje do osobitnej matriky, ktorú vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zápis sa vykoná na základe oznámenia. K oznámeniu musia byť predložené doklady potrebné na vykonanie zápisu v osobitnej matrike. Oznámenie možno urobiť na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte, matričnom úrade, v ktorého územnom obvode má občan trvalý pobyt, matričnom úrade, v ktorého územnom obvode mal občan posledný trvalý pobyt, alebo na ktoromkoľvek matričnom úrade, ak občan nemal na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Zápis do osobitnej matriky sa vykoná najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia. V odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť najviac o tri mesiace.

Občan Slovenskej republiky však môže v cudzine uzavrieť manželstvo okrem zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky aj pred orgánom cudzieho štátu, a to tak občianskou, ako aj cirkevnou formou. Forma uzavretia manželstva sa potom spravuje právom miesta, kde sa manželstvo uzaviera – zásada locus regit actum, avšak spôsobilosť osoby uzavrieť manželstvo, ako aj podmienky na jeho platnosť sa spravujú právom štátu, ktorého je táto osoba príslušníkom. Zásada locus regit actum však pri uzavieraní manželstva nie je neobmedzená a absolútna. Obmedzuje ju výhrada verejného poriadku upravená v ustanovení § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorej právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých treba bez výhrady trvať.