Nedeľa, 16. február 2025 | meniny má Ida , zajtra Miloslava
Predplatné
Nedeľa, 16. február 2025 | meniny má Ida , zajtra Miloslava

Rodinné právo

Povinnosť prihliadať na štátne sociálne dávky pri určení výšky výživného

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.

Prípustnosť dovolania vo veciach o úpravu styku rodiča s dieťaťom

Určenie spôsobu akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery “šité na mieru“ pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Preto ani nemôže reálne existovať ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu ohľadom spôsobu určenia styku rodiča s maloletým dieťaťom a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani existujúca rozhodovacia činnosť súdov v obdobných prípadoch, na ktoré dovolateľka poukazovala, pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.

Vyživovacia povinnosť k plnoletému dieťaťu, štúdium pre štúdium

Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa, samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimeraného množstva absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Pokiaľ študuje dieťa na súkromnej škole, je potrebné zaoberať sa tým, aké boli dôvody, aby vedľajší účastník študoval súkromnú školu, teda školu zaťaženú školným a nie podobne zameranú verejnú strednú školu (bezplatnú).
10. Október 2014Medzi rodičmi a deťmi

Rozsah styku rodiča s dieťaťom

Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená.

Výživné zo strany podnikateľa, námietka nevyhnutnosti postupu podľa § 63 ods. 1 ZR

Nezaujatie žiadneho stanoviska k námietke, podľa ktorej pri určení výšky výživného pre maloleté dieťa je treba postupovať v intenciách § 63 ods. 1 zákona o rodine, znamená zjavnú neodôvodnenosť rozsudku.
22. Október 2013Medzi rodičmi a deťmi

Prípustnosť dovolania v konaní o úprave styku rodičov s dieťaťom

V rozsudku o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom nejde o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, preto dovolanie nie je prípustné a ide pritom o vec upravenú v Zákone o rodine, kde dovolanie nie je prípustné.

Schopnosť dieťaťa samé sa živiť, objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne

Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (pozn. redakcie najprávo.sk: podotýkame, že podľa § 62 ods. 3 slovenského Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.)
11. November 2013Medzi rodičmi a deťmi
⁋ Premium

Povolenie uzavrieť manželstvo maloletému staršiemu ako 16 rokov

Dôležitosť súdneho rozhodnutia o povolení uzavrieť manželstvo maloletému vyžaduje, aby sa súdy starostlivo venovali zisťovaniu skutočného stavu veci. Najmä musia venovať pozornosť osobám obidvoch snúbencov a preverovať všetky okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie ich predpokladov k založeniu harmonickej rodiny a k riadnej výchove detí. Súdy sa musia zaoberať aj otázkou, ako bude rodina, ktorú hodlajú snúbenci založiť, plniť svoju ekonomickú funkciu. Preto treba zisťovať zárobky oboch snúbencov, a pokiaľ ešte žiadny z nich nie je zárobkovo činný, treba skúmať, ako inak bude rodina hmotne zabezpečená; v týchto prípadoch je namieste zisťovať zárobkové pomery rodičov snúbencov. Súd by mal prihliadať aj na to, ako bude uspokojená bytová potreba snúbencov v prípade uzavretia manželstva, keďže uspokojivé bytové pomery sú takisto jedným z predpokladov zdarného vývoja manželstva.
20. September 2023Rodina a manželstvo

Neprípustnosť dovolania vo veci rozvodu manželstva

Rozhodnutím o rozvode manželstva sa mení osobný stav účastníkov, ktorý pôsobí nielen voči tretím osobám, ale aj voči súdom (§ 159 ods. 2 O.s.p.). V nadväznosti na to treba znenie § 237 O.s.p. vykladať nie doslovne (tak, že dovolaním možno v prípade výskytu niektorej z týchto vád napadnúť skutočne každé rozhodnutie odvolacieho súdu), ale tak, že procesná vada v zmysle tohto ustanovenia nezakladá prípustnosť dovolania, pokiaľ smeruje proti rozsudku, ktorým bolo rozvedené manželstvo.
4. Jún 2013Rozvod manželstva

Ťažké zdravotné postihnutie dieťaťa a trvanie vyživovacej povinnosti

Samotným priznaním invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Konštrukcia sociálnych platieb (dôchodkov, dávok, prípadne služieb v širokom slova zmysle) objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne pomery oprávneného príjemcu. Ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života.
6. September 2013Medzi rodičmi a deťmi

Podanie odvolania v konaní o rozvod manželstva s maloletými deťmi

Spojenie konania o rozvod manželstva s úpravou práv a povinností manželov k maloletým deťom znamená, že ak súd manželstvo rozvedie, je povinný v rozsudku, ktorým manželstvo rozvádza, súčasne rozhodnúť aj o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom. Hoci ide o spojené konanie, neznamená to, že oba výroky rozsudku (výrok o rozvode manželov a výrok o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom) musia právoplatnosť nadobudnúť vždy súčasne. Ide o to, že a) ak je odvolaním napadnutý výrok o rozvode manželstva, právoplatnosť nenadobudne nielen tento výrok, ale ani výrok o úprave pomerov manželov k maloletým deťom, b) ak je však napadnutý iba výrok o úprave pomerov manželov k maloletým deťom, výrok o rozvode manželstva (nenapadnutý odvolaním) nadobudne právoplatnosť samostatne a predmetom konania zostáva iba úprava pomerov manželov k maloletým deťom; po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva má už ale ďalšie konanie povahu konania, na ktoré sa nevzťahuje § 205a ods. 1 O.s.p., ale ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. (viď aj § 120 ods. 4 O.s.p., ale tiež 176 ods. 1 a § 81 ods. 1 O.s.p.);
4. December 2012Rozvod manželstva

Vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, dlžné výživné

I. Samotný aktuálny výpočet potenciálnych miest evidovaných príslušným úradom práce, sám o sebe ešte nezaručuje, že uchádzač o prácu by bol niektorým zo zamestnávateľov skutočne zamestnaný a bol by mu poskytnutý vyšší zárobok. II. Rozviazanie pracovného pomeru dohodou so zamestnávateľom poskytujúcim vyšší zárobok bez ďalšieho neznamená, že sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. III. Pri splatnosti dlžného výživného nemožno zamieňať povinnosť na úhradu dlhu s „potrestaním" (zvlášť ak je povinný ochotný dlh doplatiť), ale musia byť rešpektované určité kritériá primeranosti, ktoré aj v záujme oprávnených zabránia tomu, aby sa povinná osoba dostala do situácie, kedy svoje povinnosti nebude môcť plniť ani v budúcnosti, prípadne sa sama stane príjemcom dávok sociálnej podpory.
PoUtStŠtPiSoNe
: