Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zvolanie zhromaždenia – ako na to?

najpravo.sk • 8.2. 2012, 22:46

V posledných dňoch sa v súvislosti s korupčnou aférou „Gorila" organizuje čoraz viac protestných zhromaždení v mnohých mestách Slovenska. Mnohé kľúčové okamihy československých a slovenských dejín sú spojené práve so slobodou zhromažďovania.

Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že sloboda zhromažďovania slúži v zásade k prezentácii a výmene myšlienok v otvorenej spoločnosti a k formovaniu otvorenej spoločnosti. Nové formy komunikácie nijak neoslabujú význam slobody zhromažďovania. Sloboda zhromažďovania je základným komponentom európskeho verejného poriadku, laickejšie povedané, európskej kultúry. Je bezprostredne previazaná so slobodou združovania a hlavne so slobodou prejavu, ktorá je sama oprávnene nazývaná "superslobodou". Sloboda zhromažďovania je súčasťou a podmienkou demokracie a obmedzená môže byť tiež len opatreniami, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. 

Poradíme vám aké práva a povinnosti máte pri zvolávaní zhromaždenia.

Obsah

Na zhromaždenie netreba povolenie

Obmedzenie pri Národnej rade SR 

Kto môže zvolať zhromaždenie 

Oznamovacia povinnosť 

Ako postupovať pri oznamovaní zhromaždenia 

Aké sú povinnosti zvolávateľa 

Aké sú povinnosti účastníkov zhromaždenia 

Obec môže zakázať zhromaždenie 

Ako sa brániť proti zákazu zhromaždenia 

Konanie zakázaného zhromaždenia 

Čo ak sa riadne oznámené zhromaždenie zvrhne na násilnosti? 

Obrana proti rozpusteniu zhromaždenia 

Za zakrytie tváre pri zákroku polície hrozí až 165 eurová pokuta! 

Právnické osoby to majú drahšie

Z judikatúry súdov 

 

Na zhromaždenie netreba povolenie

Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať, je to ich ústavné právo vychádzajúce z článku 28 Ústavy Slovenskej republiky.

Výkon zhromažďovacieho práva občanov slúži na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. Za zhromaždenie sa považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.

Na zhromaždenie nie je nikdy potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.

Obmedzenie pri Národnej rade SR

Zákon o zhromažďovacom práve (zákon č. 84/1990 Zb.) upravuje obmedzenie týkajúce sa zhromaždení pri budove zákonodarného zboru. Ustanovuje, že sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje. Je úplne irelevantné, či zákonodarný zbor práve rokuje alebo nie, toto obmedzenie platí aj v prípade, ak zákonodarný zbor práve nerokuje.

Kto môže zvolať zhromaždenie

Zhromaždenie môže zvolať občan starší ako 18 rokov alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zahraničná právnická osoba, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky alebo skupina osôb.

Oznamovacia povinnosť

Zhromaždenia sa musia vždy oznamovať obci, v ktorej sa konajú, avšak s výnimkou zhromaždení usporadúvaných právnickými osobami prístupných len ich členom alebo zamestnancom a menovite pozvaným hosťom, zhromaždení usporadúvaných cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami v kostole alebo v inej modlitebni, procesií, pútí a iných sprievodov a zhromaždení slúžiacich na prejavy náboženského vyznania, zhromaždení konaných v obydliach občanov a zhromaždení menovite pozvaných osôb v uzavretých priestoroch. Ostatné zhromaždenia sa musia oznámiť.

Na zhromaždenie, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti, môže obec vyslať svojho zástupcu, ktorému je zvolávateľ povinný vytvoriť podmienky na riadne plnenie jeho úloh, najmä mu umožniť sledovanie priebehu zhromaždenia a vykonanie úkonov nevyhnutných na prípadné rozpustenie zhromaždenia.

Obec má možnosť určiť miesto v obci, kde možno konať prípustné zhromaždenia aj bez oznámenia, pritom môže určiť dobu, v ktorej sa také zhromaždenia nesmú konať.

Ako postupovať pri oznamovaní zhromaždenia

Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Za právnickú osobu predloží oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky, aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.

V oznámení musí zvolávateľ uviesť:

  • účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia;
  • predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;
  • opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia;
  • ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia;
  • meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov a sídlo a meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci konať v jej mene;
  • meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa.
  • ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev, je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku.

Ak zvolávateľ neuvedie všetky požadované údaje alebo nepredloží súhlas vlastníka pozemku, alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné, obec na to zvolávateľa pri osobnom predložení oznámenia upozorní s tým, že ak tieto vady nebudú odstránené, nepôjde o platné oznámenie. Zvolávateľ je povinný na mieste oznámenie potrebným spôsobom doplniť alebo upraviť. Ak bolo oznámenie predložené iným spôsobom, obec zvolávateľa na vady bezodkladne písomne upozorní.

Aké sú povinnosti zvolávateľa

Zvolávateľ je oprávnený robiť všetky opatrenia na zvolanie zhromaždenia. Najmä je oprávnený v súlade s oznámeným účelom zhromaždenia osobne alebo písomne alebo inak pozývať na účasť na ňom. Čiže to znamená, že právo zvolávateľa pozývať na zhromaždenie napríklad na Facebooku vzniká až po platnom oznámení zhromaždenia. Ak zvolávateľ ešte neoznámil platne so všetkými náležitosťami oznámenie, alebo bolo zhromaždenie zakázané (viď nižšie dôvody, pre ktoré môže byť zhromaždenie zakázané), nemôže zvolávať zhromaždenie, inak sa vystavuje hrozbe uloženia pokuty až do 165 eur.

Zvolávateľ má tiež právo, aby pozvanie na zhromaždenie bolo vo vhodnom čase vyhlásené miestnym rozhlasom. Obce a štátne orgány a organizácie podľa možností a okolností poskytujú zvolávateľovi pomoc. Ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.

Zvolávateľ je oprávnený vydávať priamo alebo s pomocou usporiadateľov účastníkom pokyny na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia.

Zvolávateľ je povinný

  • a) poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia a splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi;
  • b) zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov;
  • c) riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení;
  • d) dávať záväzné pokyny usporiadateľom;
  • e) dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval;
  • f) zhromaždenie ukončiť.

Ak sa zvolávateľovi po narušení pokojného priebehu zhromaždenia nepodarí zaistiť nápravu, požiada o potrebnú pomoc obec alebo útvar Policajného zboru. Môže tak urobiť tiež, ak sa účastníci po ukončení zhromaždenia pokojne nerozídu.

Aké sú povinnosti účastníkov zhromaždenia

Účastníci zhromaždenia sú v prvom rade povinní dbať na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov a aj bez týchto pokynov sa vždy zdržať všetkého, čo by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromaždenia, predovšetkým sa zdržať ohrozovania zdravia, života a majetku iných.

Po ukončení zhromaždenia sú jeho účastníci povinní pokojne sa rozísť. Ak je zhromaždenie rozpustené, sú povinní bez meškania opustiť miesto zhromaždenia. V rozchode sa im nesmie žiadnym spôsobom brániť.

Účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny. Takisto nesmú mať pri sebe iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím.

Účastník zhromaždenia nesmie mať nikdy svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a príslušník Policajného zboru ho na odkrytie tváre vyzval.

Obec môže zakázať zhromaždenie

Obec môže s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas. Zákon však toto koncipuje len ako návrh resp. odporúčanie.

Obec má vždy vo vzťahu k Policajnému zboru oznamovaciu povinnosť, a teda je povinná oznámiť Policajnému zboru konanie zhromaždenia, ako aj to, že rozhodla o zákaze zhromaždenia, a to ihneď po doručení oznámenia o konaní zhromaždenia alebo bezodkladne po vydaní rozhodnutia o zákaze zhromaždenia.

Obec môže zvolávateľovi uložiť, aby zhromaždenie konané vo večerných hodinách bolo ukončené tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja.

Obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže (teda nie je na úvahe obce, či ho v týchto prípadoch zakáže, ale je povinná ho zakázať), ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve:

  • a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
  • b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
  • c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Obec zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak

  • a) sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie,
  • b) na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie a medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľa žrebovaním,
  • c) sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie.

Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým maril oznámený účel zhromaždenia.

O zákaze zhromaždenia alebo čase jeho ukončenia rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie.

Obec v deň vydania rozhodnutia vyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli až do dňa, v ktorom sa má zhromaždenie konať, a rozhodnutie vyhlási miestnym rozhlasom alebo iným obdobným spôsobom.

Vyvesením na úradnej tabuli je rozhodnutie zvolávateľovi doručené. Ak obec v zákonnej lehote nevyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli, môže zvolávateľ zhromaždenie usporiadať. Obec zároveň bezodkladne zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia zvolávateľovi a zverejní ho na svojej internetovej stránke, ak ju má k dispozícii.

Ako sa brániť proti zákazu zhromaždenia

Proti rozhodnutiu obce o zákaze zhromaždenia môže zvolávateľ do 15 dní od doručenia podať opravný prostriedok na súde, ku ktorému priloží písomné vyhotovenie rozhodnutia. Postupuje sa podľa § 244 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku. Opravný prostriedok nemá odkladný účinok, teda podaním opravného prostriedku sa neodkladá vykonateľnosť rozhodnutia obce.

Súd rozhodne do troch dní. Rozhodnutie zruší len v prípade, ak neboli dané dôvody k zákazu zhromaždenia. Zvolávateľ je potom oprávnený zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo neskôr tak, aby sa zhromaždenie uskutočnilo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak zhromaždenie usporiada v neskoršej dobe, upovedomí o tom obec najneskôr 1 deň pred konaním zhromaždenia.

Čo v prípade, ak súd nerozhodne do troch dní si prečítajte nižšie v judikáte Ústavného súdu.

Konanie zakázaného zhromaždenia

Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané alebo sa koná po určenom čase ukončenia vo večerných hodinách, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom zhromaždenia zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť. Za neprítomnosti zástupcu obce môže zhromaždenie aj príslušník Policajného zboru v službe.

Zhromaždenie, ktoré sa koná bez toho, že bolo riadne oznámené, bude rovnakým spôsobom rozpustené, ak nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz. To platí aj pre zhromaždenia, ktoré neboli zvolané. Zodpovednosť zvolávateľov za priestupok nie je dotknutá, aj keď zhromaždenie nebolo rozpustené! Aj takéto zhromaždenie však môže zástupca obce rozpustiť, ak účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť iným spôsobom, najmä zákrokom proti jednotlivým páchateľom. V neprítomnosti zástupcu obce tak môže urobiť náčelník príslušného útvaru Policajného zboru alebo veliaci príslušník.

Čo ak sa riadne oznámené zhromaždenie zvrhne na násilnosti?

Zhromaždenie, ktoré síce bolo riadne oznámené a nebolo zakázané, môže byť rozpustené, ak sa podstatne odchýlilo od oznámeného účelu takým spôsobom, že v priebehu zhromaždenia nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz. Takéto zhromaždenie môže zástupca obce rozpustiť, ak účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť iným spôsobom, najmä zákrokom proti jednotlivým páchateľom. V neprítomnosti zástupcu obce tak môže urobiť náčelník príslušného útvaru Policajného zboru alebo veliaci príslušník.

Obrana proti rozpusteniu zhromaždenia

Proti rozpusteniu zhromaždenia môže zvolávateľ alebo účastník zhromaždenia do 15 dní podať námietky na súde. Súd rozhodne, či zhromaždenie bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom. Pre konanie platia obdobne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov.

Za zakrytie tváre pri zákroku polície hrozí až 165 eurová pokuta!

Tomu, kto zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, alebo usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo závažne poruší inú povinnosť, ktorú má ako zvolávateľ, môže byť uložená pokuta do výšky 165 eur.

Rovnaká pokuta môže byť uložená tomu, kto

  • a) neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinností;
  • b) neoprávnene sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom bráni;
  • c) ako účastník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, a ak možno z okolností alebo z jeho správania usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo na hrozbu násilím;
  • d) neoprávnene vnikne do zhromaždenia;
  • e) neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia;
  • f) bráni účastníkom zhromaždenia, aby sa pokojne rozišli;
  • g) ako účastník zhromaždenia má svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a na odkrytie tváre ho príslušník Policajného zboru vyzval;
  • h) neoprávnene a úmyselne zabráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva.

Právnické osoby to majú drahšie

Obec uloží pokutu do 663 eur právnickej osobe, ktorá ako zvolávateľ

  • a) zvolala alebo usporiadala zhromaždenie bez toho, aby si splnila oznamovaciu povinnosť;
  • b) usporiadala zhromaždenie, ktoré bolo zakázané;
  • c) nezabezpečila oznámený počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov;
  • d) riadila priebeh zhromaždenia tak, že sa podstatne odchýlilo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení;
  • e) neukončila zhromaždenie konané vo večerných hodinách v čase, ktorý určila obec, čím došlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja.

Z judikatúry súdov

Timing, zhromaždenie k neopakovateľnej udalosti 

Súd nesmie zmariť (prípadnú) legálnosť zhromaždenia, ktoré bolo pôvodne zakázané, tým, že nedodrží lehotu 3 dní na rozhodnutie podľa § 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

Ak ide o zhromaždenie k neopakovateľnej udalosti a zvolávateľ podal včas obci oznámenie zhromaždenia a zároveň táto včas rozhodla, tak rozhodnutie súdu po skončení tejto udalosti môže mať dramaticky menší, niekedy azda až nulový význam. Aj dodatočné rozhodnutie ešte môže mať svoj právny význam, ale už nedokáže naplniť princíp prezumpcie zákonnosti zhromaždenia.

(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 348/2009 zo 16. februára 2010) 

Zdroj informácií: Všetky informácie použité v tomto článku pochádzajú z ASPI - Najpoužívanejšieho právneho systému v Slovenskej republike
Ilustračné foto: www.sxc.hu 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2567

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: