Pre mnohých z nás sa môže zdať pôžička to isté ako výpožička, iba inak povedané. Nie je tomu tak. Čo je pôžička a čo je výpožička, čo majú oba inštitúty spoločné, v čom sa líšia a aký právny predpis ich upravuje, si teraz vysvetlíme.
Pôžička
Čo je pôžička? Pri pôžičke dochádza k požičiavaniu, teda k poskytnutiu určitých vecí, určených podľa druhu na určitú dobu (čas), na základe žiadosti s tým, že po uplynutí určenej doby, sa musia uvedené veci vrátiť.
Rozmeňme si to na drobné...
Ten, kto si požičiava, sa nazýva dlžník. Dlžník si požičiava od niekoho, kto sa nazýva veriteľ. Veriteľ a dlžník – sú subjektmi právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke. Môžu nimi byť ako fyzické, tak i právnické osoby.
To, čo sa požičiava, sú obvykle peniaze, ale môže sa jednať i o iné veci, ktoré sú určené podľa druhu, to znamená veci zastupiteľné (iné hmotné veci – ovocie, zelenina, sadivo, stavebný materiál ...). Pri pôžičke sa nevracajú tie isté veci, ale veci toho istého druhu. Pri pôžičke sa však obvykle jedná o peniazoch, pretože takmer vždy sa požičiavajú peniaze. Predmetom pôžičky nemôže byť nehnuteľná vec. Požičaná vec – je predmetom právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke. Podľa toho, či sa jedná o peniaze alebo nie, sa rozlišujú dva druhy pôžičiek: peňažné a nepeňažné.
Úroky
Poskytovanie peňažnej pôžičky je obvykle spojené s platením úrokov. Úrok je odplata za užívanie peňažnej požičanej sumy (istiny) a platí sa v určitom dohodnutom percente za určité obdobie (spravidla jedného roka). Ich výška je síce stanovená dohodou oboch zmluvných strán, nemôže byť však stanovená tak vysoko, že by bola v rozpore s dobrými mravmi a mohlo by sa jednať zo strany veriteľa o úžeru, čo je trestným činom. Takáto dohoda by bola v takomto prípade neplatná.
Od úrokov musíme odlišovať úrok z omeškania. Je to odlišný pojem a predstavuje sankciu za omeškanie s platením (vrátením) požičaného peňažného dlhu (čiastky). Výška úroku z omeškania, je na rozdiel od úroku, stanovená osobitným predpisom. V občiansko-právnych vzťahoch je v čase písania tohto článku výška úroku z omeškania 9% z dlžnej sumy za rok, čo je cca 0,02% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Ak nie je priamo v zmluve dohodnutý úroky, platí sa jedná o bezúročnú pôžičku a v takomto prípade dlžník vráti veriteľovi iba požičanú sumu (istinu). Na rozdiel od úroku, úrok z omeškania má právo veriteľ žiadať od dlžníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením záväzku.
Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Forma dojednania
Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu, nevyžaduje sa osobitná forma a nie je povinnosť uzavrieť zmluvu o pôžičke písomnou formou. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným spôsobom. Pokiaľ sa však jedná o peniaze, vždy doporučujem písomnú formu. Človek nikdy nevie... Nemusí dôjsť k uzatvoreniu písomnej zmluvy o pôžičke, avšak podľa Občianskeho zákonníka (§ 569 ods. 1 a 2) veriteľ (kto požičiava) je povinný vydať dlžníkovi (komu sa požičiava) na jeho požiadanie písomné potvrdenie (tzv. kvitanciu) o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený a dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň toto potvrdenie. Takisto môže veriteľ požadovať od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu v podobe tzv. dlžobného úpisu.
Zmluva o pôžičke
Ak sa rozhodnete pre písomnú podobu uzatvorenia zmluvného vzťahu, uzatvoríte zmluvu o pôžičke, ktorá je upravená v § 657 a 658 Občianskeho zákonníka, čo je zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení.
Presná zákonná citácia (§ 657 OZ) zmluvy o pôžičke:
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Touto zmluvou sa prenechávajú veci určené podľa druhu dlžníkovi na voľné nakladanie, na dohodnutú dobu a zároveň sa stanovuje povinnosť dlžníka, po dohodnutej dobe, veci určené podľa druhu vrátiť veriteľovi. Dlžník nevracia veriteľovi tie isté veci, môže ich spotrebovať, môže s nimi voľne nakladať. Tieto veci určené podľa druhu sa stávajú vlastníctvom dlžníka a dlžník vracia veriteľovi iné veci toho istého druhu. Napr. peniaze. Veriteľ, či už je to banka alebo ktokoľvek iný, Vám poskytnú bankovky, ktoré Vy spotrebujete, to znamená utratíte za niečo, na čo ich potrebujete a pre čo ste si ich požičali a veriteľovi, banke alebo inému subjektu, potom vrátite síce peniaze, bankovky, ale už iné, iného čísla...
Čo má obsahovať zmluva o pôžičke
V zmluve sa uvedú zmluvné strany (meno/názov, adresa/sídlo, IČO, bankové spojenie, štatutárny zástupca). Uvedie sa v nej predmet zmluvy, ktorým je poskytnutie napr. peňažnej čiastky veriteľom dlžníkovi na dohodnutú dobu s tým, že veriteľ je povinný predmetné peniaze dať dlžníkovi a dlžník je povinný vrátiť tieto peniaze v dohodnutom čase. V zmluve sa uvedie tá dohodnutá doba. Napr. za tri mesiace, dňa 12.12.2012, do konca roka 2012, v lehote najneskôr do 15.8.2012... Uvedie sa i miesto plnenia, to znamená, kde má dlžník vrátiť veriteľovi požičanú sumu alebo sa môže dohodnúť, že sa peniaze budú požičiavať a vracať pripísaním na účet. Nezabudnite uviesť číslo účtu a banku, v ktorej máte účet otvorený. Samozrejmosťou je uvedenie výšky peňažnej sumy, ktorá sa požičiava a mena, v ktorej sa požičiava. Ak sa dohodnú úroky, uvedie sa v zmluve ich výška. Ak sa dohodnú úroky z omeškania (nižšie než zákonné), uvedie sa ich výška a čas i miesto ich splatenia. V neposlednom rade práva a povinnosti zmluvných strán.
Aké sú práva a povinnosti zmluvných strán?
V prvom rade je veriteľ povinný odovzdať, napr. peniaze, dlžníkovi. Dlžník je povinný ich veriteľovi vrátiť. Je povinný ich vrátiť v dohodnutom čase. Je povinný vrátiť ich v takom istom množstve (bavíme sa tu iba o istine – požičanej sume, bez úrokov). A v takej istej mene, ak nie je iná dohoda. Ak je dohodnutý úrok, je povinný vrátiť i úrok, teda istinu plus ďalšie peniaze, ktoré predstavujú úrok. A veriteľ je na konci povinný vrátený dlh od dlžníka prijať. Ak je v zmluve dohodnuté, je možné vracať dlh i po častiach (v stanovených napr. mesačných intervaloch).
Kedy je dlžník povinný vrátiť svoj dlh?
V zmluve nemusí byť stanovená a určená doba, čas, dokedy má vrátiť dlžník peniaze veriteľovi. Ak tomu tak je, to znamená, ak nie je táto doba určená, dohodnutá, platí, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi dlh v prvý deň po tom, čo ho veriteľ vyzval na vrátenie peňazí, resp. čo ho veriteľ požiadal o zaplatenie, plnenie (§ 563 OZ). Forma výzvy nie je zákonom predpísaná, požadovaná. Je však lepšie, ak je výzva písomná. Predsa len ide o písomnosť, ktorá je dokladom a dôkazom toho, že bola dlžníkovi zasielaná (najlepšie doporučene). Ak veriteľ nesplní svoj dlh v prvý deň po tom, čo bol na plnenie vyzvaný, dostáva sa do omeškania s plnením dlhu a vtedy vzniká veriteľovi právo na požadovanie úhrady úrokov z omeškania. Od tohto dňa plynie veriteľovi premlčacia doba na uplatnenie si svojho nároku, napr. súdnou cestou. Premlčacia doba je v tomto prípade tri roky.
V písomnej výzve možno určiť čas plnenia. Napr. sa v nej uvedie, že dlžník je povinný uhradiť svoj dlh v lehote 8/15/20/30 dní odo dňa doručenia výzvy. Vtedy sa pohľadávka stane splatnou uplynutím tejto stanovenej lehoty.
Je i taká možnosť, že sa doba plnenia ponechá na vôli dlžníka. To znamená, že dlžník má vrátiť peniaze, kedy bude môcť. Napríklad. Avšak stále nemôže a nemôže... V takomto prípade môže veriteľ podať návrh na súd a ten určí dobu splatenia pohľadávky.
Kedy zaniká zmluva?
Zmluva o pôžičke zaniká splnením, to znamená splatením dlhu, čiže vrátením požičanej peňažnej čiastky. Ak boli dohodnuté úroky, zmluva zaniká vrátením požičanej čiastky (istiny) spolu s úrokmi.
Výpožička
Čo je výpožička? Výpožičkou niekto (jedna strana) niekomu (druhej strane) prenecháva nejakú vec na dohodnutú určitú dobu (dočasne) na bezplatné užívanie.
Ten, kto prenecháva je požičiavateľ. Komu sa prenecháva je vypožičiavateľ. Požičiavateľ a vypožičiavateľ sú subjektmi právneho vzťahu. Môžu nimi byť fyzické ako i právnické osoby.
Predmetom je určitá vec, individuálne určená, ktorá má individuálne znaky, ktoré ju odlišujú od iných vecí. Táto vypožičaná individuálna vec sa musí vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. To znamená, že predmetná vec sa nemá spotrebovať, pretože sa musí bez porušenia podstaty vrátiť požičiavateľovi. Avšak uvedené nemusí platiť vždy, resp. nie je to podmienkou výpožičky. Môže sa jednať i o veci spotrebiteľné a zastupiteľné (teda nie individuálne), závisí to od dohody oboch účastníkov a od účelu výpožičky. Avšak i keď sú predmetom výpožičky veci zastupiteľné a spotrebiteľné, po skončení dohodnutej doby, sa musia vrátiť presne tie isté veci, ktoré sa vypožičali, nie veci toho istého druhu. Napr. pri výstave ovocia, či zeleniny sa musia vrátiť tie isté kusy ovocia, či zeleniny.
Vypožičať možno akékoľvek veci, ktoré sú vhodné a spôsobilé na užívanie.
Jedným zo základným znakom výpožičky je jej bezodplatnosť. Pri výpožičke pôjde vždy o bezodplatnú službu. Týmto znakom sa líši zmluva o výpožičke od zmluvy o pôžičke (ktorá môže byť bezodplatná alebo odplatná) a od nájomnej zmluvy (ktorá je vždy odplatná). Ďalším charakteristickým znakom je dočasnosť. Nie je možné si vec vypožičať a... nevrátiť.
Zákon nevyžaduje a nepredpisuje pre zmluvu o výpožičke stanovenú osobitnú formu. Nemusí byť zmluva písomná.
Zmluva o výpožičke
Zmluva o výpožičke je upravená v Občianskom zákonníku, konkrétne v ustanoveniach § 659, 660, 661, 662.
Presná citácia zo zákona znie:
Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. (§ 659 OZ)
Touto zmluvou teda prenecháva požičiavateľ vypožičiavateľovi nejakú vec na užívanie, po dohodnutú dobu. Vypožičiavateľovi tým vzniká právo túto vec počas dohodnutej doby užívať a za toto užívanie neplatiť.
Čo má obsahovať zmluva o výpožičke?
Takisto ako pri pôžičke, i pri výpožičke musia byť v zmluve uvedené zmluvné strany (meno/názov, adresa/sídlo, štatutárny zástupca, IČO, bankové spojenie). Podstatným prvkom je určenie veci, ktorá je predmetom zmluvy. To znamená, že v zmluve sa presne opíše vec, ktorá sa vypožičiava tak, aby ju nebolo možné zameniť. Ďalej je to uvedenie doby, počas ktorej sa môže vec využívať vypožičiavateľom. Uvedú sa v nej práva a povinnosti zmluvných strán – ako požičiavateľa, tak i vypožičiavateľa. A nakoniec sa uvedie, akým spôsobom môže dôjsť k ukončeniu, zániku zmluvy.
Aké sú práva a povinnosti zmluvných strán?
Práva a povinnosti požičiavateľa:
- Požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi dohodnutú vec na dočasné riadne užívanie v takom stave, aby bola vec spôsobilá užívania.
- Požičiavateľ je povinný prenechať dohodnutú vec vypožičiavateľovi na užívanie po celú dohodnutú dobu na riadne užívanie veci a nebrániť mu v užívaní veci. Iba v prípade, že vypožičiavateľ vec riadne užíva.
- Požičiavateľ je povinný vypožičiavateľa oboznámiť so všetkými skutočnosťami, faktami, pravidlami, návodom, technickou normou, oprávneniami, ktoré sú potrebné vedieť pri riadnom používaní veci. Pokiaľ sa jedná o všeobecne známe pravidlá, takúto povinnosť nemá. Má sa za to, že o tom vypožičiavateľ má vedomosť.
- Požičiavateľ nezodpovedá za vady vypožičanej veci, pretože ide o bezplatné prenechanie veci. Ak však spôsobí vypožičaná vec vypožičiavateľovi škodu tým, že mala vady, požičiavateľ by zodpovedal za takúto škodu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
- Požičiavateľ má právo požadovať vrátenie vypožičanej veci od vypožičiavateľa pred ukončením dohodnutej doby zapožičania v prípade, ak vypožičiavateľ neužíva riadne vypožičanú vec alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému vec slúži. Ak by vypožičiavateľ odmietal vrátiť vypožičanú vec požičiavateľovi, tento má právo obrátiť sa na súd so žalobou o vydanie veci. Takejto žalobe sa hovorí reivindikačná.
Práva a povinnosti vypožičiavateľa:
- Vypožičiavateľ má právo a zároveň i povinnosť vypožičanú vec riadne užívať bezplatne po dohodnutú dobu.
- Vypožičiavateľ je povinný chrániť vypožičanú vec pred poškodením, zničením, stratou. Vypožičiavateľ nesmie užívaním vec poškodiť, na druhej strane sa ráta s určitou opotrebovanosťou veci jej užívaním. Uvedené sa musí brať do úvahy pri uzatvorení takéhoto typu zmluvného vzťahu.
- Vypožičiavateľ nesmie vypožičanú vec prenechať do užívania tretej osobe, iba ak sa na tom obe zmluvné strany dohodli.
- Vypožičiavateľ je povinný vypožičanú vec vrátiť požičiavateľovi najneskôr do konca určenej dohodnutej doby. Vypožičiavateľ je povinný vrátiť vec požičiavateľovi i v prípade, ak ju nepotrebuje a ak ju prestal riadne užívať, i keď sa tak stalo pred uplynutím dohodnutej doby. Ak vec nevráti najneskôr v dohodnutej lehote, dobe, teda včas, dostáva sa vypožičiavateľ do omeškania.
- Vypožičiavateľ je povinný vrátiť vec riadne. I s príslušenstvom a prírastkami, ak ich vypožičaná vec má. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť na tom, že prírastky si ponechá vypožičiavateľ.
Často sa tu opakuje a spomína pojem „riadne užívanie veci". Čo pod týmto máme rozumieť? Aké je to riadne užívanie veci? Ide o užívanie veci takým spôsobom, ktorý zodpovedá účelu tejto veci alebo dohode oboch strán. Napr. auto sa bude logicky používať na prepravu osôb, či tovaru. To je účel veci. Avšak môžu sa napr. strany dohodnúť, že síce auto slúži i na prepravu vecí, tovaru, ale bude sa používať iba na prepravu osôb. To je užívanie veci podľa dohody oboch zmluvných strán. V prípade, že by sa požičiavateľ dozvedel o tom, že vypožičiavateľ používa vypožičané auto na prepravu stavebného materiálu, má právo vypožičanú vec žiadať vrátiť späť.
Zánik výpožičky
Kedy dôjde k ukončeniu výpožičky? V prvom rade riadnym a včasným vrátením vypožičanej veci vypožičiavateľom požičiavateľovi. Ďalej môže dôjsť k ukončeniu predčasným vrátením veci (teda pred uplynutím dohodnutej doby), pokiaľ vypožičaním veci došlo k splneniu účelu výpožičky.
K ukončeniu zmluvného vzťahu dochádza i pred uplynutím dojednanej doby v prípade, že vypožičanú vec vypožičiavateľ už nepotrebuje a nechce. A takisto v prípade, ak ju nevyužíva riadne alebo v rozpore s účelom, ktorému vec slúži alebo v rozpore s dohodnutými podmienkami zmluvných strán (napr. prenechá vypožičiavateľ vec tretej osobe, či používa vec na niečo, na čom sa obaja nedohodli, či dokonca na niečo, na čom sa obe strany dohodli, že je zakázané).
JUDr. Monika Kiklicová
mona.kiklicova@gmail.com
