Obnovu konania svojou povahou zaraďujeme medzi mimoriadne opravné prostriedky v správnom konaní. Nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie tohto inštitútu je, že sa môže použiť iba voči právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predpokladom na uplatnenie obnovy konania je nezákonnosť právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a existencia takých skutočností, ktoré spochybňujú správnosť, pravdivosť, spravodlivosť a objektivitu rozhodnutia a správneho konania. Obnovou konania je teda možné dosiahnuť nápravu nezákonných právoplatných správnych rozhodnutí vydaním nového rozhodnutia.
Zákonná norma, ktorou je Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení) ustanovuje a upravuje podmienky, za ktorých je možné tento inštitút v správnom konaní použiť. Správny poriadok koncipuje oprávnenie podať žiadosť o obnovu konania jednak účastníka správneho konania (koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti boli právoplatným rozhodnutím priamo dotknuté) a takisto oprávňuje využiť tento inštitút i z úradnej povinnosti samotný správny orgán ako istú formu kontroly či dozoru, smerujúcou k odstráneniu a k náprave nezákonného stavu.
Na návrh účastníka konania je možné obnoviť konanie pred správnym orgánom, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, iba zo zákonne stanovených dôvodov.
Zákonné dôvody obnovy konania
Dôvody obnovy konania (podľa § 62 ods. 1 SP – Správneho poriadku) sú:
- a) Vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
- b) Rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak,
- c) Nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,
- d) Rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,
- e) Rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
Ad a) Predmetný dôvod je možné použiť a obnovu konania uplatniť (teda podať návrh na povolenie obnovy konania), ak sa o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré i keď existovali v dobe predchádzajúceho správneho konania, vyšli najavo až po vydaní právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Účastník konania ich však v čase správneho konania vôbec nepoznal, nemal o nich vedomosť a nemohol ich uplatniť bez svojho zavinenia. Veľmi dôležitým prvkom v takomto prípade je ten fakt, že predmetné skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, to znamená, že správny orgán by pri existencií týchto skutočností a dôkazov v konaní rozhodol úplne inak, ako rozhodol bez nich.
Príklady: výpoveď svedka, o ktorom sa účastník dozvedel až po právoplatnom skončení správneho konania a ktorý svojou výpoveďou a tvrdeniami môže zmeniť náhľad správneho orgánu na danú vec a zmeniť i jeho rozhodnutie, výpoveď svedka, ktorý bol v čase správneho konania mimo dosahu, teda nebolo možné ho vypočuť a dôjsť tak k správnym a úplným záverom, listinné dôkazy, ku ktorým sa účastník konania dostal až po ukončení veci a ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci, a o ktorých v čase konania nevedel, listinné dôkazy, ktoré boli v čase konania pre účastníka nedostupné a pod.
Ad b) V určitých prípadoch má vplyv na prebiehajúce správne konanie a rozhodovanie správneho orgánu iné konanie, prebiehajúce na inom orgáne. Správny orgán je oprávnený urobiť si o danej predbežnej otázke úsudok sám, alebo vyčkať na rozhodnutie iného orgánu. Ak si správny orgán urobí úsudok sám a dodatočne sa zistí, že iný orgán o tejto otázke rozhodol inak, je to príčina na aplikáciu tohto dôvodu na obnovu konania.
Príklady: Veľmi častý problém viacerých správnych orgánov – zápis do katastra nehnuteľností. Katastrálny orgán v konaní o návrhu vkladu do katastra nehnuteľností si musí odpovedať na otázku, či je platná zmluva, ktorej predmetom je zmena vlastníka nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zápisu a vkladu do katastra. Ďalej ide o rôzne konania o osobnom stave, či o zmenu osobného stavu, konania o rozvode manželstva, konania týkajúce sa napr. starostlivosti o maloleté deti, ktoré majú následne vplyv a význam napr. pri určovaní a priznávaní zákonných dávok a pod. V takýchto prípadoch sa správny orgán, rozhodujúci napr. o dávkach, musí vysporiadať s predbežnou otázkou, ktorá môže po ukončení napr. súdneho konania mať úplne iný záver.
Ad c) Pri uplatnení tohto dôvodu obnovy konania účastníkom konania musí dôjsť k pochybeniu správneho orgánu, resp. k nesprávnemu postupu správneho orgánu. Nesprávnym postupom správneho orgánu je postup v rozpore s právnymi normami, ktorým sa odňala možnosť účastníkovi konania uplatňovať si v konaní všetky svoje práva. Zároveň predmetné mohlo mať vplyv na výsledné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nebolo možné napadnúť opravným prostriedkom v odvolacom konaní.
Príklady: Správny orgán vôbec nepriznal osobe postavenie účastníka konania, hoci táto osoba mala byť účastníkom konania. Správny orgán nezisťoval v správnom konaní všetkých účastníkov konania, neupovedomil všetkých účastníkov konania o začatí konania. Takisto môže ísť o prípady, kedy správny orgán neumožnil svojim nezákonným postupom účastníkom konania navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní alebo miestnej ohliadke, či mu odoprel právo a možnosť vyjadriť sa k podkladom správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia a k spôsobu jeho zistení, prípadne mu neumožnil správny orgán navrhovať potrebné doplnenia.
Ad d) Dôvodom uplatnenia obnovy konania v tomto prípade je ten fakt, že v správnom konaní konal a rozhodoval vylúčený zamestnanec správneho orgánu. Takýto zamestnanec vydal i rozhodnutie vo veci, ktoré sa stalo právoplatným. Vylúčeným zamestnancom v ponímaní správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania veci je taký zamestnanec správneho orgánu, o ktorom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti, vzhľadom so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania takejto veci alebo k zástupcom účastníkov konania. Takisto je v zmysle zákona z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčený i taký zamestnanec správneho orgánu, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. V takýchto prípadoch vyvstáva opodstatnená otázka o objektivite a nezaujatosti daného zamestnanca správneho orgánu pri rozhodovaní veci. Avšak, na obnovu konania nepostačuje iba obava zo zaujatosti a nestrannosti zamestnanca správneho orgánu. Na to, aby sa mohlo aplikovať toto ustanovenie správneho poriadku, je nutné, aby zamestnanec bol riadne vylúčený z konania a rozhodovania vo veci a i napriek tejto preukázateľne deklarovanej skutočnosti, vo veci konal a vydal rozhodnutie. Ak proti takto vydanému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a skutočnosť, že rozhodnutie vydal vylúčený zamestnanec správneho orgánu, mala alebo mohla mať podstatný vplyv na výsledok konania, je možné podať návrh na obnovu takéhoto konania. Uvedené sa dotýka nielen zamestnanca správneho orgánu, ale i člena komisie, ktorá uskutočňuje konanie.
Príklady: Ide o zamestnanca správneho orgánu, ktorý má pomer k veci. Znamená to, že zamestnanec môže mať alebo má osobný záujem na tom, aby sa v konkrétnej veci rozhodlo určitým spôsobom, ktorý zamestnancovi vyhovuje. Takisto môže ísť o pomer zamestnanca k účastníkom konania. Ide o príbuzenský vzťah k účastníkom konania, k ich zástupcom, čo môže mať vplyv na jeho objektivitu a úsudok, alebo sa môže jednať o priateľské vzťahy s účastníkmi konania a jeho zástupcami, či opačný prípad, môže ísť o nepriateľské vzťahy s účastníkmi konania a jeho zástupcami, ktoré takisto môžu ovplyvňovať rozhodovanie vo veci. Druhým dôvodom na vylúčenie zamestnanca z prejednávania vo veci je jeho účasť na konaní tej istej veci v prvom stupni i v druhom stupni konania. Takýmto konaním by došlo k narušeniu zásady dvojinštančnosti správneho konania, čiže „nezaťažený" pohľad inej osoby na vec.
Ad e) K použitiu tohto ustanovenia správneho poriadku môže dôjsť v dvoch prípadoch. Návrh na obnovu konania možno podať v prípade, ak sa účastník konania dodatočne, po ukončení konania a po právoplatne vydanom rozhodnutí dozvedel o tom, že predmetné rozhodnutie sa opieralo o nepravdivé, falošné, neúplné dôkazy, ktorými môžu byť listinné doklady, svedecké výpovede, čestné vyhlásenia a pod. Tieto dôkazy zároveň mali podstatný vplyv na rozhodovanie správneho orgánu a na jeho rozhodnutie. Druhým dôvodom na obnovu konania je to, že sa rozhodnutie správneho orgánu dosiahlo trestným činom. Dôležité je, aby šlo o právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Spáchať ho môže zamestnanec správneho orgánu, účastník konania či iná osoba (svedok, znalec). Podstatou je, aby mal tento trestný čin spojitosť s nezákonným rozhodnutím v správnom konaní. Väčšinou pôjde o trestné činy zneužívania právomocí verejného činiteľa, marenia úlohy verejným činiteľom, prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, nepravdivého znaleckého posudku a pod.
Príklady: Účastník konania sa po ukončení veci dozvedel o tom, že listina, ktorá bola doložená do spisu správnemu orgánu, bola falošná, sfalšovaná (so zámerom), svedecká výpoveď bola neúplná, falošná, nepravdivá... Boli vo veci použité fakty a skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde, boli použité nepravdivé čestné vyhlásenia, nepravdivé znalecké posudky a pod. Ďalej môže ísť o prípad, kedy sa po ukončení veci zistí, že bolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým sa zamestnanec, účastník konania, svedok, znalec, tlmočník či iná osoba, dopustila trestného činu, ktorý mal vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, práve za účelom zmanipulovania tohto konania a výsledku konania. Príkladmo sú vymenované trestné činy v predchádzajúcom odseku.
Nariadenie obnovy konania
Obnovu konania možno podať nielen na základe podnetu, návrhu účastníka konania, ale i správny orgán z vlastného podnetu, z úradnej povinnosti môže iniciovať obnovenie konania. V takomto prípade, ak sa jedná o vlastný podnet správneho orgánu, hovoríme o nariadení obnovy konania, nie o povolení. Obnova konania sa povoľuje iba na návrh účastníka konania, nariaďuje sa správnym orgánom. I v tomto prípade však musí najprv dôjsť k naplneniu zákonom predpísaných podmienok a náležitostí. Podmienkou je všeobecný záujem na obnovení konania. Všeobecným záujmom sa má na mysli verejný záujem, záujem dotýkajúci sa verejnosti, týkajúci sa väčšiny. Tento záujem musí správny orgán vo svojom novom rozhodnutí, v jeho odôvodnení riadne zdôvodniť, vysvetliť. Samozrejme, nemožno opomenúť, že i správny orgán môže nariadiť obnovu konania iba z dôvodov, uvedených v § 63 ods. 1 Správneho poriadku (dôvody, na základe ktorých môže účastník konania podať návrh na obnovu konania).
Náležitosti návrhu na povolenie obnovy konania
Zákon upravuje, že podnet na začatie obnovy konania môže podať len účastník. V návrhu na obnovu konania musí účastník uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Okrem toho, vzhľadom k tomu, že sa jedná o podanie účastníka konania, musí predmetný návrh na obnovu konania spĺňať i všeobecné náležitosti podania, formálne aj obsahové, upravené v § 19 Správneho poriadku.
Podanie je možné urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom (takéto podania je potrebné do troch dní doložiť i písomne). Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z neho musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne. Ak neobsahuje predpísané náležitosti, správny orgán vyzve účastníka na jeho doplnenie, prípadne na odstránenie jeho nedostatkov v určenej lehote. Poučí ho zároveň, že v prípade nedoplnenia či neodstránenia nedostatkov v určenej lehote, konanie zastaví.
Pri uvádzaní dôvodov obnovy konania je dôležité a potrebné, aby sa nielen uviedlo podľa akého ustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku účastník navrhuje povoliť obnovu konania, ale aby i popísal všetky skutočnosti a fakty, ktoré oprávňujú použitie tohto ustanovenia na obnovu konania, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel a prečo ich neuplatnil v priebehu pôvodného konania, prečo mali tieto skutočnosti a fakty podstatný vplyv na priebeh konania a na výsledné rozhodnutie správneho orgánu. Treba uviesť všetky skutočnosti, preukazujúce a svedčiace o dodržaní subjektívnej lehoty a uvedenie objektívnej lehoty, aby mohol správny orgán posúdiť, či bol návrh podaný včas a či neuplynuli lehoty na jeho podanie.
Lehoty obnovy konania
Správny poriadok uplatnenie inštitútu obnovy konania (či už povolenia alebo nariadenia) povoľuje iba v prípade dodržania vymedzeného zákonného časového limitu, lehôt. Rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu. Vymedzenie subjektívnej lehoty sú tri mesiace a objektívnej lehoty tri roky. Subjektívna lehota, ktorá musí byť trojmesačná, plynie odo dňa, kedy sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Musí sa o dôvodoch dozvedieť, nepostačuje iba fakt, že o nich mohol alebo mal vedieť. Objektívna lehota, ktorá je trojročná, plynie odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Obe lehoty, subjektívna aj objektívna, sú prekluzívne, čo znamená, že ich márnym plynutím, právo zaniká. Stačí, ak zanikne jedna lehota a právo na obnovu konania zanikne. Napr. ak je dodržaná trojročná objektívna lehota, ale trojmesačná subjektívna už uplynula, nie je možné povoliť ani nariadiť obnovu konania. Takisto, ak sa síce dodrží trojmesačná subjektívna lehota, ale uplynula už trojročná objektívna lehota, obnovu konania nemožno uplatňovať.
Zákon však povoľuje jednu výnimku pri objektívnej lehote. Ak sa totiž rozhodnutie správneho orgánu dosiahlo trestným činom, je možné povoliť obnovu konania alebo nariadiť obnovu konania i po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Kto povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania
Podľa Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Vecne príslušným je teda v zmysle zákona ten správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval ako posledný. Ak pôjde o konanie správneho orgánu, voči rozhodnutiu ktorého sa neuplatnil opravný prostriedok, teda správny orgán prvého stupňa, rozhoduje tento správny orgán prvého stupňa. Ak bolo voči rozhodnutiu správneho orgánu podané odvolanie a o veci následne rozhodoval právoplatne odvolací správny orgán, obnova konania sa povolí alebo nariadi týmto druhostupňovým správnym orgánom. V prípade autoremedúry rozhoduje prvostupňový správny orgán, ktorý vo veci konal.
Voči rozhodnutiu o povolení obnovy konania alebo nariadení obnovy konania možno podať takisto opravný prostriedok (odvolanie alebo rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy konania má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo. V takomto prípade sa výkon pôvodného rozhodnutia správneho orgánu odloží alebo zastaví, pokým sa nové rozhodnutie vo veci stane právoplatné. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu o povolení či nariadení obnovy konania rozhoduje správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa, čiže najbližšie nadriadený správny orgán.
Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o povolení obnovy konania alebo nariadení obnovy konania je rozhodnutím procesnej povahy, čiže procesným rozhodnutím, je vylúčené jeho preskúmavanie súdom.
Druhé štádium obnovy konania
Ak sa právoplatne povolí alebo nariadi obnova konania, dochádza k druhému štádiu obnovy konania, ktorým je nové konanie vo veci. K novému prejednaniu veci dochádza bez ďalšieho návrhu.
V podstate ide o druhé rozhodovanie v tej istej veci. Výsledkom obnoveného konania je nové rozhodnutie vo veci. Môžu nastať dve situácie. Po prvé, správny orgán, ktorý rozhoduje opätovne v totožnej veci, rozhodne inak, ako tomu bolo po prvý raz. Po druhé, správny orgán môže rozhodnúť presne tak, ako po prvý krát, v pôvodnom rozhodnutí. Novým rozhodnutím správneho orgánu, ktoré nadobudne právoplatnosť, sa ruší pôvodné rozhodnutie vo veci. I v prípade, že druhé rozhodnutie je totožné s tým prvým, pôvodným.
I voči novému rozhodnutiu je však možné podať opravné prostriedky na príslušnom správnom orgáne.
Kto je príslušný na konanie v druhom štádiu
Keďže sa obnova konania môže dotýkať ako prvostupňového tak i druhostupňového správneho konania a rozhodnutia, alebo oboch súčasne, Správny poriadok upravuje a ustanovuje kto a kedy je príslušný na nové konanie vo veci.
Ak sa dôvod obnovy konania týka iba rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, rozhoduje tento správny orgán. Ak sa dôvod obnovy týka iba rozhodnutia a konania na odvolacom druhostupňovom orgáne, nové konanie uskutoční odvolací orgán. Ak sa dôvod obnovy konania týka iba konania pred odvolacím druhostupňovým orgánom, spojí sa rozhodnutie o obnove konania s novým rozhodnutím vo veci. Ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa.
Neprípustnosť obnovy konania
Nie vždy je možné uplatniť inštitút obnovy konania. Zákon má na pamäti aj také situácie a skutočnosti, za ktorých nie je možné povoliť alebo nariadiť obnovu konania. Dôvodom je rešpektovanie právnej istoty vo vzťahoch založených práve správnymi rozhodnutiami, ktorých zneistenie obnovou konania by mohlo viesť k zložitým a právne ťažko riešiteľným situáciám.
Ide o dva zákonné dôvody, vylučujúce možnosť a prípustnosť uplatnenia obnovy konania.
a) Ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konanie,
b) Ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.
V prvom prípade je okruh takéhoto občianskoprávneho alebo pracovnoprávneho konania upravený osobitnými právnymi predpismi. Môže ísť o také situácie, ktoré nastanú vtedy, ak v prípade nesúhlasu správneho orgánu nemôžu nadobudnúť právne účinky súkromnoprávne úkony účastníka konania – napr. schválenie či uzatvorenie zmluvy.
V druhom prípade pôjde o veci osobného stavu – zmena mena, priezviska, štátneho občianstva...
Príklady: Správny orgán rozhodnutím udelí súhlas alebo povolenie na výkon určitej činnosti. Táto činnosť následne oprávňuje subjekt, ktorému bolo vydané povolenie, na uzatvorenie zmlúv s inými inštitúciami, či subjektmi, s ktorými by však nebolo možné tieto zmluvy uzatvoriť, pokiaľ by subjekt nedisponoval platne vydaným povolením správneho orgánu. Týka sa to následne napr. i uzatvorenia pracovných zmlúv, ktoré sa týkajú špecifických pracovných funkcií a činností, ktoré je možné vykonávať iba za predpokladu, že ste držiteľom povolenia či licencie.
Záverom
Ako bolo úvodom napísané, inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorú možno povoliť či nariadiť iba za určitých okolností, dodržaním zákonom stanovených podmienok a postupov. Vzhľadom k tomu, že ide o veľmi citlivú vec, dotýkajúcu sa právoplatne skončeného správneho konania, je veľmi dôležité pristupovať k danej veci, obnove konania citlivo a to riadnym preskúmaním návrhu účastníka konania a oprávnení správneho orgánu, hodnotením jednotlivých dôvodov obnovy konania v konkrétnej veci ako i skúmaním dodržania lehôt, pričom až po dôkladnom zvážení všetkého, vyššie spomínaného, je možné povoliť či nariadiť obnovu konania a následne učiniť nápravu vo veci, ktorá už bola právoplatne skončená a nanovo vo veci konať a rozhodnúť.
JUDr. Monika Kiklicová
mona.kiklicova@gmail.com
Príspevok autorskej súťaže Právnické eso
Súvisiace články
- Iudicium rescindens
- Iudicium rescissorium
- Správny poriadok
- Test: Správny poriadok 1
- Nezákonnosť námatkovej daňovej kontroly
- Žaloba v správnom súdnictve
- Vedľajšie účastníctvo v správnom súdnictve
- Samostatne zárobkovo činná osoba alebo zamestnanec?
- Pôžička a výpožička
- Závet
- Vydedenie a dôvody vydedenia
- NÁZOR: Čo priniesla novela infozákona
- Priestupky
- Neschopný zamestnanec - čo s ním?
- Kedy možno so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer?
- Dostal som výpoveď, čo mám robiť?