Ako podať námietky proti exekúcii?

Ako exekúcia začína

Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý podáva oprávnený vybranému exekútorovi a po tom, ako súd poverí tohto exekútora vykonaním exekúcie, upovedomí poverený exekútor povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne aj o spôsobe jej vykonania (napríklad exekúcia zrážkami zo mzdy a i.) a o predbežných trovách exekúcie, pričom povinného zároveň vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby vzniesol námietky.

Upovedomenie o začatí exekúcie je spravidla prvým úkonom, ktorým sa povinný dozvedá o prebiehajúcej exekúcii proti nemu. Zákon mu umožňuje, aby exekútorovi oznámil dôvody pre zastavenie takejto exekúcie v prípade, ak existujú. Povinný sa teda môže brániť proti exekúcii podaním námietok.

Ako sa námietky podávajú

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie má povinný právo vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii. Musí tak však urobiť v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia. Účastník konania (teda nielen povinný) však môže po doručení upovedomenia vzniesť u exekútora aj námietky proti trovám exekúcie, pokiaľ namieta len tieto trovy. Námietky proti trovám exekúcie sa však podávajú v krajšej lehote, a to do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Námietky proti exekúcii ako aj námietky proti trovám exekúcie sa musia podať exekútorovi, teda neadresujú sa súdu. Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (t. j. deň doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon pri exekútorovi alebo sa námietky odovzdajú orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta). Odpustenie zmeškania lehoty je v exekučnom konaní vylúčené (pozri § 36 ods. 5 EP)

Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak:

• po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
• ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
• To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Námietky musia byť odôvodnené, nestačí podať námietky bez odôvodnenia, lebo na dodatočne uvedené dôvody, t. j. dôvody uvedené po uplynutí 14 dňovej lehoty sa už neprihliada!

Ako počítať lehoty na podanie námietok

Vysvetlime si plynutie lehoty na podanie námietok na krátkom príklade:

Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 5. októbra 2010. Dňa 6. októbra 2010 začínajú teda plynúť dve lehoty. Jedna trojdňová na podanie námietok proti trovám exekúcie, ktoré musia byť podané v rámci tejto lehoty najneskôr do 8. októbra 2010 a druhá štrnásťdňová, v rámci ktorej môže povinný podať námietky proti exekúcii, pričom táto uplynie dňa 19. októbra 2010.

Následky podania námietok

Súdny exekútor nemôže do uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo dovtedy, kým sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydať exekučný príkaz, t. j. príkaz na vykonanie exekúcie, napríklad príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy.

Zákon však exekútorovi nezakazuje robiť úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného ani niektoré ďalšie úkony. Výslovne zákon ustanovuje, že námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie nemajú odkladný účinok na vykonanie súpisu hnuteľných vecí v byte povinného, prípadne na inom mieste, kde má povinný svoje veci umiestnené, pričom povinný musí umožniť exekútorovi prístup na všetky miesta, kde má svoje hnuteľné veci umiestnené.

Nepodávajte námietky ak nie ste v práve

Je skoro pravidlom, že povinný po tom, ako obdrží od exekútora upovedomenie o začatí exekúcie, má potrebu sa k tejto skutočnosti vyjadriť. V mnohých podaných námietkach však povinní len oboznamujú exekútora a exekučný súd so svojou zlou finančnou či sociálnou situáciou, alebo vysvetľujú dôvod nezaplatenia dlhu či nesplnenia inej povinnosti právne irelevantnými skutočnosťami, napríklad, že majú malé deti a nemajú na vrátenie pôžičky, alebo opisujú, ako ich niekto oklamal a preto nemajú peniaze a podobne. Exekútor nie je oprávnený hodnotiť uvádzané dôvody a musí námietky predložiť exekučnému súdu aj v prípadoch, keď sú zjavne nedôvodné.

Námietkam môže exekučný súd vyhovieť len v prípade ak sa preukáže, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (napríklad bola celá vymáhaná suma už zaplatená alebo došlo ku kompenzácii, t. j. zániku nároku započítaním) alebo bránia jeho vymáhateľnosti (premlčanie a podobne), alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (exekučný titul, napríklad rozsudok nie je materiálne vykonateľný a podobne). Ak by nešlo o takýto prípad, súd námietky zamietne. Avšak povinnému vzniká poplatková povinnosť, a to vo výške 6% z vymáhaného nároku, pričom zákon stanovuje aj najnižšiu hranicu poplatku, a to 66 eur.

Poplatková povinnosť vzniká bez ohľadu na to, či súd námietkam vyhovel alebo ich zamietol. Ak sa nimi už zaoberal meritórne, teda skúmal ich opodstatnenosť, poplatok musí povinný zaplatiť. Súd teda musí o námietkach rozhodnúť aj v prípade, ak poplatok nebol zaplatený, zaplatenie poplatku nie je predpokladom konania o námietkach, poplatok sa platí až po rozhodnutí o námietkach. Ak by nejaký súd zastavil konanie o námietkach z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, teda ešte pred tým, než o nich rozhodne, odvolajte sa, odopierajú vám totiž právo na súdnu ochranu.

Pokiaľ námietky síce boli podané, avšak súd o nich nerozhoduje, napríklad z dôvodu, že obdržal návrh na zastavenie exekúcie alebo po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie prípadne povinný zobral podané námietky späť, súd poplatok za konanie súdu o námietkach nevyrubuje.

Dokedy musí súd rozhodnúť o námietkach?

Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii musí súd rozhodnúť najneskôr do 60 dní od ich doručenia. V prípade nedodržania tejto lehoty si zistite príčinu nečinnosti súdu v infocentre súdu, prípadne podajte sťažnosť predsedovi súdu na nečinnosť exekučného oddelenia.

O námietkach súd musí rozhodnúť najprv!

V prípade podania žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zo strany povinného je súd povinný v prvom rade rozhodnúť o námietkach a až následne skúmať predpoklady pre oslobodenie povinného od súdnych poplatkov, čo je odôvodnené hlavne tým, aby žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov za podané námietky neslúžila ako nástroj obštrukcií povinných v snahe oddialiť ešte viac postihnutie ich majetku. K uvedenému odkazujeme aj na odôvodnenia niektorých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. II. ÚS 87/08-8 a III. ÚS 335/09-17.

Dá sa voči rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietok odvolať?

Každé rozhodnutie o námietkach musí obsahovať v závere poučenie, kde sú účastníci exekučného konania poučení o možnosti podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Ak súd námietky zamietol, odvolanie nie je prípustné, avšak proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

Ak však o zamietnutí námietok nerozhodoval sudca, ale vyšší súdny úradník, odvolanie je prípustné, avšak o odvolaní nebude rozhodovať krajský súd, ale sudca toho istého okresného súdu.

Z odvolania proti rozhodnutiu o námietkach sa poplatok neplatí vzhľadom na poznámku č. 1 pri položke 13 sadzobníka, podľa ktorej v odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.

S ohľadom na obmedzenú možnosť podávania odvolaní v exekučnom konaní sa účastníci exekučného konania častokrát obracajú na Ústavný súd Slovenskej republiky, nakoľko majú pocit, že exekučný súd porušil ich ústavné práva. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ktorá je dostupná na internetovej stránke tohto súdu www.concourt.sk je badateľné, že Ústavný súd SR sa ústavnými sťažnosťami občanov musí zaoberať pomerne často.

Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Mám právo na náhradu vynaložených trov, ak ma niekto „dal na exekúciu" neoprávnene?

Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný neoprávnene (napríklad na základe nespôsobilého exekučného titulu) a povinný musel vynaložiť na obranu voči nezákonnej exekúcii určité náklady spočívajúce napríklad v trovách právneho zastúpenia advokátom alebo v zaplatenom súdnom poplatku za podané námietky proti exekúcii, má právo na ich náhradu týchto trov od oprávneného, teda osoby, ktorá podala návrh na exekúciu.

Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale ani túto možnosť priamo nevylučuje. Je preto potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania. Ako uviedol v uznesení č. k. 16CoE 33/2010-87 Krajský súd Banská Bystrica, je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby bola aj povinnému priznaná náhrada trov potrebných a účelne vynaložených na obranu voči nezákonnej exekúcii. Za takto účelne vynaložené trovy exekúcie je možné považovať trovy právneho zastúpenia povinného a taktiež zaplatené súdne poplatky nevyhnutné k tomu, aby sa povinný úspešne svojho práva na obranu voči exekúcii domohol. V neposlednom rade je potrebné podporne vychádzať aj z ustanovenia § 203 ods. 1 EP, ktoré nezužuje povinnosť náhrady trov exekúcie len vo vzťahu k nevyhnutným trovám súdneho exekútora.