Konanie podnikateľa a zákonné zastúpenie podnikateľa

Ako môže podnikateľ konať? Ako uzatvára zmluvy? Musí vždy konať podnikateľ sám resp. štatutárny zástupca alebo môže podnikateľa zaväzovať aj konanie jeho zamestnancov?

Čo hovorí zákon

Osobné konanie a konanie v zastúpení

Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku. Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo (§ 13 ods. 1 a 5, § 14 ods. 1 ObchZ).

Zákonné zastúpenie podnikateľa

Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah tohto poverenia, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť (§ 15 ods. 1 a 2 ObchZ).

Konanie inej osoby

Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená (§ 16 ObchZ).

Zmluvné a zákonné zastúpenie podnikateľa

Podnikateľ teda môže v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení okrem svojho priameho konania (pri právnických osobách prostredníctvom štatutárneho orgánu) konať na základe zastúpenia, ktoré môže byť okrem zastúpenia založeného na základe rozhodnutia štátneho orgánu buď zmluvné alebo zákonné. Zákonné zastúpenie podnikateľa podľa § 15 ObchZ treba odlišovať od zastúpenia zmluvného, ktoré je založené napríklad mandátnou zmluvou alebo zmluvou o obchodnom zastúpení, pri ktorých oprávnenie mandatára či obchodného zástupcu vzniká na základe splnomocnenia a nie v dôsledku poverenia určitou činnosťou.

Na to, aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 ObchZ za podnikateľa zo zákona ako jeho zákonný zástupca sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok. Musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou (forma poverenia alebo pomer osoby k podnikateľovi nie sú rozhodujúce) a druhou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez osobitnej plnej moci je to, že činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku (Pozri rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 766/2003, 32 Odo 1352/2005, 23 Cdo 3568/2009, 32 Odo 1455/2005 dostupné na www.nsoud.cz).

Konateľské oprávnenie poverenej osoby vyplývajúce z ustanovenia § 15 ObchZ je založené predovšetkým na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri činnosti, ku ktorým bola poverená, dochádza, pričom ich obvyklosť je treba posudzovať objektívne, nezávisle na ich prípadnom vymedzení vo vnútropodnikových normách (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 569/2002).

Môžeme teda uzavrieť, že ak sú splnené podmienky stanovené v § 15 ObchZ, vo všeobecnosti platí, že osoba, pri ktorej sú uvedené podmienky splnené, je oprávnená konať (t. j. robiť všetky úkony ku ktorým pri činnosti, ktorou bola poverená, obvykle dochádza) za podnikateľa samostatne, ako tzv. zákonný zástupca (k uvedenému pozri rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Odo 11/2006).

Ktoré úkony môže vykonávať zákonný zástupca podnikateľa?

Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 32 Odo 317/2005 uviedol, že podľa § 15 ods. 1 ObchZ kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Predmetné ustanovenie zakotvuje tzv. zákonné splnomocnenie na konanie za podnikateľa (keďže ide o zákonné splnomocnenie, vzniká zo zákona bez potreby osobitného zmluvného dojednania, len za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok). Splnomocnenie sa týka všetkých osôb, ktoré boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou. Nie je tu žiadne obmedzenie týkajúce sa pomeru týchto osôb k podnikateľovi (pracovný, členský, spoločenský pomer), nie je tu ani obmedzenie týkajúce sa formy poverenia (nemusí mať písomnú formu) alebo jeho obsahu.

Najčastejšie otázky ohľadom zákonného zastúpenia podnikateľa

Môže sa aplikácia ustanovenia § 15 ObchZ, ktorý upravuje zákonné splnomocnenie niektorých osôb konať za podnikateľa zmluvne vylúčiť?

Uvedená otázka sa riešila aj na pôde Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj na pôde Najvyššieho súdu Českej republiky.

Český Najvyšší súd uviedol, že ustanovenie § 15 ObchZ je kogentné a jeho aplikáciu nemožno, či už zmluvne alebo jednostranným právnym úkonom, vylúčiť ani obmedziť. To znamená, že zmluvou založené konkrétne splnomocnenie osôb oprávnených konať za podnikateľa v určitých zmluvných vzťahoch nevylučuje možnosť zastúpenia podnikateľa inými osobami, a to ani v prípade, ak ide o zastúpenie na základe zákona, vrátane konania podnikateľa podľa § 15 ObchZ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 1161/2008).

Slovenský Najvyšší súd konštatoval, že poverenie fyzickej osoby na konanie v mene podnikateľa, vyplývajúce z jej funkčného zaradenia v podniku upravuje ustanovenie § 15 ObchZ, ktoré je špecifickou úpravou konania vo vzťahu k ustanoveniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úprava Občianskeho zákonníka je daná pre právnické osoby všeobecne, pričom jej základným kritériom sú vnútorné predpisy a následne obvyklosť podľa pracovného zaradenia. Obchodný zákonník vychádza z kritéria obvyklosti ako kritéria rozhodujúceho, zaradeného v jeho prvej časti, v ktorej nie je prípustná možnosť odchylnej úpravy v stanovách, resp. iných vnútorných predpisoch, a teda kogentnej. To znamená, že vnútornými predpismi nie je možné obmedziť oprávnenie na konanie oproti rozsahu oprávnenia konať, ktoré je obvykle spojené v obchodných vzťahoch s určitou pracovnou činnosťou, s určitou funkciou v podniku, a to s účinnosťou voči tretím osobám. Pre prípad konania takouto osobou, ktorá nie je obvykle spojená v obchodných vzťahoch s určitou pracovnou činnosťou, alebo je takáto obvyklosť pochybná, platí ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré v tomto rozsahu nie je špeciálnou úpravou Obchodného zákonníka vylúčené, nakoľko túto otázku neupravuje (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 17/2000).

Je ustanovenie § 15 ObchZ možné aplikovať aj v prípade, že podnikateľ – fyzická osoba je účastníkom občianskoprávneho vzťahu a nie vzťahu obchodného?

V rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 3568/2009 z 18. marca 2010 tento súd skonštatoval, že ustanovenie § 15 ObchZ sa vzťahuje aj na konanie podnikateľa v občianskoprávnych vzťahoch. Špeciálna právna úprava konania podnikateľa obsiahnutá v Obchodnom zákonníku platí nielen v obchodnoprávnych vzťahoch, ale aj v prípade, že je podnikateľ subjektom občianskoprávnych vzťahov.

Môže osoba, u ktorej sú splnené podmienky vyžadované ustanovením § 15 ObchZ na zákonné zastúpenie, a ktorá je zároveň členom štatutárneho orgánu obísť spoločné konanie s ďalším štatutárom a urobiť úkon samostatne s poukazom na § 15 ObchZ?

Zaujímavou v súdnej praxi je otázka, ako z hľadiska zákonného splnomocnenia posudzovať prípady, kedy je osoba, u ktorej sú inak splnené podmienky ustanovenia § 15 ObchZ, súčasne aj štatutárnym orgánom či členom štatutárneho orgánu podnikateľa – právnickej osoby. Pozrime sa na jeden prípad riešený v susednom Česku, kde sa vychádzalo z obdobnej právnej úpravy, aká je aj na Slovensku. Súd tam došiel k záveru, že osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, nemôže byť súčasne zákonným zástupcom tejto osoby.

Vychádzajúc z gramatického výkladu zákonnej úpravy konania menom právnickej osoby a jej zastupovania v § 15 ObchZ, v prípade kedy je osoba, u ktorej sú inak splnené podmienky ustanovenia § 15 ObchZ súčasne štatutárnym orgánom či členom štatutárneho orgánu, bola by táto osoba oprávnená robiť právne úkony menom právnickej osoby ako jej štatutárny orgán (prípadne spoločne s ďalšou osobou či osobami) a zároveň zastupovať právnickú osobu na základe splnomocnenia podľa § 15 ObchZ. Pritom nie je vylúčené, ba dokonca je dosť obvyklé, že člen štatutárneho orgánu môže z titulu svojej funkcie robiť úkony menom právnickej osoby len spoločne s ďalšou osobou (týmto spôsobom si spoločníci či členovia právnickej osoby zabezpečujú kontrolu pred zneužitím konateľského oprávnenia štatutárneho orgánu či jeho člena – tzv. pravidlo štyroch či viacerých očí); ako osoba spĺňajúca podmienky zákonného zastúpenia, by však takto obmedzená nebola a právne úkony by mohla robiť samostatne.

Ďalej Najvyšší súd ČR uvádza, že ak rozhodol najvyšší orgán právnickej osoby (prípadne jej spoločníci či členovia tam, kde im prináleží rozhodovanie o spôsobe konania menom právnickej osoby) o tom, že členovia jej štatutárneho orgánu nemôžu robiť právne úkony samostatne, ale len (dvaja či viacerí) spoločne, nemožno toto rozhodnutie obchádzať tým, že sám štatutárny orgán poverí svojho člena určitou činnosťou, ktorá ho k samostatnému konaniu oprávňuje. Takéto poverenie by totiž znamenalo, že člen štatutárneho orgánu môže robiť právne úkony právnickej osoby samostatne, bez toho, aby bol obmedzovaný pravidlami uloženými najvyšším orgánom (spoločníkmi či členmi), že tak ako člen štatutárneho orgánu robiť nemôže. Pokiaľ by totiž najvyšší orgán bol uzrozumený s tým, aby konkrétny člen štatutárneho orgánu, ktorý súčasne vykonáva u podnikateľa činnosť, z ktorej by inak vyplynulo zákonné zastúpenie, konal menom spoločnosti samostatne, nič mu nebráni v tom, aby v stanovách (spoločenskej zmluve) rozhodol o spôsobe konania menom právnickej osoby tak, že menovite uvedený člen štatutárneho orgánu alebo člen štatutárneho orgánu zastávajúci určitú funkciu, koná menom právnickej osoby samostatne. Ak tak neurobí, zrejme s takýmto konaním nie je uzrozumený.

Ďalšou námietkou, ktorú možno pri právnických osobách upravených Obchodným zákonníkom v tejto súvislosti uplatniť je, že zodpovednosť člena štatutárneho orgánu, ktorý robí menom právnickej osoby právne úkony, je zásadne podstatne vyššia než zodpovednosť zamestnanca, člena či inej osoby poverenej určitou činnosťou (pozri § 194 a § 243a ObchZ) (rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Odo 11/2006).

Je nevyhnutné, aby oprávnenie konať za podnikateľa podľa § 15 ObchZ bolo uvedené vo vnútorných predpisoch resp. náplni práce zamestnanca?

Oprávnenie konať za podnikateľa podľa § 15 ObchZ vyplýva priamo zo zákona a nie je nevyhnutné, aby napríklad oprávnenie na podpisovanie zmlúv bolo uvedené vo vnútorných predpisoch podniku alebo v náplni práce. Tento problém podrobne riešil Najvyšší súd Českej republiky v konaní sp. zn. 32 Cdo 2004/2008, kde sa riešila otázka, či funkcia finančného riaditeľa je takou činnosťou, pri ktorej k podpisu zmlúv za právny subjekt obvykle dochádza.

Môže vedúci obchodného oddelenia podniku uzatvárať kúpne zmluvy na nákup materiálu?

Uvedenú situáciu riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6 Obo 158/97, kde v odôvodnení uviedol, že pokiaľ kúpnu zmluvu uzavrela za žalovaného vedúca jeho obchodného oddelenia, z jej poverenia touto činnosťou vyplýva aj splnomocnenie na právne úkony, ku ktorým pri takejto činnosti obvykle dochádza. Uzavretie kúpnej zmluvy na dodanie nožníc na plech, ako to bolo v prejednávanej veci, nepochybne medzi takéto obvyklé úkony v obchodnom styku patrí.

Ak má byť faktúra splatná ihneď v hotovosti a ak je povinnému doručená osobne, je splnomocnený ten, kto faktúru odovzdáva dlžníkovi aj na prevzatie fakturovanej čiastky?

Uvedená situácia sa riešila v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1352/2005, zo dňa 6. 3. 2007, kde sa došlo k záveru, že ak má byť faktúra splatná ihneď v hotovosti a ak je povinnému doručená osobne, potom je obvyklé, že k jej zaplateniu dochádza oproti jej odovzdaniu. Preto ak je niekto veriteľom poverený, aby odovzdal dlžníkovi faktúru splatnú ihneď v hotovosti, je tým aj v zmysle § 15 ods. 1 ObchZ splnomocnený na to, aby od dlžníka prevzal fakturovanú čiastku. Najvyšší súd riešil prípad, keď syn žalobcu odovzdal z poverenia svojho otca žalovanému faktúru splatnú ihneď v hotovosti. Uviedol, že ak odvolací súd založil právne posúdenie veci na názore, že z poverenia udeleného žalobcom synovi na odovzdanie faktúry splatnej ihneď v hotovosti nemožno ešte vyvodiť poverenie syna žalobcu na prevzatie fakturovanej čiastky, je toto jeho právne posúdenie veci nesprávne.