Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Aké úlohy plní kolízny opatrovník v konaní pred súdom?

Janka Kotová • 7.9. 2012, 09:29

Keďže maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne, ale vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa, resp. osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (opatrovník, poručník) a za kolízneho opatrovníka sa ustanovuje spravidla príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately).

Podľa § 9 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Z uvedených ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami – rodičmi, resp. kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").

Teda funkcia kolízneho opatrovníka prichádza do úvahy v takých prípadoch, ak by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Právo zastupovať maloleté dieťa podľa § 28 ods. 1, písm. b/ Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) je súčasťou rodičovských práv a povinností, pričom tieto práva a povinnosti patria obidvom rodičom dieťaťa. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností, ako i na obsahu právneho úkonu vo vzťahu k dieťaťu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne, nie je potrebné, aby konali spoločne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko, resp. vyjadrenie druhého rodiča, teda, či s prejavenou vôľou zastupujúceho rodiča súhlasí. Ak by tento súhlas nedal, bol by dôvod pre rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov. Za iné než bežné veci možno považovať napr. nadobudnutie nehnuteľnosti, predaj nehnuteľnosti alebo zaťaženie nehnuteľnosti, poskytnutie pôžičky, odmietnutie dedičstva a podobne. Súd právny úkon schváli vtedy, ak je schválenie právneho úkonu v záujme maloletého.

Z judikatúry:

V prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa opýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 49 zákona o rodine (teraz § 35).
(rozhodnutie R 17/1968)

Ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o rodine (teraz § 31 ods. 2), podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záumov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom, sa týka zastupovania maloletých detí predovšetkým v prípadoch, kde postavenie občana ako ich zákonného zástupcu vyplýva z toho, že je ich rodičom a že mu ako jedno z rodičovských práv patrí aj právo zastupovať maloleté deti. Podľa ustanovenia § 104 zákona o rodine (teraz § 110) sa ustanovenia Občianskeho zákonníka použijú vtedy, ak zákon o rodine nestanovuje inak. Ustanovenie § 37 ods. 2 Zákona o rodine (teraz 31 ods. 2) je ustanovením, ktoré určuje podmienky, za ktorých je vylúčené, aby rodičia ako zákonní zástupcovia zastupovali svoje maloleté deti, a to bez ohľadu na to, či ide o zastupovanie v konaní (v občianskom súdnom konaní, v konaní pred štátnym notárstvom a pod.) alebo o zastupovanie pri úkonoch, s ktorými sú spojené hmotnoprávne účinky. Preto v týchto prípadoch nemožno použiť ustanovenie § 30 OZ, podľa ktorého súd ustanoví osobitného zástupcu v prípade, ak došlo k stretu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov tých, ktorí sú zastúpení rovnakým zákonným zástupcom.
(rozhodnutie R 4/1982)

Maloleté dieťa ako účastník konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu, ktorú je potrebné posudzovať podľa § 9 Občianskeho zákonníka z hľadiska či právny úkon alebo procesný úkon v súdnom konaní, ktorý maloletý urobil, bol svojou povahou primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. V rovnakom rozsahu majú teda aj procesnú spôsobilosť, ktorú skúma v konaní súd v súlade s kritériami i uvedenými v § 9 Občianskeho zákonníka ako predbežnú otázku. Pri rozhodovaní o spôsobilosti maloletých na právne úkony podľa § 9 Občianskeho zákonníka súd posudzuje rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého, pričom táto vyspelosť sa posudzuje objektívne, t.j. so zreteľom na všetkých maloletých rovnaného veku, nezisťuje sa subjektívne s ohľadom na každého maloletého osobitne. Pri zachovaní objektívneho hľadiska, je potrebné zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Spôsobilosť maloletého na právne úkony sa posudzuje vždy so zreteľom na povahu právneho úkonu, o ktorý v konkrétnom prípade ide.
(uznesenie NS SR Cdo 92/2009 zo dňa 19.5.2009)

Kedy prichádza do úvahy ustanovenie kolízneho opatrovníka?

Rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté deti v súdnych konaniach, v ktorých sú účastníkmi rodičia aj deti. Jedná sa o konania, kde sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností, t.j. rozhoduje sa o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, do starostlivosti jednému z rodičov, do náhradnej osobnej starostlivosti, o úprave práv a povinností počas trvania manželstva, o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, o osvojení, o osvojiteľnosti, o nariadení ústavnej starostlivosti, dedičské konanie, konanie o určenie otcovstva, zapretie otcovstva a podobne.

Po začatí konania ustanoví súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to uznesením. Pred začatím konania vo veci samej, ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní.

Z judikatúry:

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo/6/2011)

Vzhľadom na to, že zákonné zastupovanie maloletých detí rodičmi nebude v konaní o rozvod prichádzať do úvahy, lebo by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi, musí byť maloletým deťom ustanovený opatrovník.
(rozhodnutie R IV/1966)

Funkcie kolízneho opatrovníka

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2, písm. c/).

Záujem dieťaťa, tak ako to má na zreteli zákon o rodine v najširšom slova zmysle, možno pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka chápať ako zabezpečenie priaznivého a všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, najmä uspokojovaním jeho potrieb.

Ak sa jedná o konania, v ktorých sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, najmä o úprave práv a povinností rodičov voči dieťaťu počas trvania manželstva alebo na čas po rozvode manželstva, o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, konať v záujme dieťaťa kolíznym opatrovníkom znamená, brať do úvahy, najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb dieťaťa k obom rodičom, pričom sa zohľadňuje aj možná konfliktnosť rozchodu rodičov pre dieťa, konania samého, ako aj usporiadania vzťahov po jeho skončení.

Postavenie kolízneho opatrovníka

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. O tomto sú účastníci konania a kolízny opatrovník poučení súdom.

Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. tieto skutočnosti prednesie priamo na pojednávaní súdu ústne do zápisnice, pričom zo strany súdu aj zo strany účastníkov konania mu môžu byť k týmto skutočnostiam kladené rôzne otázky, na ktoré je povinný pohotovo reagovať a odpovedať.

Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa. Návrh (odporúčanie) kolízneho opatrovníka, akým spôsobom má súd upraviť rodičovské práva a povinnosti, musí sledovať záujem dieťaťa, musí byť riadne zdôvodnený, podložený vecnými argumentmi a musí byť presvedčivý.

K procesným právam kolízneho opatrovníka patrí aj právo podať voči rozhodnutiu súdu odvolanie.

Námietka zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi

Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V prípade, ak námietka smeruje proti fyzickej osobe – zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak námietka smeruje proti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako právnickej osobe, vykonať zmenu v ustanovenom kolíznom opatrovníkovi je oprávnený súd.

V zmysle § 23 Občianskeho zákonníka je zastúpenie, t.j. oprávnenie konať za iného v jeho mene, možné buď priamo zo zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Dohoda o plnomocenstve musí spĺňať predpísané náležitosti, musí obsahovať presné identifikačné údaje splnomocnenca aj splnomocniteľa, dátum vystavenia plnej moci, na aký účel je plná moc vystavená, v akej právnej veci sa predmetné konanie vedie.

Vzhľadom na to, že kolízny opatrovník, ktorý je procesným opatrovníkom „ad hoc" ustanovený súdom na konkrétne konanie alebo vykonanie úkonu, je jeho funkcia nezastupiteľná. Aj keď je táto funkcia nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. prešetrenie pomerov dieťaťa v domácnosti druhého rodiča, prípadne zastupovanie na pojednávaní).

Prešetrenie pomerov a zisťovanie názoru dieťaťa

Môže dôjsť k dvom situáciám, ktoré sa týkajú zastupovania orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately:

  1. Úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v obvode ktorého má svoje bydlisko, a zároveň požiada o zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto doručí súdu. Zároveň sa ústne k veci vyjadrí na pojednávaní, vychádzajúc z podkladov úradu, ktorý zistenie pomerov vykonal.
  2. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a ktorý sa nenachádza v obvode sídla okresného súdu. Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a túto zašle súdu. V týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní. K zastupovaniu kolízneho opatrovníka na pojednávaní teda môže dôjsť v prípade, že konanie v prejednávanej veci sa vedie na inom súde, ako je územná pôsobnosť príslušného úradu, ktorý je ustanovený za kolízneho opatrovníka.

Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je s účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov je od 1. 1. 2012 príslušný

  • pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre, Okresný súd Bratislava I;
  • pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne, Okresný súd Banská Bystrica;
  • pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove, Okresný súd Košice.

V týchto konaniach vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je potrebné, aby funkciu kolízneho opatrovníka vykonával priamo ten úrad, ktorý bol v zmysle § 31 Zákona o rodine uznesením príslušného okresného súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka dieťaťa. Zastupovanie kolízneho opatrovníka v uvedených konaniach, je vzhľadom na povahu veci, keďže ide o konanie s cudzím prvkom, neprípustné.

Taktiež vo všetkých ostatných konaniach vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je vždy potrebné posúdiť s ohľadom na dôležitosť a vážnosť prejednávanej veci, a najmä s ohľadom na dôslednú ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, či je vhodné zastúpenie kolízneho opatrovníka iným úradom.

Je potrebné mať na zreteli, že orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka oprávnený zisťovať rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní súdu. Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa (§ 20 ods. 2 zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele).

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa (§ 21 zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele).

Zisťovanie pomerov dieťaťa a názoru dieťaťa vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately jednak na dožiadanie súdu, t.j. plnením úlohy, ktoré mu uloží súd v súvislosti s konaním vo veci maloletého dieťaťa

  • a) ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ktorý má dané kompetencie v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele)
  • b) ako kolíznemu opatrovníkovi (ktorý je ustanovený súdom a zastupuje maloleté dieťa v konaní)
  • a jednak vo svojej pôsobnosti v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa. Ak súd považuje za potrebné vypočuť dieťa priamo na súde, rozhodne o forme a spôsobe jeho vypočutia.

V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú.

V zmysle Zákona o rodine v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Vypočutie dieťaťa je tak jedným z práv dieťaťa, ktoré treba mať na zreteli pri zabezpečovaní ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru. Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu. Účastníci konania o úkonoch, ktoré je potrebné vykonať zo strany kolízneho opatrovníka však vedia zo samotného konania, keďže súd počas pojednávania o procesných veciach oboznamuje všetkých účastníkov. V prípade, že tento nesúhlasí, táto skutočnosť sa uvedie v zázname zo šetrenia pomerov a následne sa zapracuje do správy pre súd.

V súvislosti so šetrením pomerov v rodine sa odporúča, aby sa šetrenia v rodine dieťaťa zúčastnili dvaja zamestnanci orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, a to z dôvodu zabezpečenia objektivity postupu orgánu pri zisťovaní konkrétnych skutočností rozhodujúcich pre súdne konanie, ako i napr. pri zisťovaní názoru dieťaťa. Správu zo šetrenia pomerov, v ktorej môže byť zapracovaný aj názor dieťaťa, orgán doručí súdu a súd oboznámi všetkých účastníkov konania s výsledkami šetrenia pomerov. Účastníci majú možnosť sa ku každému dôkazu vyjadriť ústne do zápisnice a žiadať vykonať ďalšie dôkazy, napr. vypočutie svedkov, znalecké dokazovanie a podobne. Súd posúdi a zváži, či navrhované dôkazy vykoná alebo nie. Ak sa v priebehu konania podstatne zmenia pomery, kolízny opatrovník ich oznámi súdu aj napriek tomu, že jeho pôvodné vyjadrenie bolo iné. Kolízny opatrovník je oprávnený v priebehu celého konania zmeniť svoje vyjadrenie a postoj k veci v závislosti od toho ako sa menia skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním vyjdú najavo a taktiež súdu túto zmenu zdôvodní. Kolízny opatrovník zisťuje skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie v konkrétnej veci napríklad v škole, ktorú dieťa navštevuje, u pediatra maloletého dieťaťa a podobne. Takúto možnosť má však aj súd.

Z judikatúry:

Prejavenie názoru účastníka na prejednávanú vec je jedným zo základných práv účastníka konania. Spôsob, akým tento názor súd zisťuje sa však neuskutočňuje výlučne výsluchom účastníka. Aj pri osobe plne procesne spôsobilej, jej názor na prejednávanú vec zisťuje aj prostredníctvom jej zástupcu, resp. z písomného podania. U osôb maloletých právna úprava (§ 100 ods. 3 O. s. p.) rieši základný procesný rámec na tento úkon súdu. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Postup súdu závisí od veku a rozumovej vyspelosti maloletého samostatne vyjadriť svoj názor, od povahy veci, ktorá je predmetom konania ako aj ďalších okolností, ako napr. prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Pri zisťovaní názoru dieťaťa súd koná v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý je povinný poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec, a to v prostredí vhodnom alebo vytvorenom na tento účel (§ 21 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Takým prostredím je napr. miesto, kde sa nachádza referát poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka.
(uznesenie NS SR (Rc) 2 Cdo 269/2008 zo dňa 25.11.2008)

Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o pristúpení k Dohovoru pod č. 104/1991 Zb., ďalej len „Dohovor") štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názoru dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Podľa ods. 2 článku za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Procesným spôsobom záväzky z Dohovoru Slovenskej republiky vykonáva ustanovenie § 100 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
(uznesenie NS SR (Rc) 2 Cdo 269/2008 zo dňa 25.11.2008)

Záverom

Na záver je potrebné ešte uviesť, že maloleté dieťa nie je možné zastupovať vždy pri všetkých úkonoch, keďže niektoré svojou povahou vylučujú, aby ich za zastúpeného urobil niekto iný. Ide o právne úkony, na ktoré má maloletý sám spôsobilosť, pretože mu zo zákona patria. Ako príklad uvádzame niektoré právne úkony, ktoré môže urobiť maloleté dieťa:

a) uznať otcovstvo pred súdom, pričom zastúpenie zákonným zástupcom v takomto prípade je vylúčené,

b) ako 15 ročné maloleté dieťa môže vyhotoviť závet len vo forme notárskej zápisnice,

c) maloleté dieťa staršie ako 16 rokov môže podať návrh na súd na povolenie uzavretia manželstva,

d) maloleté dieťa staršie ako 16 rokov môže podať návrh na súd na priznanie rodičovských práv vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Použité zdroje:

 

Janka Kotová
študentka Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2916

Nový príspevok

prosím poradte?

-Odišiel som od priateľky ,ktorá je jednoznačne alkoholička , máme s ňou 2a pol ročného chlapca. okamžite som kontaktoval kurátora ,ale boli sviatky , kurátor podla mňa neriešil nič. - každodenne som chodil k nemu a jeho odpoveď bola aby som si to pripravil na súd o ktorý už požiadala matka . pojednávanie malo byť ohladne zverenia starostlivosti a určenia výživného. - tak som sa sústredil na toto pojednávanie. v nádeji ,že aspoň dostanem otázku či súhlasím a prečo nesúhlasím z uvedeným návrhom. - Nakoľko sudkyňa mala meškanie a na každé pojednávanie 20 minút. mimo záznam ma osočila prečo nechcem súhlasiť a že čo si dovolujem žiadať o striedavu starostlivosť pokial si matka dá veci do poriadku. a vraj aby som šiel do parlamentu zmeniť zákony. - Verdikt sudkine znel okamžite na to : Súdne pojednávanie sa odkladá na dobu neurčitú z dôvodu že matka sa s maloletým chce sťahovať 400km do Košíc a pokial jej neudá novú adresu maloletého sa súd presúva na budúce miesto pobytu maloletého. Prosím Vás ako je toto Môžné??? Kurátor si ma zavolal von a poradil aby som okamžite začal konať a hladať dôkazy o jej alkoholizme. O hodinu som podal návrh na okamžité opatrenia a následne znovu za kurátorom. Poradil mi zavolať svedkov teda až jeden bol ochotný prísť až na kurátoru , pritom ich mám ovela viac ale nemôžem ich donútiť ísť vypovedať pokial nie su oslovený súdom. Kurátor mi poradil volať policajtov nakolko on nemá dreger na zistenie alkoholu., tak som den po dni zavolal hliadku v oboch prípadoch im stačilo tvrdenie matky že požíva ale iba tak tretie pivko. Dotyčná po týždni od podania dostala návrh na predbežné opatrenia ku ktorým sa má vyjadriť do siedmych dní., /na piaty deň odchádza na druhý koniec republiky. / PROSÍM PORADTE KAM SA MÁM OBRÁTIŤ. SOM ZÚFALI. Môj chlapec odíde na druhý koniec republiky a ako mám toto riešiť?? Poznám ex družku dosť dlho na to aby som si bol istý ,že o pár mesiacov sa dostane na ulicu a môj syn bude chodiť od jednej jej kamošky k druhej. Mám ešte 5dní ako sa mám vyhnúť tejto nezmyselnej birokracií ?

Miloš Škreko | 24.01.2017 19:24
PoUtStŠtPiSoNe
: