Takmer všetci zamestnanci poznajú a uprednostňujú pojem neplatené pracovné voľno. V skutočnosti sa jedná o dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré Zákonník práce taxatívne vymedzuje vo svojom ustanovení § 141. Ide o také skutočnosti, ktoré bránia zamestnancovi vo vykonávaní svojich pracovných povinností a činností a spája sa s nimi niekoľko právnych následkov. Vzhľadom k tomu, že v daných prípadoch nedochádza k výkonu práce, zamestnancovi neprislúcha nárok na mzdu.
Po dobu trvania týchto dôležitých osobných prekážok v práci zamestnanec nie je povinný vykonávať pracovné činnosti, nedostáva po dobu ich trvania mzdu a má zo zákona nárok na poskytnutie pracovného voľna od svojho zamestnávateľa, čím sa jeho neprítomnosť na pracovisku považuje za ospravedlniteľnú a nevykazuje znaky absencie.
O aký okruh dôležitých osobných prekážok sa jedná?
A/ § 141 ods. 1 ZP :
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Ako už zo samotného paragrafového znenia vyplýva, pôjde o neprítomnosť v práci pre:
- chorobu či,
- úraz,
- o materskú a rodičovskú dovolenku,
- karanténu,
- ošetrovanie chorého člena rodiny či,
- starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov,
- návšteva lekára, ktorá nemohla byť zabezpečená mimo pracovného času.
Ak o návšteve lekára, starostlivosti o dieťa, či ošetrení člena rodiny viete vopred, je potrebné na to svojho zamestnávateľa upozorniť a požiadať o neplatené pracovné voľno dopredu. Ak nie, hneď ako je to možné o tejto skutočnosti je dôležité a nutné informovať svojho zamestnávateľa, napr. prostredníctvom manžela, detí, či známych. Najlepšie je priamo zatelefonovať svoju nadriadenému a oznámiť mu svoju neprítomnosť v práci, aby bola absencia v práci ospravedlnená. Zamestnávateľ je povinný ju ospravedlniť a akceptovať.
B/ § 141 ods. 2 ZP:
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c) sprevádzanie
1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,
d) úmrtie rodinného príslušníka
1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
e) svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,
f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,
h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
Táto skupina prekážok, uvedená v odseku 2, je najpočetnejšia a najviac využívaná zamestnancami. Túto skupinu je možné rozdeliť na dve časti – s poskytovaním náhrady mzdy a s neposkytnutím náhrady mzdy zamestnancovi. To znamená, že sa jedná o pracovné voľno platené alebo neplatené. V závislosti od paragrafového znenia.
Poskytnutie voľna s náhradou mzdy
Pôjde o nasledujúce prípady:
- vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (známe péčka) najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak sa nemohlo vykonať mimo pracovného času
- preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom, na nevyhnutne potrebný čas, ak sa nemohli vykonať mimo pracovného času
- narodenie dieťaťa manželke zamestnanca, na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do nemocnice a späť ( Páni, attention! Iba manželky môžete prevážať...)
- sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení, úraze, na vopred určené ošetrenie, vyšetrenie, liečenie na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak ide o nevyhnutnosť a nebolo možné to uskutočniť mimo pracovného času
- sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 10 dní v kalendárnom roku
- úmrtie rodinného príslušníka (úmrtie manžela alebo dieťaťa – dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe, úmrtie rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca – jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, úmrtie prarodiča alebo vnuka zamestnanca, prarodiča jeho manžela alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti – na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec zaobstaráva pohreb týchto osôb)
- svadba (vlastná svadba – jeden deň)
- znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zdravotne postihnutý zamestnanec – na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň
- presťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa – jeden deň
- vyhľadanie pracovného miesta pred skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov nadbytočnosti, zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti a z dôvodu, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav (najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby). Uvedené sa týka aj dohody o ukončení pracovného pomeru z dôvodov nadbytočnosti zamestnanca, zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa, či jeho časti ako i z dôvodu, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav za predpokladu, že medzi ukončením pracovného pomeru dohodou, písomne deklarovaným a podpísaným a skutočným, reálnym ukončením pracovného pomeru bude určitý časový úsek jedného a viac týždňov, najviac však za čas zákonnej výpovednej doby.
- zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj z iných dôvodov pracovné voľno s náhradou mzdy, napr. z iných vážnych dôvodov – zariadenie dôležitých osobných, rodinných či iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.
Poskytnutie voľna bez náhrady mzdy
Zamestnávateľ neposkytne náhradu mzdy pri týchto náhradách voľna:
- pri ošetrení alebo vyšetrení, ktoré nebolo možné vykonať mimo pracovného času na nevyhnutne potrebný čas, po presiahnutí čerpania siedmych dní v kalendárnom roku, za ktoré bola zamestnancovi poskytnutá náhrada mzdy
- pri účasti zamestnanca na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca
- pri nepredvídanom prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom
- pri presťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie na nevyhnutne potrebný čas (najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni)
- pri vyhľadaní nového miesta pred skončením pracovného pomeru na nevyhnutne potrebný čas (najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby)
- pri iných vážnych dôvodov, pri zariadení dôležitých osobných, rodinných či iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času
Oznámenie prekážky v práci zamestnávateľovi
Každú prekážku v práci je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Takisto preukáže i dĺžku jej trvania. Obvykle sa daná prekážka v práci preukazuje potvrdením od lekára, či zdravotníckeho zariadenia, či iných zariadení, inštitúcií, organizácií, ktoré potvrdia prítomnosť zamestnanca v deklarovanom čase na uvedenom mieste.
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa je pochopiteľné, že je povinný ju vopred oznámiť zamestnávateľovi a požiadať ho o poskytnutie neplateného či plateného voľna a uviesť počas koľkých dní toto voľno vyžaduje.
Ak o prekážke v práci zamestnanec nevie vopred, ale udiala sa náhle, hneď ako je to zo strany zamestnanca možné, je povinný o tejto skutočnosti upovedomiť svojho zamestnávateľa, najlepšie svojmu priamemu nadriadenému oznámiť svoju neprítomnosť v práci z dôvodu, ktorý zakladá nárok na platené či neplatené voľno a oznámiť mu, koľkých dní sa bude v danom prípade jeho voľno týkať.
Samozrejme, i v týchto prípadoch má zamestnanec nárok na poskytnutie voľna od svojho zamestnávateľa, čo však neznamená, že zamestnanec iba oznámi svoju neprítomnosť zamestnávateľovi a nepožiada o poskytnutie pracovného voľna. Ak zamestnanec neoznámi zamestnancovi prekážku v práci či už s náhradou mzdy alebo bez nej, jedná sa zo strany zamestnanca o porušenie pracovnej disciplíny, s akými dôsledkami, to závisí od toho, akým spôsobom má uvedené zamestnávateľ upravené vo svojich interných normách, ako sú pracovný poriadok či napr. v Kolektívnej zmluve, ak ju má s odborovou organizáciou uzatvorenú. Nepôjde však zo strany zamestnanca o absenciu v práci.
Iným prípadom by však zrejme bolo, ak by zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi neprítomnosť na pracovisku z dôvodu prekážky v práci a zároveň by túto svoju absenciu, spôsobenú prekážkou v práci svojmu zamestnávateľovi ani nepreukázal. V takom prípade by sa jednalo o neospravedlnenú absenciu zamestnanca, čo by mohlo mať za následok i rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. (§ 144 ods. 3 ZP)
Záverom...
Občas sa oplatí naštudovať si niektoré právne predpisy, pre lepšiu informovanosť a orientáciu vo veciach, o ktorých možno veľa z nás nevie... Najmä, čo sa týka práv a oprávnení zamestnanca v pracovných vzťahoch.
Naopak, niektorí z nás sú až priveľmi prešpekulovaní a majú toho naštudovaného viac než ktokoľvek z právnickým vzdelaním. A iba využívajú to, čo im zákon dovoľuje, a možno i zneužívajú... Vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi.
Tak či onak, je dobré vedieť, že keď potrebujete navštíviť svojho lekára, či zájsť s dieťaťom na vyšetrenie, alebo ak vás postretne v rodine nemilá udalosť a niekto umrie, alebo naopak milá udalosť a chystáte svadbu, či sa sťahujete alebo hľadáte nové miesto, či čokoľvek iné z toho, čo je vyššie spomenuté, máte nárok na to, aby Vás zamestnávateľ uvoľnil z práce a v určitých, zákonom stanovených prípadoch Vám za to i zaplatil.
JUDr. Monika Kiklicová
mona.kiklicova@gmail.com