Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Oznamovanie protispoločenskej činnosti zamestnancom

JUDr. Pavol Kollár, advokát • 28.6. 2015, 23:16

Od 01. januára 2015 je účinný zákon č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Zákon bol prijatý na podnet OECD a má posilniť ochranu oznamovateľov korupčného správania a protispoločenskej činnosti, ktorí majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (whistleblowing). Ochrana sa vzťahuje na zamestnanca, ktorý v dobrej viere uviedol skutočnosti, ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo ktoré prispeli k objasneniu protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa a o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Závažnou protispoločenskou činnosťou je v zmysle zákona protiprávne konanie, ktoré je:

1. niektorým z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až 263 Trestného zákona, trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona, niektorým z trestných činov verejných činiteľov podľa ôsmej hlavy druhého dielu osobitnej časti Trestného zákona alebo niektorým z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona,

2. trestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, alebo

3. správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.

Podnetom v zmysle zákona je:

1. oznámenie vrátane anonymného oznámenia,

2. neanonymné podanie fyzickej osoby o inej protispoločenskej činnosti ako závažnej protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Zamestnávatelia, ktorých zamestnanec sa stane chránenou osobou, budú potrebovať na vymedzené pracovnoprávne úkony voči nemu súhlas inšpektorátu práce.

V zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, je povinný určiť osobitnú organizačnú zložku alebo osobu (ďalej len „zodpovedná osoba“), ktorá plní úlohy zamestnávateľa podľa odsekov 4 až 7 a § 12 zákona.

Na základe zmluvy so zamestnávateľom môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa.

Zodpovedná osoba musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a ak nie je zamestnancom, je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa.

Zamestnávateľ podľa § 11 odseku 1 zákona je povinný prijať a preveriť každý podnet do 90 dní od jeho prijatia; túto lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že pri neanonymných podnetoch sa predĺženie oznámi osobe, ktorá podala podnet, s uvedením dôvodov predĺženia.

Označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania podnetov musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom s tým, že aspoň jeden spôsob podávania podnetov musí byť prístupný 24 hodín denne.

Zamestnávateľ podľa § 11 odseku 1 zákona je povinný pri preverovaní neanonymných podnetov zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet.

Zamestnávateľ podľa § 11 odseku 1 zákona je povinný oznámiť osobe, ktorá podala podnet, výsledok jeho preverenia do desiatich dní od preverenia podnetu.

Zamestnávateľ podľa § 11 odseku 1 zákona je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o

a) podávaní podnetov,

b) preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov,

c) zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet,

d) evidovaní podnetov podľa § 12

e) oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia,

f) spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.

Zamestnávateľ podľa § 11 odseku 1 zákona je povinný po dobu troch rokov odo dňa doručenia podnetu viesť evidenciu podnetov v rozsahu

a) dátum doručenia podnetu,

b) meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet; ak ide o anonymný podnet, uvedie sa iba poznámka, že ide o anonymný podnet,

c) predmet podnetu,

d) výsledok preverenia podnetu,

e) dátum skončenia preverenia podnetu.

Kontrolu dodržiavania zákona a sankcie bude zabezpečovať zo strany štátu inšpektorát práce, ktorý je oprávnený uložiť pokutu až do výšky 20.000 EUR. Zo zákona vyplýva pre zamestnávateľov ďalšia administratívna ako aj personálna záťaž. Tiež je nutné pri tomto zákone brať ohľad na ustanovenia zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Autor: JUDr. Pavol Kollár, advokát
Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o.
www.judrkollar.sk

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1871

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: