Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Hlavný kontrolór a jeho nezávislosť

najpravo.sk • 1.12. 2020, 18:42

Hlavný kontrolór obce predstavuje v prípade plnenia si svojich povinností dôležitý kontrolný mechanizmus, nakoľko mestá a obce nakladajú s verejným majetkom a verejnými prostriedkami v značných hodnotách, hlavne vo veľkých mestách. Každá vyspelá spoločnosť sa snaží mať efektívny, dôsledne fungujúci kontrolný mechanizmus, ktorý odstráni nezákonné praktiky starostu alebo poslancov. Na Slovensku máme 140 miest a 2933 obcí. Podľa § 18 zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo, pričom hlavný kontrolór je zamestnancom obce a zároveň môže vykonávať kontrolnú činnosť pre viaceré obce.

Na Slovensku nemajú všetky obce kontrolóra. Dostupné zdroje uvádzajú značné rozdiely v počte obcí bez kontrolóra. Kontrolu v obci vykonáva kontrolór, poslanecký zbor, poslaneckým zborom vytvorené komisie, prokuratúra, audítor a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ“). Efektívnosť, hospodárnosť a účinnosť nakladania s verejnými prostriedkami môže kontrolovať kontrolór, poslanecky zbor, poslancami vytvorené komisie a NKÚ. Na základe § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor nepreskúmava účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť správnych aktov, rozhodnutí, opatrení, postupov a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy.

Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Stať sa kontrolórom bez podpory poslancov alebo starostu je ťažké, hoci máte skúsenosti a vedomosti z kontrolnej činnosti na rozdávanie. Kontrolór je veľká pomoc pre obec, nakoľko mnohí poslanci obcí nemajú o špecifických zákonoch, ktoré ovplyvňujú chod samosprávy dostatočné alebo žiadne vedomosti.

Dôsledná kontrola zo strany kontrolóra existuje až do doby, pokiaľ kontrolór nenarazí na záujmy poslancov podporovaných starostom. V uvedených prípadoch už kontrolór sleduje hlavne počet poslancov, ktorí ho podporujú a nezahlasujú za jeho odvolanie alebo nepodporia jeho opätovné zvolenie. Z týchto dôvodov sa predáva alebo sa dáva do dlhodobého prenájmu nehnuteľný majetok v centrách miest a obcí v rozpore s oprávnenými záujmami občanov, neprebiehajú verejné súťaže na prenájom obecného majetku, predaja majetku alebo sa uvedené zmluvy uzatvárajú na základe osobitného zreteľa podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí bez náležitého odôvodnenia. Aj perfektné odôvodnenie môže protimonopolný úrad napadnúť, ak posúdi osobitný zreteľ ako neoprávnenú pomoc zo strany obce. Až po odvolaní zo svojej funkcie podávajú kontrolóri sťažnosti a upozornenia na porušenie zákonnosti zo strany obcí na NKÚ. Už netolerujú starostom a poslancom aj významné prešľapy. Pritom nie je až tak jednoduché odvolať kontrolóra obce, ktorý si plní svoje povinnosti. Obecné zastupiteľstvo môže odvolať kontrolóra nadpolovičnou väčšinou hlasov, ak kontrolór opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca, hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom.

Z výstupu zastupiteľstva musí byť jasné, že sa zasiahlo do práv odvolaného kontrolóra zo zákonných dôvodov, pričom špecifikácia porušení nemusí byť súčasťou uznesenia o dovolaní kontrolóra, ale môže byť súčasťou administratívneho spisu. Administratívny spis odvolaného kontrolóra musí preukázať, že skutočnosti, ktoré podmieňujú odvolanie kontrolóra z funkcie, naozaj nastali.2 Na druhej strane si kontrolóri uvedomujú, že v Slovenskej republike nebol zatiaľ odsúdený za neplnenie si svojich povinností žiadny kontrolór.

Čo sa dá robiť, aby si všetci kontrolóri plnili svoje povinnosti a ako zlepšiť kontrolnú činnosť v samospráve? Najvyšší kontrolný úrad SR, Ministerstvo financií vidí jeden z nedostatkov v kontrolnej činnosti kontrolóra v jeho nezávislosti a vo vymedzení kritérií jeho kontrolnej činnosti. Zástupcovia sekcie kontroly a auditu Ministerstva financií sa prikláňajú k možnosti, aby kontrolu v samospráve vykonával nezávislý orgán. NKÚ SR považuje inštitút hlavného kontrolóra za potrebný. Možnosť externej kontroly ministerstvami alebo inými vonkajšími subjektmi považuje za nemožné z dôvodu vysokých nákladov. Problém vidí aj v nedostatku informácií ústredných orgánov štátnej správy na nižšej úrovni.3

Ako zvýšiť kontrolnú činnosti v obciach a mestách bez zriadenia ďalších kontrolných orgánov? Obce a mestá sú povinné zverejňovať na svojej webovej stránke obce (ak majú zriadenú webovú stránku) nimi uzavreté zmluvy a s nimi súvisiace faktúry. V prípade nezverejnenia zmluvy je táto zmluva neplatná. Občania môžu uvedené zmluvy a iné zverejnené podklady na webovej stránke sledovať a v prípade nejasností vyzvať obec na doplnenie údajov na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súčasnosti toto právo a možnosť využívajú len občania, ktorí sa domnievajú, že samospráva neoprávnene zasiahla do ich práv alebo ich záujmov.

Odmeny za odhalenie porušení povinností samosprávy by značne  zvýšili záujem občanov o webové stránky obcí a tým zároveň pozitívne ovplyvňovali transparentný chod samosprávy a činnosť hlavného kontrolóra obce. Na druhej strane je potrebný aj určitý stupeň odborných vedomostí oznamovateľa pri porušení povinností obce. Oznamovateľ vypracuje správu aj na základe informácií získaných na základe zákona č. 211/2010 Z. z., ktorú potom predloží kontrolórovi obce. Ak sťažovateľ nebude súhlasiť so stanoviskom kontrolóra, tak uvedenú správu zašle NKÚ, ktorý hoci je nezávislým štátnym orgánom, je povinný v prípade zistenia porušenia právnych predpisov vykonať nápravu. V uvedenom prípade cieľom legislatívnej práce vlády bude určiť orgán, ktorý vyplatí odmenu oznamovateľovi na základe predloženej správy o výsledku kontroly v obci. Môže to byť MV SR ako gestor zákona o obecnom zriadení, MF SR ako gestor zákona o majetku obcí alebo iný štátny orgán.

Autor:
JUDr. Miroslav Buriánek, PhD.


 

Použitá literatúra:

  1. https://www.vlada.gov.sk/slovensko/
  2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 20S/46/2013-31 zo dňa 12.11.2013
  3. Analýza fungovania vnútornej kontroly v miestnej samospráve, inštitút hlavného kontrolóra, január 2019, vydalo MV SR
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 649
PoUtStŠtPiSoNe
: