Dobrý deň, náš sused v záhradkárskej oblasti si pestuje zemiaky a pár hlávok kapusty. Vzhľadom na to, že je to v lese a oplotenie záhradkárskej osady je rokmi poškodené, stáva sa, že zver sa dostane dnu a požerie čo sa dá... . Chceli sme spoločne ohradiť dva pozemky (aby to nevyzeralo, škaredo) Keďže sme poslední a krajní majitelia väčšia časť na oplotenie ide z našich peňazí.... to by nám ani nevadilo.... Sused mal spoločne s nami potiahnuť stĺpiky z jeho strany od tretieho suseda, taká bola dohoda. Teraz v piatok 30. 4. 2015 sme zistili, že svoje záhonky si ohradil elektrickým ohradníkom. To by nám ani tak nevadilo, ale elektrický ohradník potiahol okolo celej chaty až k spoločnému plotu osady, čím nás vlastne rozdelil eletrickým prúdom po celej dĺžke. Odhliadnúc od toho, že je to označené výstražnými tabuľkami, že je to neestetické, nebezpečné pre deti, ktoré k nám často chodia na návštevy, sme zistili, že aj počas obývania pod prúdom. Zasiahol naše šteňa, keď ovoniaval trepotajúcu sa pásku. Keď som sa pýtala susedy, čo to má znamenať, odpovedala mi, že to oznámili na národnom výbore (mestský úrad v Krásne nad Kysucou) a majú to na ochranu proti zvieratám. Pre nás je to nepochopiteľne trápne, nehovoriac o reakciach našich návštev , keď náš pozemok je označený páskou s výstražnými tabuľkami Pozor elektrický ohradník. Poraďte, prosím, nechceme sa so susedmi rozhádať viac ako je nevyhnutné. Ďakujem za rýchlu odpoveď.
V súčasnosti sa znovu dostáva do povedomia úprava tzv. susedských vzťahov, ktoré sú ovplyvnené aktuálnymi spoločenskými zmenami. Mojou snahou je poskytnúť pohľad na právnu úpravu susedských vzťahov, spôsoby ich ochrany a poukázať na komplikácie s ich vymožiteľnosťou.
I.
Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Môžu nimi byť vlastníci nehnuteľností s bezprostrednou spoločnou hranicou, ale aj vzdialenejší vlastníci nehnuteľností s ohľadom na určitú miestnu súvislosť, v rámci ktorých výkon práv jedného vlastníka môže zasahovať do práv iných vlastníkov.
Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozprov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb.
Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s tymito zásadami. Možno povedať, že zásady majú aj pomocnú interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone. Zákon v určitých situáciách susedských vzťahov presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedov aprobované a kedy nie je. Je to vždy otázkou výkladu a posúdenia, pri ktorom nám pomáhajú zásady súkromného práva.
Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre porušenie pravidla správania sa predpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne výrazný, spoločensky jasný a zrozumiteľný, aby sa v úvahách zachovala potrebná miera tolerancie a rezervovanosti.[1]
S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Touto zásadou sa určujú limity výkonu subjektívnych práv najmä v prípadoch, keď nie sú jednoznačne a presne ustanovené zákonom a pri strete (kolízii) záujmov jednotlivca a spoločnosti hrozí, že by v dôsledku neobmedzeného uplatnenia subjektívnych práv v konktrétnom prípade mohla byť prekročená miera spoločenskej únosnosti, a tým aj právnej únosnoti, a súčasne, že takéto správanie nositeľa subjektívneho práva by mohlo spôsobiť ujmu iným osobám alebo verejnému záujmu.[2]
Obidve zásady môžeme nájsť vyjadrené v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
II.
Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Materiálne rozhraničenie napr. plotom, vrátane vzdušného priestoru nad pozemkom a priestoru v zemi v čisto mechanickom, geometrickom chápaní, nemôže stačiť z hľadiska súvislosti prostredia.[3]
Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplvýva zo zmluvy, úradneho rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia (napr. vecné bremeno).
Podľa § 127 OZ ods. 1 prvá veta vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane a príp. by mala formu nečinnosti.[4]
Neoprávnenosť zásahu je poďla vyššie uvedeného § 127 ods. 1 OZ vyjadrená generálnou klauzulou – vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohorozoval výkon jeho práv. Tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne.
Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Pokiaľ ide o pojmy „miera primeraná pomerom" a vážne ohrozenie výkonu práva" súdy sa neuspokojujú so subjektívnym stanoviskom žalobcov a vykonávajú zistenia, ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov.[5]
Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom.[6] Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posdudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Rôzny stupeň intenzity bude mať prenikanie hydiny, štekot psov, hluk a zápach na vidieku a iný stupeň intenzity v mestách.
Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít ( napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií. Súd musí pri v odôvodnení rozhodnutia konkrétne uviesť, kedy je miera obťažovania primeraná pomerom a aká je v konkrétnom prípade.[7]
Výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka môže však dosiahnuť takú intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka. Vtedy pri poskytnutí ochrany nie je potrebné skúmať mieru primeranú pomerom, pretože zásah je zjavný a dosahuje takej intenzity, že znemožňuje riadny výkon vlastníckeho práva bez potreby posúdenia objektívneho hľadiska.
Napríklad: Prenikanie psov žalovaného na pozemok žalobcu znemožňuje pokojné užívanie vonkajšieho bazéna a dvora, najmä z dôvodu bezpečnosti detí.
Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti [8] musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta OZ. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohorzujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnené zásahy, t. j. bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, prípadne aj hnuteľných vecí, súdy správne žaloby zamietajú.[9]
Ako bolo už vyššie uvedené susedské vzťahy sú vzťahy vzájomné. K obťažovaniu alebo obmedzovaniu výkonu práv druhého vlastníka môže dochádzať vzájomne. Často sa stáva, že obmedzovaný vlastník má určitú spoluvinu na konaní druhého vlastníka, ktorým ho obťažuje. Vzťahy medzi susedmi sa môžu vyostriť do otvoreného konfliktu, kedy si robia vzájomné naschvály a pod. Preto je v právnej úprave susedských vzťahov premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké. [10]
III.
Podľa § 127 OZ ods. 1 Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Môže nimi byť prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok. Je nimi aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb ako aj charakter vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je postavená stavba v značne schátranom stave, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľaší pozemok, prípadne jej zrútením by mohlo dôjsť k škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Za zásah považujeme aj vnikanie rôznych druhov nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti ako sú potkany, myši a pod. a to z dôvodu, že vlastník susediacej nehnuteľnosti nekonal a nezabránil ich prenikaniu, ako aj ich samotnému výskytu. K zásahu môže dôjsť aj prenikaním podzemnými cestami ako je prenikanie chemikálii, odpadov a podobne. Zásahy môžu mať aj svetelný charakter, nadmerné prenikanie zvuku, tepla a pod.
V súčasnosti sa často vyskytujú zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa susedov. Sú nimi rôzne druhy urážok smerujúcich proti susedovi, opakované močenie na susedovu stavbu a iné neprístojné správanie. Tento druh správania môže mať súčasne znaky priestupku, za určitých podmienok trestného činu, a zásahu do susedských práv podľa OZ.
Zásahy do susedských práv vznikajú činnosťou a nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti. Zásah sa môže uskutočňovať vzduchom, po zemi ako aj pod zemou, môže mať charakter prenikania rôznych materiálnych častíc v rôznych skupenstvách, ale aj nematriálnych častíc (svetlo, zvuk), ale aj charakter neslušného správania sa jedného zo susedov.
IV.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, aj keď je potrebné povedať, že v najvačšej miere sú nimi súdy. Ochrana, ktorú uplatňuje vlastník, je výkonom jeho práva. Výkon práva však musí byť v súlade s dobrými mravmi a inými zásadami súkromného práva. Samo uplatňovanie ochrany sa nesmie javiť ako šikana.[11]
Súdy
Žalobca, dožadujúci sa súdnej ochrany, sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov – presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. [12] Nemožno prekročiť formuláciu ustanovenia § 127 OZ. Môžno len žiadať od vlastníka nehnuteľnosti, aby sa zdržal konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval práva iných osôb alebo ich obmedzoval vo výkone práv.
Na základe toho sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorým môže byť odstránenie závadného stavu a pod. Pri ochrane § 127 OZ sa povinnej osobe ponecháva na výber, aby si sama vybrala spôsob, ktorým zamedzí zásahom do susednej nehnuteľnosti.
Napríklad: Vo veci sp.zn. 13C 124/83 Okresného súdu v Nitre sa žalobca domáhal, aby žalovaný odstránil zo svojho pozemku 4 agáty a orech, lebo mu značne znehodnocujú poľnohospodárske plodiny, ktoré pestuje vo fóliovníkoch. Súd zaviazal žalovaného do konca októbra toho roku odstrániť zo záhrady pri dome 4 agáty; vec posúdil podľa ustanovenia § 127 ods. 1 OZ.
Uvedené rozhodnutie nemožno považovať za správne, pretože z ust. § 127 ods. 1 OZ vyplýva iba to, že sa vlastník musí zdržať konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vo výroku rozsudku vydaného len na základe citovaného ustanovenia nemožno určiť, aké konkrétne opatrenie má žalovaný vykonať. Či sú opatrenia urobené povinným dostačujúce, možno riešiť až v konaní o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia). Rozsudok ukladajúci povinnosť niečoho sa zdržať má ten význam, že vlastník môže proti každému rušeniu toho istého druhu navrhnúť súdny výkon rozhodnutia na základe toho istého rozsudku podľa ust. § 192 Exekučného poriadku.[13]
V susedských vzťahoch sa konanie začína na návrh. Súd je viazaný žalobným petitom uvedeným v návrhu. Žalobca musí vo svojom návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Samotný návrh sa musí opierať o právo, ktoré bolo porušené.
Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom ( príp. že ide o vážne ohorozenie výkonu jeho práva), žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci. [14]
Pri výkone práv vlastníkov susedných nehnuteľností môže dôjsť k takému vážnemu ohrozeniu práv jedného vlastníka, z ktorého hrozí vznik škody. Je potrebné zdôrazniť, že vznik škody ešte len hrozí. V danom prípade je potrebné domáhať sa na súde podľa § 417 ods. 2 OZ uloženia povinnosti hroziacemu vlastníkovi niečo aktívne konať, konkrétne aby vykonal vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Podľa tohto ustanovenia možno žiadať od povinného, aby niečo konkrétne odstránil, vybudoval a pod.
Podľa § 412 ods. 2 OZ Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Nie je možné ukladať iné povinnosti ako tie, ktoré smerujú k odstráneniu neoprávnených zásahov do práv vlastníka, ibaže by išlo o vážne ohrozenie práva a ohrozený by sa domáhal, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody tomu, z koho konania ohrozenie vzišlo.[15] Je potrebné dodať, že žalobe opierajúcej sa o § 417 OZ nie je možné vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda; nestačí preukázať ohrozenie vzniku vážnej škody, ale musí ísť o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace. [16]
Žalobou podľa § 417 ods. 2 OZ sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 OZ možno sa v podstate domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich opakovanie. Ustanovenie § 417 OZ poskytuje ochranu proti hroziacej škode, a to vážnej škode, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku, kým ustanovenie § 126 a 127 OZ poskytuje vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek zásahom.[17]
Ak sa zasahuje do vlastníckeho práva bez toho, aby hrozil vážny vznik škody, žalobca sa bude domáhať žalobou o zdržanie sa konania, ktorým sa zasahuje do jeho práv. Ak však vznikne stav, z ktorého hrozí vznik škody a na jej odvrátenie je potrebné určité konanie, žalobca sa bude domáhať na súde uloženia povinnosti vlastníkovi niečo konať podľa § 417 ods. 2 OZ.
Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca za určitých skutočností môže obidve žaloby (podľa 127 OZ a podľa 417 ods. 2 OZ) kumulovať a žiadať zdržanie sa zásahov vlastníka nehnuteľnosti a spolu s tým aj odstránenie rušivého stavu.
Ako príklad uvádzam: „Ak sused nevhodným umiestnením hnojiska a záchodu zasahuje do výkonu vlastníckeho práva svojho suseda (znečisťovaním ovzdušia a okolitej pôdy), je tu právny nárok na to, aby súd zakázal ďalšie používanie tohto hnojiska a záchodu a uložil povinnosť ich v určitej lehote odstrániť."[18]
Podľa § 74 ods. 1 OSP Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Súdy môžu poskytnúť dočasnú a rýchlu ochranu porušenému alebo ohrozenému právu ešte pred začatím konania ako aj po začatí konania a to vo forme predbežných opatrení podľa § 74 a 102 OSP. Predbežné opatrenia sa vyznačujú svojou dočasnosťou a tým, že neprejudikujú čo je v konkrétnom prípade právo. Sú nariaďované v určitých zákonom stanovených lehotách. Možno ich nariadiť len z dvoch zákonných dôvodov a to vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Na vydanie predbežného opatrenia je potrebné splniť predpoklady pre jeho vydanie a to predpoklady dôvodnosti a prípustnosti návrhu.
Pre susedské vzťahy sú predbežné opatrenia veľmi efektívnym dočasným právnym prostriedkom ochrany pred zásahom do práv vlastníka. V tomto prípade sa zrejme najčastejšie vyskytuje dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi, aj keď nemožno vylúčiť aj obavu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Nariadením predbežného opatrenia v susedských vzťahoch bude najčastejšie uložená povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať ( § 76 ods. 1 písm. f) OSP).[19]
Priestupky
Neoprávnené zásahy do práv suseda sa môžu posudzovať aj podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkom je podľa § 1 ods. 1 Zákona o priestupkoch zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Na rozdiel od posúdenia zásahov do vlastníckeho práva podľa OZ je potrebné na vyvodenie zodpovednosti zavinenie páchateľa priestupku. Podľa § 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je potrebné splnenie určitých formálnych a materiálnych predpokladov.[20]
Za priestupok je možné uložiť sankcie podľa § 11 zákona o priestupkoch.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
- a) pokarhanie,
- b) pokutu,
- c) zákaz činnosti,
- d) prepadnutie veci.
Sankciu je možné uložiť samostatne alebo s inou sankciou. So sankciou je možné aj uložiť ochranné opatrenie, ktorým je podľa § 16 zákona o priestupkoch buď obmedzujúce opatrenie alebo zhabanie veci.
Pre porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch a to konkrétne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku. Tým nie je vylúčené páchanie iných priestupkov.
Zásahom do susedských práv môže byť in concreto podľa § 47 ods. písm. b) zákona o priestupkoch porušovanie nočného kľudu. Za porušenie nočného kľudu môže byť páchateľovi priestupku na mieste v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 33,- EUR. Na prejednanie priestupku je najčastejšie povolaný orgán policajného zboru a obce.
Ďalším zásahom do susedských práv môže byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zakotvený v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch podľa ktorého, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Ako sankciu možno uložiť páchateľovi tohto priestupku pokutu vo výške 99,- EUR.
Je potrebné sa však zmieniť o tom, že za určitých okolností konkrétneho prípadu môže takýto zásah spĺňať skutkovú podstatu trestného činu. Ak susedské vzťahy sú dlhodobo rozvrátené a miera vyhrážania ujmou na zdraví, inou ťažkou ujmou a dokonca smrťou jedného zo susedov presiahne určitý závažný stupeň konania a vzbudí u druhej osboby dôvodnú obavu, môže byť naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Zákona 300/2005 Z.z. (Trestný zákon).
Pri susedských vzťahoch prichádza do úvahy aj vzájomné poškodzovanie majetku susediacich vlastníkov.
Podľa § 50 priestupkového zákona
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.
Sused, ktorý úmyselne spôsobí škodu na majetku druhého suseda alebo sa o takéto konanie pokúsi, dopúšťa sa priestupku proti majetku. Za takýto priestupok mu može byť uložená pokuta až do výšky 331, - EUR. Je potrebné však dodať, že musí ísť o úmyselné konanie zo strany páchateľa priestupku. Ak by však spôsobená škoda na majetku bola vo výške prevyšujúcej sumu 266, - EUR, išlo by naplnenenie skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246 Trestného zákona.
Podľa § 70 Zákona o priestupkoch
(1) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len "poškodený"), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.
(2) Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.
Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o priestupkoch, náhradu škody môže poškodený uplatniť aj v samotnom konaní o priestupkoch. Ak však nedôjde k uhradeniu tejto škody dobrovoľne a samotná výška škody je sporná, je potrebné uplatňovať náhradu vzniknutej škody na súde podľa ustanovení občianskeho práva.
Obec
Podľa § 5 OZ Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
Hoci ochrany tzv. susedských práv sa možno dovolať na súde, u väčšiny priamych i nepriamych imisií prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 5 OZ. Tento postup je praktický najmä u niektorých imisií (napr. pri obťažovaní hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi a tienením), u ktorých občianskoprávna úprava súvisí s úpravou správnou. (Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, IV, 1970 – 1983, vydané SEVT, Praha 1986, s. 427)
Obec na návrh poskytuje predbežnú právnu ochranu najmä v prípadoch, keď zásah do pokojného stavu trvá, alebo keď je nebezpečenstvo jeho opakovania. Má sa ňou urýchlene zabezpečiť poriadok a pokoj pred zasahovaním do faktického „pokojného" stavu. Sporné otázky tento orgán nerieši.[21] Obec nenahradzuje súd. Opatrenie vydané obcou podľa § 5 OZ má dočasne zabezpečiť, aby nedochádzalo k ďalším zásahom do doby, kým sa účastníci nedohodnú alebo o spore nerozhodne súd.
Obec koná o takom návrhu podľa Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Obec poskytuje svojím rozhodnutím dočasnú ochranu pred zásahom do pokojného stavu, ktorý je zrejmý. Nie je oprávnená hlbšie skúmať konkrétne právo resp. oprávnenie zásahu a nebude si všímať ani sporné otázky. Skúma, či išlo o zjavný zásah do pokojného stavu.
Obec nie je oprávnená vydať rozhodnutie podľa § 5 OZ, ak bude sporné, či právo bolo porušené alebo či vôbec existuje, prípadne či prislúchalo oprávnenie na výkon práva.[22] V konaní však môžu vyjsť najavo skutočnosti, ktoré budu spochybňovať právo do ktorého sa zasiahlo, okolnosti oprávňujúce k zásahu, prípadne neexistenciu zásahu, alebo nie je možné zistiť predchádzajúci pokojný stav (pri susedských vzťahoch je častá akcia – reakcia). Mám za to, že obec v takom prípade nemôže konať o takomto návrhu, pretože samotné právne postavenie účastníkov je nejasné a sporné.
Povinnosť uložená vo výroku rozhodnutia obce bude vo forme zákazu zasahovania do pokojného stavu alebo vo forme uloženia povinnosti obnoviť predchádzajúci stav. Za konkrétnych okolností možno povinnému uložiť zákaz zasahovať do pokojného stavu a súčasne s ním mu uložiť povinnosť obnoviť predchádzajúci stav.
Rozhodnutím obce podľa § 5 nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany pred súdom. To znamená, že rozhodnutie obce ako správneho orgánu o návrhu na ochranu proti zásahu do pokojného stavu, nevytára prekážku veci rozhodnutej pre neskoršie súdne konanie v spore o právo. V súdnom konaní už nebude postačovať preukázanie, že došlo k zásahu do pokojného stavu; žalobca uspeje len v prípade, že bude preukázané, že došlo k zásahu do jeho práva.[23]
V.
Otázkou je, ako posudzovať problematiku vzniku budúcich zásahov, ktoré môžu vzniknúť uskutočnením stavby na susediacom pozemku a jej následným užívaním. Vlastníci susediacich nehnuteľností sú podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) účastníkmi stavebného konania. Ako účastníci stavebného konania majú právo podľa § 61 Stvebného zákona podať námietky a pripomienky voči vydaniu stavebného povolenia, ktorým sa uskutoční stavba na susediacej nehnuteľnosti. V námietkách sa môžu dotknutí vlastníci susediacich pozemkov brániť, že uskutočnením stavby by mohlo dôjsť k neprimeranému ombedzeniu alebo ohrozeniu ich práv (napríklad ak vlastník susednej nehnuteľnosti, ktorý žiada o vydanie stavebného povolenia by stavbou obmedzil dopad svetla na susednú nehnuteľnosť alebo by charakter stavby a spôsob jej užívania mohol spôsobiť zásah nad mieru primeranú pomerom do práv vlastníkov susediacich nehnuteľností).
Podľa § 137 Stavebného zákona
(1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
(2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
Stavebný úrad v prípade občianskoprávnej námietky je teda povinný snažiť sa o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi podľa § 137 Stavebného zákona. Iba ak k dohode nedôjde, podľa povahy námietky konanie preruší a odkáže účastníkov s námietkou na súd. Povahu námietky posudzuje správny orgán podľa jej charakteru, v súlade s jeho právomocou a oprávnením, zakotveným v príslušných správnych predpisoch.
K danej problematike sa vyjadril vo viacerých svojich rozhodnutiach NS ČR: „Pravomoc k rozhodnutí o námitce účastníka stavebního řízení, že zamýšlenou stavbou dojde k zastínění jeho nemovitosti, má stavební úřad a že pravomoc soudu k rozhodnutí o této námitce není založena ani v případě, že stavební úřad účastníka stavebního řízení s touto námitkou na soud odkáže. Požadavky na denní osvětlení a oslunění a zachování pohody bydlení patří k obecným technickým požadavkům na výstavbu...námitky účastníků územního či stavebního řízení, týkající se obtěžování výhledem, kouřem, hlučností, prašností, zápachem z budoucího provozu, zastínění pozemků a staveb apod., nepřekračují rozsah pravomoci stavebního úřadu a dotčených orgánů státní správy. Jde o námitky územně technického či stavebně technického charakteru, které stavební úřad posoudí ve své pravomoci, aniž by s nimi účastníky řízení odkazoval na soud podle § 137 odst. 2 stavebního zákona". I když vznesené námitky žalobci ve stavebním řízení jsou námitkami občanskoprávními (§ 127 odst. 1 ObčZ), svěřuje zákon rozhodnutí o těchto námitkách vznesených ve stavebním řízení do pravomoci stavebního úřadu, jehož povinnost o ní rozhodnout z úřední povinnosti vyplývá z § 66 stavebního zákona.Z uvedeného vyplývá, že rozhodnutí o námitkách vznesených ve stavebním řízení ohledně zastínění stavby a bránění ve výhledu nebylo v dané věci v pravomoci soudu." (Uznesenie NS ČR zo dňa 19.03.2002 pod sp. zn. 22 Cdo 1902/2001).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že s problematikou búducich zásahov do susedských práv podľa § 127 OZ sa musí vysporiadať stavebný úrad z úradnej povinnosti. Je povinný aplikovať § 62 ods. 4 Stavebného zákona, podľa ktorého ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
VI.
Výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) sa bude spravovať zákonom č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) podľa druhej hlavy – Uskutočnenie práv na nepeňažné plnenie. Pri susedských vzťahoch sa jedná najčastejšie o nepeňažné plnenie. Takéto plnenie bude mať formu vykonania určitej práce alebo uloženia povinnosti niečoho sa zdržať. Plnenie môže byť zastupiteľné (najčastejšie vykonanie nejakej práce) a nezastupiteľné (zdržanie sa konania).
Ak súd prizná ochranu podľa § 127 OZ ( prípadne v spojení s § 417 ods. 2 OZ), vo výroku rozhodnutia presne vymedzí akého konania sa má konkrétny vlastník nehnuteľnosti zdržať, čo má vykonať, prípadne aké konanie má strpieť. Súd musí byť opatrný pri výroku rozhodnutia, aby bolo možné konkrétne určiť, či sa jedná o zastupiteľné plnenie alebo o nezastupiteľné plnenie.
Zastupiteľné plnenie uložené súdnym rozhodnutím má najčastejšie charakter vykonania práce, ktorá je kvalifikovaná. Výkon zastupiteľného plnenia je upravený v § 191 Exekučného poriadku. Napr. postavenie zábrany v určitej výške pre zamedzenie prenikania hydiny na susedný pozemok. Ak si povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplní, podľa § 191 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor po doručení exekučného príkazu povinnému vyzve oprávneného, aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo aby si ju vykonal sám, a to na trovy povinného. Exekútor môže povinného vyzvať na predbežné zaplatenie trov oprávnenému potrebných na vykonanie prác. Nemôže však od povinného požadovať predbežné zaplatenie trov súdneho exekútora ( napr. odmena súdneho exekútora, strata času a pod.). Trovy, ktoré by mal zaplatiť povinný vopred, sú len náklady potrebné pre budúce výkonanie práce. V prípade ak povinný nie ochotný zaplatiť potrebé trovy, súdny exekútor bude pri ich vymáhaní postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku na vymáhanie peňažných pohľadávok.
Oprávnený nesmie v návrhu na vykonanie exekúcie požadovať vykonanie exekúcie v širšom rozsahu, ako ukladá súdne rozhodnutie. Povinný sa má právo brániť voči takejto exekúcii námietkami v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Súdne rozhodnutie môže ukladať povinnosť, ktorá má charakter nezastupiteľného plnenia. Nezastupiteľné práce a výkony sú všade, kde sa dáva povinnému možnosť, aby si zvolil spôsob na dosiahnute cieľa.[24]
Môže ním byť zdržanie sa zásahov do práv vlastníka susednej nehnuteľnosti (ako príklad možno uviesť zásah do práv spôbený nadmerný hlukom a pod.). Výkon súdneho rozhodnutia sa bude spravovať podľa § 192 Exekučného poriadku.
Podľa § 192 Exekučného poriadku ak vykonateľné rozhodnutie ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia súdu (§ 44) uloží za každé porušenie alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty stupňuje až do úhrnnej sumy 30 000 eur. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
Exekútor uloží za každé porušenie alebo nesplnenie tejto inej povinnosti povinnému exekučným príkazom pokutu, ktorej výška závisí od úvahy exekútora (§ 251 ods. 4 OSP). Limitovaná je iba úhrnná výška pokuty sumou 30 000 eur. Opätovné uloženie pokuty predpokladá opätovné porušenie alebo nesplnenie vymáhanej povinnosti.[25]
Uložením pokút do uvedenej úhrnej sumy sa exekúcia končí a oprávnený sa podľa tohto titulu nemôže domáhať nariadenia ďalšej exekúcie, aj keď povinný uloženú povinnosť ani potom nesplnil alebo ju ďalej porušuje.[26] Som toho názoru, že sa nezbavuje samotnej povinnosti. Táto povinnosť však nie je ďalej vykonateľná (má charakter naturálneho záväzku). Povinný sa zaplatením pokuty nezbavuje náhrady škody, ktorá môže vzniknúť neustálym porušovaním povinnosti. Zodpovednosť za škodu má charakter absolútne objektívnej zodpovednosti, z ktorej sa nie je možné liberovať.
Z vyššie uvedeného vyplýva otázka ako postupovať pri vykonávaní exekúcie, ak povinný je nemajetný a napríklad poberá iba dávky v hmotnej núdzi, ktoré podľa § 115 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku nepodliehajú exekúcii. Za súčasného stavu nie je možné pokračovať v exekúcii. Exekúcia musí byť zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Právo priznané súdom tak nebude možné za danej situácie vykonať.
Z pohľadu de lege ferenda sa predpokláda vyňatatie dávok v hmotnej núdzi z vecí nepodliahaujúcich exekúcii. Mám však za to, že ak by nebolo možné vykonanie exekúcie v danej veci, bolo by vhodné za určitých okolností (opakovené porušovanie povinnosti zdržať sa zásahov do práv iných osôb podľa § 127 OZ) takéto konanie zahrňúť pod skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Možno by to napomohlo k donúteniu vlastníka nehnuteľnosti nezasahovať do práv iných osôb, pretože za tohto stavu sú tieto osoby nepostihnuteľné.
VII.
Vlastník susediacej nehnuteľnosti nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku. To znamená, že je absolútne zakázané vykonávať činnosť, ktorá môže ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok. Ak však hrozí vznik škody na susednej nehnuteľnosti a vlastník vykonávajúci úpravy je nečinný, vlastník, ktorému škoda hrozí je oprávnený vykonať opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Následne má právo od vlastníka vykonávajúceho úpravy domáhať sa účelne vynaložených nákladov a náhrady škody, ktorú pritom utrpel podľa § 419 OZ.
Poukazuje na to aj ustálená judikatúra súdov, podľa ktorej: „Sused ako vlastník (či iný na roveň postavený užívateľ) susediacej nehnuteľnosti (pozemku alebo stavby) nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku. To vyplýva z ustanovenia § 127 ods. 1, veta druhá, OZ, ktoré zakazuje akúkoľvek činnosť na pozemku alebo stavbe zbavujúcu susedovu stavbu alebo pozemok náležitej opory, teda spravidla takú činnosť, ktorá vyvoláva pohyb, poprípade zosunutie pôdy alebo stavby na nej zriadenej.
Za nesplnenie povinnosti dostatočného opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku je zodpovedný ten, kto pozemok či stavbu upravuje. Pokiaľ sused upravujúci pozemok či stavbu neplní svoju povinnosť vykonať dostatočné opatrenie na upevnenie stavby a ak v dôsledku toho hrozí škoda, je ten, koho stavba alebo pozemok sú ohrozené, oprávnený vykonať aj vhodné opatrenie; pritom má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú takto utrpel (§ 419 OZ)."[27]
Zásahom do vlastníckeho práva je aj prerastanie koreňov stromu, prevísanie vetiev na susedný pozemok, prípadne vrhanie tieňa na susedný pozemok. Vlastník má právo si zasadiť strom v blízkosti hranice pozemkov. Kým je strom mladý, zásah do susednej nehnuteľnosti zrejme nehrozí. Časom však stromy mohutnejú, ich korene sa rozrastajú, vetvy sa predlžujú a pod. Rozrastanie koreňov môže poškodiť plot na hranici pozemkov, odvodniť časť susedného pozemku. Vetvy stromu môžu pretŕčať na susedný pozemok prípadne samotný strom dosahujúci veľkej výšky môže vrhať nadmerný tieň na susedný pozemok. Zdržanie sa zásahov podľa § 127 OZ bude spočívať v odstránení koreňov a vetiev, ktoré zasahujú do susednej nehnuteľnosti.
Zásahy môžu však dosiahnuť takej intenzity, kedy môže vážne hroziť vznik škody. Zásahy možu spôsobiť rastliny a stromy, ktorých peľ môže spôsobovať vážne alergické reakcie. V príčinnej súvislosti tak môže hroziť vznik ujmy na zdraví spôsobenej prenikaním peľa zo stromov na susednom pozemku. Pri aplikácii ustanovenia § 417 ods. 2 OZ môže byť uložená povinnosť vlastníkovi stromu odstrániť samotný strom z dôvodu, že strom je zoschnutý a hrozí jeho zrútenie na susedný pozemok, príp. stavbu.
Sused, do práva ktorého sa prevismi zasahuje, je oprávnený odstrániť zo svojej pôdy korene stromov a prerastajúce konáre; nesmie to však urobiť v nevhodnej ročnej dobe a nešetrným spôsobom. Nevhodnosť doby je daná vegetačným obdobím. Za šetrný treba považovať taký zásah, ktorý je primeraný na odstránenie rušenia.[28] Pri odstraňovaní koreňov a previsov stromu musí byť zohladnený samotný charakter stromu, zásah musí byť primeraný, nevyhnutný na dosiahnutie účelu a nesmie spôsobiť väčšiu škodu aká by hrozila, keby nedošlo k opatreniu zo strany dotknutého suseda. Najsprávnejším riešením by bolo, keby takéto opatrenia robil sused, do ktorého práva sa zasahuje, v súčinnosti s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa strom nachádza.
V týchto prípadoch ide o neoprávnený zásah, pretože vlastník pozemku nemá nikde priznané právo používať pre svoj pozemok aj susedný pozemok ako sa to robí previsom a podrastom.[29]
Na druhej strane sa vlastník stromu môže domáhať iba zdržania nedovolených zásahov spočívajúcich v tom, že korene stromu zo susediaceho pozemku, resp. vetvy stromu presahujúce na susediaci pozemok, sú odstraňované buď nešetrne, alebo v nevhodnej ročnej dobe.[30] Za určitých okolností, ak odstránenie zásahov do susednej nehnuteľnosti nie je možné dosiahnuť inak sa nevylučuje odstánenie previsov a podrastov s rizikom, že vlastný strom v dôsledku toho zahynie.[31]
Žalobný petit na odstránenie previsov a koreňov stromu zasahujúcich do susednej nehnuteľnosti by mal znieť nasledovne: Žalovaný je povinný odstrániť na javore, nachádzajúcom sa na jeho nehnuteľnosti zapísanej na LV č. ......, vedenom Katastrálnym úradom ......., Správou katastra........, pozemkok parcely registra „C"KN s parc. č......., druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria, vetvy a korene presahujúce na pozemok žalobcu zapísanom na LV č. ......, vedenom Katastrálnym úradom ......., Správou katastra........, pozemkok parcely registra „C"KN s parc. č......., druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria.
Zásahom do vlastníckeho práva môže byť aj chovanie včelstva na vedľajšom pozemku. Včely sa považujú za spoločensky užitočný druh hmyzu. Musíme brať do úvahy, že včely lietajú za potravou do rôznej vzdialenosti neberúc ohľad na hranice pozemkov. Charakter susedných nehnuteľností bude mať v tomto prípade podstatný vplvy na posúdenie obťažovania suseda nad mieru primeranú pomerom. Zároveň sa musí brať do úvahy užitočnosť včiel, počet chovaných včelstiev, vzdialenosť úľov od hranice, povaha a tvar pozemku, na ktorom sú včelstvá umiestnené, vrátane ohrady medzi susediacimi pozemkami, podrast a povaha podrastu medzi úľmi a hranicou, v ktorom smere je prístupná voda, či ide o nehnuteľnosti v zastavanom území, v mestách či na dedine a pod.[32]
Ťažko možno považovať obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, ak sa chov včiel nachádza v záhradkárskej oblasti. Môže však nastať aj v danom prípade situácia, že nalietavanie včiel presahuje mieru spoločenskej únosnosti a prípadný zber ovocia na susednej nehnuteľnosti nie je možné bezpečene realizovať.
Posudzovanie zásahu nad mieru primeranú pomerom na susednej nehnuteľnosti bude odlišné v mestách, keď napr. sa na vedľašom pozemku nachádza rodinný dom spolu s bazénom a včely vo veľkom množstve nalietavajú na susedný pozemok. Vtedy nadmerné nalietavanie včiel možno považovať za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, berúc do úvahy miesto a blízkosť chovu včiel spolu s charakterom zastavaného územia.
Zásah do vlastníckeho práva je možný aj opačne. Zásahom do vlastníckeho práva chovateľa včiel je, ak vlastník susednej nehnuteľnosti používa rôzne chemické postreky v nevhodnej dobe a v dôsledku toho nastane zvýšený úhyn včelstva. Vtedy má aj chovateľ včelstva právo domáhať sa ochrany pred zásahom do jeho vlastníckeho práva.
Pri posudzovaní zásahov súvisiacich s nalietavaním včelstva je potrebné vykladať takýto zásah v súlade s mierou spoločenskej únosnosti. Súd musí určiť, čo považuje za spoločensky únosné a čo nie. Pre správne posúdenie by mal vychádzať zo znaleckého posudku a prípadne z miestnej ohliadky. Chovateľ včelstva by však sám mal v rámci prevenčnej zodpovedensti postupovať tak, aby nedochádzalo k škode.
Ustanovenie § 127 OZ spolu s ustanovením § 417 ods. 2 OZ je v danom prípade veľmi úzko prepojené. Vlastníkovi včelstva sa môže uložiť povinnosť zdržať sa ďalších zásahov do susednej nehnuteľnosti v spojení urobiť vhodné a primerané opatrenia, aby sa predišlo škode na zdraví (napr. ak sa jedná o vysoko alergickú osobu na uštipnutie včelou).
Pri žalobe podľa § 127 OZ dáva súd žalovanému možnosť, aby si sám vybral vhodné opatrenia na odstránenie, prípadne zamedzenie zásahov do vlastníckych a iných práv a na zníženie prelietavania včiel na spoločensky únosnú úroveň, napr. premiestnením včelích úľov do väčšej vzdialenosti.
Ak sa žalobca domáha ochrany proti obťažovaniu včelami nad mieru primeranú pomerom, je potrebné žalobný návrh formulovať tak, že žalovaný je povinný zdržať sa obťažovania včelami z chovu na pozemku žalovaného prenikajúcim na nehnuteľnosť žalobcu.[33]
Ak sa však žaloba opiera o ust. § 417 ods. 2 OZ, súd určí konkrétne vhodné opatrenie na odvrátenie hroziacej škody (ujme na zdraví). Napr. vybudovanie zásteny v určitej výške a tým zamedzenie nadmerného prelietavania včiel, ktorým sa zníži riziko uštipnnutia.
Je nutné brať ohľad aj na charakter susedného pozemku, ak jeho vlastník poskytuje včelám dôvod na to, aby na tento pozemok zalietavali. Prikladmo uvádzam – nadmerné množstvo kvetov, nepozbierané hnijúce ovocie a pod. Vtedy je potrebné posudzovať ohrozenie vzniku škody aj vzhľadom k charakteru užívania susediacej nehnuteľnosti, na ktorej môže škoda vzniknúť.
Vlastníkovi pozemku zo zákona nevyplýva povinnosť oplotiť si svoj pozemok. Táto povinnosť však môže byť uložená súdnym rozhodnutím podľa § 127 ods. 2 OZ. To bude najmä vtedy, ak sa oplotením zabráni neoprávneným zásahom do práv suseda, ktorým nemožno inak zabrániť.[34]
Podľa § 127 ods. 2 OZ Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
K aplikácii tohto ustanovenia dochádza pri prenikaní najmä domácich zvierat na susedný pozemok. Prenikanie zvierat je možno rozlišovať na relatívne bezpečné a nebezpečné, podľa toho, či hrozí vznik škody. Pod nebezpečným prenikaním zvierat ide o napr. - prenikanie psov, hlodavcov, koní a iných, kedy ich prenikaním môže dôjsť k škode na zdraví, majetku. Relatívne bezpečné je prenikanie napr. - sliepok, husí a pod. a ak neexistuje reálna hrozba škody na susednom pozemku, aj keď ju nie možné vylúčiť.
Podmienkami pre vydanie súdneho rozhodnutia, ktorým sa uloží vlastníkovi povinnosť oplotiť si svoj pozemok sú: a) potrebnosť oplotenia
b) ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb
c) musí byť zistené stanovisko stavebného úradu
Podmienky musia byť splnené súčasne. Súd nie je viazaný stanoviskom stavebného úradu, avšak ho musí zohľadniť. Postavenie plotu je stavebnoprávnou záležitosťou, takže na jednej strane rozsudok musí jasne stanoviť rozsah povinnosti oplotenia tak, aby rozsudok bol vykonateľný, na druhej strane výkon rozhodnutia podľa § 191 Exekučného poriadku je viazaný tým, aby boli pritom dodržané stavebné predpisy. Ak napr. stavebný úrad nevydá potrebné stavebné povolenie, zostane rozsudok nevykonateľný. Preto je potrebné starostlivo zvážiť stanovisko stavebného úradu pred vynesením rozsudku.[35] Charakter oplotenia je však v kompetencii samotného povinného, ktorému nemôže súd nikdy určiť, aký plot má postaviť.
V návrhu musí byť odôvodnená potrebnosť oplotenia susednej nehnuteľnosti. Hľadisko potrebnosti sa splní najmä vtedy, ak oplotenie poskytne ochranu proti nedovoleným zásahom, ktorým inak nemožno zabrániť a je potrebný na odvrátenie hroziacej škody. Povinnosť oplotiť pozemok bude spojená s aplikáciou ust. § 417 ods. 2 OZ. Nebude možné žiadať oplotenie susedného pozemku, ak nie je na to patričný dôvod.
K zamedzeniu prenikania zvierat na susedný pozemok nie je vždy potrebné oplotiť celý pozemok. Žalobou podľa § 127 ods. 1 OZ je možné od vlastníka pozemku žiadať, aby sa zdržal zásahov spôsobených prenikaním zvierat do susednej nehnuteľnosti. Vtedy súd ponechá možnosť žalovenému, aby si vybral spôsob, ktorým zamedzí prenikaniu zvierat do susednej nehnuteľnosti. Môže ním byť napr. postavenie voliery pre psa, ktorý sa voľne pohybuje.
Predmetom nezhôd medzi susedmi je často zasahovanie hlukom, dymom, pachom, svetlom a pod. Je potrebné povedať, že niektoré zásahy majú technický charakter a je potrebné ich posudzovať už v samotnom stavebnom konaní. Otázku budúcich zásahov v stavebnom konaní som rozoberal vyššie.
Rušenie hlukom môže byť predmetom vážnych nezhôd medzi susedmi. Pri posudzovaní miery primeranej pomerom treba v týchto prípadoch vziať do úvahy popri miestnych pomeroch aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorázové, opakované, úmyselné a apod.[36] Inak sa posudzuje štekot psa na dedinách a inak v meste. Pre posúdenie obťažovania hlukom je potrebné znalecké dokazovanie. Na základe toho súd určí do akej miery je hladina hluku prípustná a aká je hladina hluku v konkrétnej veci.
Ochrana poskytovaná proti zásahom hlukom sa v praxi chápe pomerne široko a poskytuje sa aj nájomcom bytov, najmä proti nadmernému a opakovanému hluku vychádzajúcemu zo susediacich bytov, ak hlučnosť prevýši najvyššiu prípustnú hladinu hluku.[37]
Obťažovanie hlukom vyplýva z rôznych situácií.
Napr. vo veci sp. zn. 3 C 550/82 Okresného súdu v Dunajskej Strede sa žalobkyňa domáhala opatrenia na odstránenie hluku spôsobovaného pravidelným používaním šijaceho stroja žalovanou susedou. Súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej zdržať sa obťažovania žalobkyne hlukom spôsobovaným prevádzkou šijaceho stroja poháňaného elektrickým motorčekom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri prevádzke šijaceho stroja sa zistila hladina hluku 42 Db/A/, pričom najvyššia prípustná hladina hluku je 32 Db/A/, takže hygienická norma bola značne prekročená. Súd správne posúdil uplatnený nárok podľa ustanovenia § 127 ods. 1 OZ.[38]
Iným dôvodom je, ak napr. vlastník (príp. nájomník) bytu opakovane svojím konaním v pravidelných intervaloch ruší nočný kľud. Jednak sa dopúšťa priestupku proti verejnému poriadku (pozri výklad vyššie), ale spôsobuje tiež zásah hlukom do práv ostatných vlastníkov (nájomníkov) bytov. Opakovane ukladané pokuty za rušenie nočného kľudu spolu s inými dôkazmi (svedecké výpovede) môžu byť dôvodom pre rozhodnutie súdu podľa § 127 ods. 1 OZ, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu hlukom počas stanoveného nočného kľudu. V prípade existencie opakovaných pokút za rušenie nočného kľudu, súd nemusí vykonávať znalecké dokazovanie, pretože žalobca ich preukázaním uniesol dôkazné bremeno a súd z uvedených skutočností a dôkazov vychádza.
Obťažovanie susedov pachom, plynmi je spojené s poľnohospodárskou činnosťou na pozemku, ako aj s nevhodným užívaním nehnuteľnosti. Môže ním byť zlé obhospodarovanie kanalizačnej žumpy, blízkosť hnojiska, skládka na vedľajšom pozemku a teda nesprávne užívanie pozemku s bežnými hygienickými zásadami. Tieto zásahy sú často spojené s výskytom nebezpečných živočíchov, ako sú hlodavce. Žalobcovia často žiadajú podľa § 127 ods. 1 OZ odstránenie závadného stavu (hnojiska). Je nesprávne, ak súd rozhodnutím uloží podľa § 127 ods. 1 OZ povinnosť odstrániť hnojisko z pozemku žalovaného. Môže vo výroku rozhodnutia iba uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa obťažovania žalobcu pachom, plynmi, ktoré vychádzajú z hnojiska žalovaného.
Prenikanie dažďovej vody na susedné nehnuteľnosti sa považuje tiež za zásah do vlastníckeho práva susedov. Prenikanie môže byť vyvolané nedostatočným zabezpečením jej zachytenia alebo zlým stavom nehnuteľnosti ( poškodené odkvapové rúry). Pri prenikaní dažďovej vody hrozí vo väčšine prípadov vznik škody (podmáčanie pozemku a pod.). Otázku dažďovej vody nie sú oprávnené riešiť vodohospodárske úrady, ale súdy.[39]
Žalobou podľa § 127 ods. 1 OZ sa žalobca môže domáhať, aby žalovaný zabezpečil, aby dažďová voda dopadajúca na pozemok žalovaného bola zneškodnená tak, aby nevnikala na pozemok žalobcu.
Pri konrétnom prípade sa musí brať do úvahy, či vlastník nehnuteľnosti, z ktorej dažďová voda preniká urobil s náležitou starostlivosťou potrebné opatrenia na zamedzenie jej prenikania na susedné nehnuteľnosti. Nakoľko je voda prírodným živlom, nie je vo všetkých prípadoch možné zamedzenie jej prenikania na susedné nehnuteľnosti.
Podľa § 127 ods. 3 OZ vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
Vstup na pozemok suseda je závažným zásahom do jeho vlastníckeho práva, preto sa podľa § 127 ods. 3 OZ umožnuje len vtedy, keď to nevhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Vstúpiť na susedný pozemok je vlastník nehnuteľnosti oprávený len v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie jeho stavby alebo pozemku nevyhnutné.[40] Toto právo vzniká len vtedy, keď údržba stavby a obhospodarovanie pozemku takýto vstup nevyhnutne vyžaduje. Na vstup na susedný pozemok sú oprávnené aj iné osoby, ktoré majú údržbu stavby alebo obhospodarovanie pozemku vykonať.[41]
Pri výkonávaní uvedených činností však môže dôjsť na susednom pozemku k škode. Zodpovednosť za škodu nesie vlastník susednej nehnuteľnosti, bezohľadu na to, či škodu spôsobil sám alebo ju spôsobil pracovník objednanej (stavebnej) firmy. Zodpovednosť za škodu je objektívna. Ako vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia, nemožno sa z nej liberovať.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú na pozemku v súvislosti so vstupom naň môže byť posudzovaná podľa § 127 ods. 3 OZ ako zodpovednosť bez zreťaľa na zavinenie len vtedy, ak vstup na pozemok bol vyvolaný potrebou údržby a obhospodarovania susedných pozemkov a stavieb a ak poškodený škodcovi vstup na pozemok dobrovoľne alebo na základe rozhodnutia umožnil. Ak bol vstup na pozemok vyvolaný inými dôvodmi, ktoré nemožno považovať za údržbu či obhospodarovanie, alebo škodca vstúpil na pozemok nedovolene, musí byť zodpovednosť za škodu spôsobenú na pozemku posudzovaná podľa všeobecných ustanovení OZ.[42]
VIII.
Rozmanitosť susedských vzťahov nám prináša rôzne druhy zásahov do susedských práv. Susedské vzťahy sú vždy veľmi nepríjemnými stretmi medzi subjektami, ktoré často prerastajú do dlhodobých a vyhrotených sporov. Každý zo susedov by sa mal správať tak, aby v čo najmenšej miere zasahoval do práv suseda. Každé konanie by malo byť v súlade s dobrými mravmi, s mierou určitej spoločenskej únosnosti a vzájomnej tolerancie.
Právny poriadok poskytuje rôzne druhy právnej ochrany. Dožadovanie sa ochrany by malo sledovať určitý stupeň a to podľa vážnosti zásahu. Nebude vždy potrebné domáhať sa ochrany na súde, ak je túto ochranu možné poskytnúť prostredníctvom iných orgánov, ako sú napríklad obce. Súdna ochrana by mala byť posledným stupňom ochrany porušených práv. Štátne orgány ako aj samotní účastníci právnych vzťahov by sa mali usilovať o riešenie sporov vzájomnou dohodou, aj keď v súčasnosti je často ťažko dosiahnuteľná.
Problémom zostáva, že právu je síce poskytnutá ochrana, ale jej vykonanie nie je vôbec možné, prípadne je jej vykonanie možné iba čiastočne a s ťažkosťami. Súčasnej spoločnosti chýba určitý vnutorný vzťah subjektu dobrovoľne sa prispôsobiť uloženej povinnosti. Výchovné pôsobenie súdu tým, že poučí v súdnom rozhodnutí účastníka ako sa má konkrétne správať často nedosiahne sledovaný cieľ. Možno povedať, že v prevažne veľkej časti spoločnosti chýba tzv. „zahanbenie", že je ako žalovaný pred súdom a vie že jeho správanie je v rozpore s právnym poriadkom, čo konštatuje aj samotné súdne rozhodnutie. Preto riadnym poskytnutím ochrany porušeného práva by malo byť nie len konštatovanie, že bolo porušené právo, ale aj jeho reálna vykonateľnosť, či už dobrovoľná alebo vynutená.
Inštitúcie poskytujúce ochranu susedským právam by mali postupovať rýchlo a striktne. Musí s tým súvisieť aj právne vedomie poškodzovaného subjektu, aby vedel na koho sa má obrátiť a najmä akým spôsobom, pretože je častým úkazom, že účastník sa obráti so žalobou na súd, v ktorej je nesprávne formulovaný žalobný petit a iné nedostatky.
Dušan Kucbel
študent Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Citácie a poznámky:
[1] Bičovský, J. Susedské práva. Bratislava: Obzor, 1976
[2] Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. Bratislava: IURA EDITION, spol. s.r.o., 2010, s. 20 - 21
[3] Bičovský, J. Susedské práva. Bratislava: Obzor, 1976
[4] Tamtiež, s. 137
[5] R 3/1988 (s. 8 ods. 3, s. 9 ods. 1)
[6] Rozsudok NS SR z 30.11.1993 pod sp. zn. 5 Cdo 117/1993
[7] Rozsudok NS ČR zo dňa 27.05 2004 pod sp. zn. 22 Cdo 1421/2003
[8] Možno povedať, že nemusí ísť o zásah len do práv vlastníka nehnuteľnosti, ale môže sa jednať aj o zásah do práv držiteľa, nájomcu, oprávneného z vecného bremena a pod. Zákon tu totiž používa termín „obťažoval iného".
[9] R 50/1985 (s. 237 ods. 5)
[10] Svoboda, J., a kol. Občiansky zákonník Komentár. Bratislava : EUROUNION, 2000, s. 170
[11] Bičovský, J. Susedské práva. Bratislava: Obzor, 1976, s. 138
[12] Svoboda, J., a kol. Občiansky zákonník Komentár. Bratislava : EUROUNION, 2000, s. 172
[13] R 37/1985 (s. 147 - 148)
[14] Rozsudok NS ČR zo dňa 27.05 2004 pod sp. zn. 22 Cdo 1421/2003
[15] R 3/1971
[16] Uznesenie NS ČR zo dňa 10.01.2011 pod sp. zn. 22 Cdo 3968/2009
[17] R 65/1972 (s. 237)
[18] Rc 2 Cz 42/73
[19] Pre šetrenie miesta problematiku predbežných opatrení bližšie nerozoberám.
[20] Na podrobnejšiu analýzu problematiky priestupkov odkazujem na odbornú literatúru.
[21] Svoboda, J., a kol. Občiansky zákonník Komentár. Bratislava : EUROUNION, 2000, s. 29
[22] Bičovský, J. Susedské práva. Bratislava: Obzor, 1976, s. 251
[23] Uznesenie NS ČR zo dňa 10.01.2011 pod sp. zn. 22 Cdo 3968/2009
[24] Bičovský, J. Susedské práva. Bratislava: Obzor, 1976, s. 276
[25] Mazák. J., Komentár k exekučnému poriadku, ASPI LIT30403SK, 1995
[26] Krajčo, J. Komentár Exekučný poriadok. Bratislava: EUROUNION, 2009
[27] Rc Cpj 67/84
[28] Rc Cpj 67/84
[29] Bičovský, J. Susedské práva. Bratislava: Obzor, 1976, s. 148
[30] Svoboda, J., a kol. Občiansky zákonník Komentár. Bratislava : EUROUNION, 2000, s. 172
[31] Bičovský, J. Susedské práva. Bratislava: Obzor, 1976, s. 151
[32] Bičovský, J. Susedské práva. Bratislava: Obzor, 1976, s. 159
[33] Rozsudok NS ČR zo dňa 27.05.2004 pod sp. zn. 22 Cdo 1421/2003
[34] Svoboda, J., a kol. Občiansky zákonník Komentár. Bratislava : EUROUNION, 2000, s. 172
[35] Bičovský, J., Holub, M. Nové znění občanského zákonníku – poznámkové vydání. Praha: Linde Praha a.s., 1991, s. 103 - 104
[36] Rc Cpj 67/84
[37] Svoboda, J., a kol. Občiansky zákonník Komentár. Bratislava : EUROUNION, 2000, s. 171
[38] R 37/1985 (s. 148)
[39] Bičovský, J. Susedské práva. Bratislava: Obzor, 1976, s. 177
[40] R 50/1985 (s. 237 ods. 6, s. 238 ods. 1)
[41] R 37/1985 (s. 150 ods. 3 a 4, s. 151 ods. 1 a 3)
[42] R 2/1987 (s. 35 ods. 5, s. 36 ods. 1)
Súvisiace články
- Máte spor so susedom?
- Obmedzovanie vlastníkov nehnuteľností hlukom z pozemnej komunikácie
- Vecným bremenom možno riešiť aj susedské spory
- Delegácia z dôvodu vhodnosti pri výlučnej miestnej príslušnosti
- MARCELA SZABÓOVÁ: Občan si môže vybrať, buď súd alebo mediácia
- JAROSLAV MAGURA: V mediácii nejde o právne riešenie sporu
- Fokus právo: Téma susedské spory
Nový príspevok
Dobry den.Tymto by som vas chcela poprosit o radu.Susedia vytapaju mojich rodicoch uz 4 mesiace.Policia tam bola uz X krat,lenze sa nic nezmenilo.Vznika tam plesen,opadava omietka.Moja mama ma uz z toho zdravotne problemi.Susedia otom vemi dobre vedia.Nechcu si zavadu odstranit.Len sa na tom smeju.Uz sme stoho zufali..Prosim o radu.Dakujem