Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Hypotetický ušlý zisk

najpravo.sk • 1.5. 2017, 14:00

Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí prvým) z 12. mája 2006, č.k. 6C/39/2003-420a žalobu zamietol z dôvodu, že neboli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej za uplatnenú škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len ,,zákon č. 58/1969 Zb.“). Žalobkyňa totiž nebola účastníkom konania o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 23. októbra 1996 č. 2354/96-A/706-IKŽ (ďalej len ,,rozhodnutie MZ SR“), ktoré bolo napokon zrušené na základe žaloby podanej spoločnosťou Slovaqua, a.s., Martin, a predmetným rozhodnutím ani nebola ukrátená na svojich právach, práve naopak v dôsledku tohto rozhodnutia získala právo spravovať a užívať zdroj minerálnej vody. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. 2. Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. marca 2008 sp.zn. 9Co 380/2006 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.). Rozhodol tak s poukazom na viaceré vady konania pred súdom prvej inštancie najmä na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňalo požiadavky ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Uložil súdu prvej inštancie, aby vyriešil najskôr právny základ uplatneného nároku z pohľadu, či sa žalobkyňa domáha náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Z tohto dôvodu považoval závery súdu prvej inštancie za predčasné. Tiež poukázal aj na ďalšie vady konania, ktoré nariadil súdu prvej inštancie odstrániť. 3. Okresný súd Bratislava III rozsudkom (v poradí druhým) z 22. septembra 2011, č.k. 6C/39/2003-1129 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 377 543,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5% ročne z istiny od 11. októbra 2002 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania v sume 28 866,58 € k rukám právnej zástupkyne. Súd prvej inštancie kvalifikoval uplatnený nárok ako náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., pretože žalobkyňa nebola účastníkom konania, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. 2354/96-A/706-IKŽ (ďalej len ,,rozhodnutie MZ SR“) vydané a nespĺňala tak podmienky ustanovenia § 2 zákona č. 58/1969 Zb. Nesprávny úradný postup orgánu žalovanej bol konštatovaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sž 137/98, ktorým bolo ako nezákonné zrušené rozhodnutie MZ SR o pridelení licencie na využitie a správcovstvo zdroja minerálnej vody. Po zrušení sporného rozhodnutia žalobkyňa prestala realizovať svoj podnikateľský zámer začatý na jeho základe, čím jej vznikla skutočná škoda spočívajúca v nákladoch vynaložených na tento zámer vo výške určenej znaleckým posudkom. Súd priznal žalobkyni aj nárok na ušlý zisk, pretože z toho istého dôvodu už žalobkyňa neinkasovala ani objektívne očakávateľný zisk z realizácie podnikateľského zámeru vo výške určenej znaleckým posudkom. Námietku premlčania vznesenú žalovanou nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalobkyňa sa o existencii nesprávneho úradného postupu dozvedela doručením oznámenia o zrušení rozhodnutia MZ SR dňa 11. októbra 1999, žalovaná skoršie doručenie oznámenia nepreukázala a preto bola žaloba podaná na súde dňa 11. októbra 2002 v rámci premlčacej doby podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Úrok z omeškania priznal súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a jeho výšku určil podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania podľa žaloby. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná.

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. januára 2014 sp.zn. 9Co 14/2012, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 188 013,43 € s úrokom z omeškania 15,5% ročne od 11. októbra 2002 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu a štátu nepriznal právo na náhradu trov konania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie kvalifikoval žalobný nárok ako náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Za správny považoval aj záver súdu prvej inštancie o existencii príčinnej súvislosti medzi skutočnou škodou žalobkyne spočívajúcou v nákladoch už vynaložených na realizáciu podnikateľského zámeru a nesprávnym úradným postupom žalovanej, vo výške stanovenej znaleckým posudkom. Pokiaľ však išlo o nárok na ušlý zisk, dospel odvolací súd k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, keď mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii takejto škody, ktorú označil ako hypotetickú a nereálnu. Žalobkyňa totiž nijako nepreukázala, že by pri predpokladom chode vecí dosiahla tvrdený zisk. Tomuto záveru nasvedčovalo aj to, že predpokladom dosiahnutia zisku žalobkyne bolo vybudovanie plničky minerálnych vôd, ktorá ale až do ukončenia využitia zdroja minerálnej vody vybudovaná nebola. Žalobkyňa nedoložila súdu ani žiadne iné listinné doklady, ktoré by dosvedčovali a z ktorých by sa dalo zistiť, do akej miery by bola jej podnikateľská činnosť efektívna a či mohla dosahovať taký zisk, o ktorý, ako tvrdí, zmarením jej podnikania prišla. Podnikateľský zámer žalobkyne nebol dotiahnutý do takého štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z podnikania za vysoko pravdepodobné. Z týchto dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznania ušlého zisku nesprávne a odvolací súd ho zmenil tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Za správny označil odvolací súd záver súdu prvej inštancie ohľadom námietky premlčania, ktorú bolo nutné posudzovať podľa ustanovení špeciálneho predpisu, t.j. zákona č. 58/1969 Zb. Za nedôvodnú označil námietku žalovanej o nesprávnom určení výšky úrokov z omeškania, pretože podľa ustálenej súdnej praxe sa výška úrokov z omeškania určuje podľa diskontnej sadzby platnej k prvému dňu omeškania a po dobu omeškania sa už nemení. Výška úroku z omeškania určená súdom prvej inštancie bola stanovená správne. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a vzhľadom na takmer rovnaký pomer úspechu oboch strán v konaní, nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej z nich. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p., nakoľko u žalobkyni, tak i u žalovanej boli splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1683

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: