Povolenie vkladu vlastníckeho práva po smrti poručiteľa - predávajúceho

Ak poručiteľ za svojho života uzatvorí zmluvu, v ktorej sa zaviaže previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na druhú zmluvnú stranu a po podaní návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak pred rozhodnutím o povolení vkladu zomrie, následne vkladové konanie pokračovalo s jeho právnymi nástupcami a vklad vlastníckeho práva na nadobúdateľa bol právoplatne povolený, je možné určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2011, sp. zn. 3 Cdo 29/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Žilina rozsudkom z 23. januára 2009 č.k. 6 C 206/2006-53 zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území L. zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na parcele č. X. a parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m² (ďalej len „nehnuteľnosti") patria v celosti do dedičstva po poručiteľovi G. B., ktorý sa narodil X., naposledy býval v L. a zomrel X.. Uznesením z 11. februára 2009 č.k. 6 C 206/2006-78 rozhodol súd prvého stupňa o náhrade trov konania. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z toho, že ak v čase od uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktorou ešte nedochádza k prevodu vlastníctva, dôjde k smrti prevodcu, ide o objektívnu právnu skutočnosť, ktorou nedochádza k zániku záväzkov vzniknutých z uzavretej kúpnej zmluvy (§ 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka a contrario). Smrťou dlžníka dochádza k prevodu nielen práv ale aj povinností na právnych nástupcov, ktorí sú voči tretím osobám zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva za života prevodcu (poručiteľa), právne nástupníctvo dedičov sa prejaví v zásade len v účastníctve vo vkladovom konaní. V súvislosti s tým poukázal súd prvého stupňa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 184/2005. Pokiaľ navrhovatelia namietali neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu jej rozporu so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, dospel k záveru, že zmluva nie je z tohto dôvodu neplatná. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 151 ods. 2 O.s.p.

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Žiline rozsudkom z 9. septembra 2009 sp. zn. 6 Co 206/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením z 11. februára 2009 č.k. 6 C 206/2006-78 potvrdil. Rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi poručiteľom G. B. a odporkyňou bola zavŕšená prvá fáza prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Na základe tejto zmluvy bol G. B. nositeľom záväzku (povinnosti) previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporkyňu, ktorej vznikol záväzok zaplatiť za nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu. Pre splnenie záväzku G. B. bolo potrebné, aby prebehla druhá fáza nadobudnutia vlastníckeho práva, teda aby došlo k vkladu vlastníckeho práva odporkyne k týmto nehnuteľnostiam. G. B. zomrel pred rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, jeho smrťou však nedošlo k zániku povinnosti previesť na odporkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia 1/ až 3/ ako dedičia G. B. nadobudli smrťou poručiteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a zároveň na nich prešiel záväzok previesť toto vlastnícke právo na odporkyňu. Rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda vo vecno-právnych následkoch, nie však v obligačno-právnych následkoch, ktoré nastali už platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníctva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka. Ak právny predchodca navrhovateľov G. B. uzatvoril s odporkyňou riadnu kúpnu zmluvu, v ktorej prejavil vôľu previesť na ňu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, navrhovatelia ako jeho právni nástupcovia sú viazaní týmto prejavom jeho vôle. Preto aj po smrti poručiteľa sa mohla zavŕšiť druhá fáza nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyne k sporným nehnuteľnostiam, a to vklad jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Skutočnosť, že prevodca (poručiteľ) zomrel, nebránila uskutočneniu vkladového konania. Odporkyňa sa preto na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 17. januára 2006, stala týmto dňom vlastníčkou sporných nehnuteľností. Navrhovatelia sa preto nemôžu úspešne domáhať určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, pričom za otázku zásadného právneho významu považoval: „či je možné určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, ak tento za svojho života uzatvorí zmluvu, v ktorej sa zaviaže previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na druhú zmluvnú stranu a po podaní návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak pred rozhodnutím o povolení vkladu zomrie, vkladové konanie pokračovalo s jeho právnymi nástupcami a vklad vlastníckeho práva na nadobúdateľa bol právoplatne povolený".