Dôvody vydedenia a platnosť vydedenia

Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (por. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 Cdo 194/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Galanta v poradí druhým rozsudkom zo 6. apríla 2010 č.k. 15 C 373/2007-225 určil, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Otta Szabu N 366/00, Nz 365/00 zo 4. augusta 2000, ktorou poručiteľ J. K. st. vydedil svojho syna J. K. ml. (ktorý medzičasom zomrel X. – pozn. dovolacieho súdu) ako aj jeho potomkov, nie sú dané a žalovaným 1/ až 5/ uložil spoločne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 957,39 Eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvody vydedenia nie sú v listine o vydedení dostatočne konkretizované z hľadiska časového ani skutkového pokiaľ išlo o dôvody fyzického napadnutia, týrania, psychického terorizovania, neprejavovania skutočného záujmu a neposkytnutia potrebnej pomoci. Konkretizácia musí spočívať v popísaní foriem psychického a fyzického týrania s presným uvedením, kedy k týmto skutočnostiam došlo, resp. v akom časovom období sa odohrali. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo dokázať kedy dochádzalo k týmto konaniam a absenciu konkretizácie nie je možné nahradiť dokazovaním. Pokiaľ išlo o posledný dôvod vydedenia, že poručiteľ musel spolu s manželkou opustiť rodinný dom a ísť bývať do domova dôchodcov, tento dôvod nepovažoval za preukázaný, pretože poručiteľ už v roku 1994 mal úmysel rodinný dom predať. Preukázanie príčinnej súvislosti medzi opustením domu a správaním sa právneho predchodcu žalobcov považoval súd za problematické, pretože z formulácie tohto dôvodu nevyplýva aké správanie, fyzické alebo verbálne útoky viedli poručiteľa k opusteniu domu. Uviedol, že ani posledný dôvod vydedenia nie je určitý, pričom tento nedostatok nie je možné nahradiť vykonaním dokazovania. Rozhodnutie o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom žalobcov v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 12. apríla 2011 sp. zn. 9 CoD 54/2010 na odvolanie žalovaných 1/ až 5/ rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol, žalobcom uložil povinnosť spoločne zaplatiť žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov konania v sume 4 884,59 Eur a žalovanému 6/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku poukázal na svoje predchádzajúce zrušujúce uznesenie a uviedol, že záver súdu prvého stupňa, ako aj námietky žalobcov v súvislosti s nedostatočnou konkretizáciou dôvodov vydedenia nie sú dané v časti, v ktorej poručiteľ uviedol, že „kvôli nemu som musel spolu s manželkou K. K. opustiť dom, ktorý sme spolu postavili a išli sme bývať do podnájmu a následne potom do domova dôchodcov". Uviedol, že obaja rodičia zhodne vyhodnotili najmä neprejavovanie opravdivého záujmu (druhý dôvod vydedenia – pozn. dovolacieho súdu), ktorý by ako ich potomok mal prejavovať u ich najstaršieho (vydeďovaného – pozn. dovolacieho súdu) syna ako spôsobilý pre nededenie a preto ho ako jediného vydedili, pričom tento vzťah a záujem je prirodzený, vyplýva z rodinno-právnych väzieb a má byť opravdivý. Ak potomok o poručiteľa neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, nejde o opravdivý záujem, pretože také správanie nezodpovedá riadnemu správaniu dieťaťa k rodičom ale ide o správanie prekračujúce zásady spoločenskej slušnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci išlo o takýto prípad. V súvislosti so správaním sa vydedeného syna poručiteľa, ktorý sa k nemu správal bez skutočného a úprimného záujmu, ktorý ako potomok mal prejavovať, poručiteľ v snahe vyhnúť sa takémuto správaniu, musel opustiť spolu s manželkou dom a útočisko našli v domove dôchodcov. Uviedol, že pokiaľ vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal, že táto časť listiny o vydedení nie je dostatočne odôvodnená časovou konkretizáciou, treba vychádzať z vôle poručiteľa a zvážiť, či ten, komu bol tento prejav určený, mohol z jeho obsahu pochopiť takto prejavenú vôľu. Vyvodil, že poručiteľ dom s manželkou opustil v jedinom prípade, toto konanie sa viackrát neopakovalo keďže sa aj s manželkou presťahoval do domova dôchodcov, kde aj obaja zomreli. Uviedol, že medzi rodinou nebohého syna a jeho rodičmi neboli usporiadané vzťahy, práve preto sa v roku 1994 rozhodli dom predať, avšak nedošlo k dohode rodiny, predaj domu sa neuskutočnil a situácia v čase opustenia domu v roku 2000 bola úplne odlišná a z domu odišli nedobrovoľne. Uviedol, že z priestupkového spisu ORP-P-635/1999 vyplýva, že rodičia podali oznámenie o správaní proti občianskemu spolunažívaniu, pričom z tohto spisu vyplýva, že syn na nich vykrikoval prečo z poschodia tečie voda, že na nich skočí, nadával im, za čo mu bolo uložené pokarhanie. V rodine dochádzalo tiež k hádkam kvôli odberu pitnej vody a elektrickej energie a takéto správanie a útoky sú prejavom skutočného nezáujmu syna o svojich rodičov, je dôkazom o tom, že trvalo o nich neprejavoval záujem, ktoré okolnosti primäli poručiteľa k opusteniu rodinného domu a preto pristúpil k vydedeniu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na súdnom poplatku a právnom zastúpení.