Premlčanie v obchodnom práve, zmluva o nájme nebytových priestorov

V Obchodnom zákonníku existujú tzv. komplexné úpravy právnych inštitútov obsiahnuté v celom   rozsahu v Obchodnom  zákonníku,   keď   aplikácia Občianskeho zákonníka je v týchto prípadoch vylúčená, a to preto, že buď v ňom úprava takejto otázky chýba, alebo preto, že odchylná úprava v Obchodnom zákonníku   je   komplexnou a vychádza z odlišných princípov  ako občianskoprávna úprava a je v súlade s logikou  veci a  jej   spravodlivým usporiadaním použiť  v tomto prípade na vzťahy   obchodnej   povahy úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Komplexná úprava  určitého  inštitútu v Obchodnom zákonníku   je   potom nezávislá  od úpravy totožného inštitútu v Občianskom zákonníku. Ustanovenia § 391 až § 397 Obchodného zákonníka majú  v  pomere k  § 107  Občianskeho zákonníka  povahu  lex  specialis, a nie naopak.

Obsah   zmlúv   o   nájme   nebytových   priestorov   uzavretých   medzi   účastníkmi konania,   ktoré   majú   obchodnoprávnu   povahu   sa   tak   nepochybne   riadi ustanoveniami zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale právne vzťahy   vzniknuté   na   základe   týchto   zmlúv   o   nájme   nebytových   priestorov podliehajú obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky možno v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného  zákonníka riešiť podľa Obchodného  zákonníka. Pojem  „otázka“ použitý v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať ako inštitút, v tomto   prípade   inštitút   premlčania,   a   úpravu   tohto   inštitútu   v Obchodnom zákonníku   je   potrebné   považovať   za   ucelenú   a   od   Občianskeho   zákonníka nezávislú úpravu.

(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 70/2018)

Z odôvodnenia:

I.