Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Pár slov k (ne)možnosti zobrať žalobu späť po vydaní platobného rozkazu

najpravo.sk • 5.10. 2017, 19:14

Snáď neexistuje na Slovensku prvoinštančný súd, ktorý po rekodifikácii civilného procesného práva nestál pred otázkou, ako sa postaviť k späťvzatiu žaloby po vydaní platobného rozkazu. Zrejme sa v tomto okamihu začudovalo viacero právnikov s otázkou: Veď ide o môj dispozitívny úkon, na ktorý mám nárok až do právoplatného skončenia konania, tak o čom tu „točíte“?

Prvé dva momenty

Každý zainteresovaný právnik si všimol, že súčasná procesnoprávna úprava už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 174 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré platilo do konca júna minulého roku, podľa ktorého ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote podľa § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.

Prvým momentom pri hľadaní správnej interpretácie je teda absencia obdobného ustanovenia.

Poďme k druhému momentu. Tým je nové ustanovenie § 268 CSP, podľa ktorého platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť

  • a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu,
  • b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).

Čiže napríklad v situácii, ak odpor proti platobnému rozkazu úplne absentuje, kogentné ustanovenie § 268 písm. a) CSP spôsobí nadobudnutie právoplatnosti platobného rozkazu. Na tomto mieste sa však stretávame s názormi, že podaním späťvzatia žaloby ako dispozitívneho úkonu žalobcu sa vylučuje aplikácia § 268 a do rozhodnutia o podanom späťvzatí platobný rozkaz nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Možno racionálny argument, ale kde má pri platobnom rozkaze normatívny základ? Ustanovenie § 145 ods. 2 druhej vety CSP dokonca predpokladá čiastočné späťvzatie len do rozhodnutia vo veci samej, teda do vydania platobného rozkazu. Pri rozsudku, kde nadobudnutie právoplatnosti upravuje § 227 ods. 1 CSP sa späťvzatie explicitne predpokladá v špeciálnom ustanovení § 370 CSP.

Vari analógia?

Podľa stručnej analýzy, ktorú urobil portál najprávo.sk sa v súdnej praxi vyskytujú v súčasnosti tri rôzne procesné postupy, ako sa súdy vysporiadavajú s podaným späťvzatím žaloby (či už úplným alebo čiastočným) po vydaní platobného rozkazu:

1. situácia: Prvoinštančný súd ignoruje podané späťvzatie alebo mu rozhodnutím nevyhovuje, keďže v dôsledku absencie podaného odporu platobný rozkaz nadobudol podľa § 268 CSP právoplatnosť. Podporným interpretačným argumentom je, že ustanovenie obdobné § 174 ods. 5 OSP absentuje.

2. situácia: Prvoinštančný súd sám rozhodne o zrušení platobného rozkazu, či už čiastočnom alebo úplnom a zastavení konania. Niekedy bez citácie zákonných ustanovení, niekedy s odkazom na analogickú aplikáciu § 266 ods. 3 CSP (nemožnosť doručenia), niekedy možno teda aj z nostalgie za predchádzajúcou právnou úpravou (tzv. argument „takto sa to vždy robilo“).

3. situácia: Prvoinštančný súd predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, a to s poukazom na ustanovenie § 370 CSP a článku 4 ods. 1 (...právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. ). Len pre úplnosť, podľa ustanovenia § 370 ods. 1 CSP, ktoré je systematicky zaradené v prvej hlave štvrtej časti CSP nazvanej „Odvolanie“, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Úvahy

Výklad procesnoprávnych ustanovení v tak zásadnej otázke, ako je otázka vzniku exekučného titulu sa môže uberať rôznymi smermi. Je potrebné zhodnotiť nadväzujúcu úpravu exekučného konania (napríklad § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku)? Je potrebné prihliadať na dôvody späťvzatia, ak napríklad žalovaný po doručení platobného rozkazu postupoval ihneď spôsobom v ňom uvedeným a svoj dlh splnil?

Dôvody späťvzatia však žalobca uvádzať nemusí, napokon dôvodov, ktoré ho mohli viesť k späťvzatiu žaloby môže byť neúrekom a pokiaľ v späťvzatí nepreukáže procesné zavinenie žalovaného, tak sa vystavuje riziku eventuálnej náhrady trov konania žalovaného. Žalobca napríklad môže dodatočne po vydaní platobného rozkazu zistiť, že žalobu podal nedôvodne, keďže k zániku dlhu došlo ešte pred začatím konania. Mal by racionálny základ v tomto prípade postup podľa vyššie uvedenej situácie 1? Možno práve preto sa v praxi čoraz viac (pozrite sudnerozhodnutia.sk) objavuje postup podľa vyššie uvedenej situácie 3.

Otázka teda znie: Ide o zámer, alebo opomenutie legislatívcov? Má sa druhoinštančný súd zaoberať rozhodovaním o dispozitívnom úkone žalobcu v skrátenom konaní prebiehajúcom na prvoinštančnom súde? Vaše názory a skúsenosti privítame v diskusii resp. na sociálnej sieti.

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2108

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: