Obsah
Spôsoby resp. dôvody zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným
Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným súdom
Komparácia slovenskej a českej právnej úpravy zrušenia účasti spoločníka súdom
Niektoré procesné súvislosti
Dôvody pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom
Nefunkčná spoločnosť, zlá komunikácia
Menšinový spoločník
Navrhovateľ - väčšinový spoločník
Nemožnosť ovplyvniť pomery resp. činnosť v spoločnosti, porušovanie povinností spoločnosti a ostatných spoločníkov na úkor spoločníka
Rozpory medzi spoločníkmi
Podanie trestného oznámenia
Odvolanie z funkcie konateľa
Bezvýsledná ponuka na odkúpenie obchodného podielu
Spôsoby resp. dôvody zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným
K zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným môže dôjsť z nasledovných dôvodov:
- Vylúčením spoločníka rozhodnutím valného zhromaždenia (Pozri ustanovenia § 113 ods. 4 a § 121 ods. 1 Obch. zák.)
- Vylúčením spoločníka rozhodnutím súdu (Pozri ustanovenie § 149 Obch. zák.)
- Prevodom obchodného podielu spoločníka (Pozri ustanovenia § 115 ods. 1 až 4 Obch. zák.)
- Vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku (Pozri § 148 ods. 2 Obch. zák.)
- Exekúciou na obchodný podiel spoločníka ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia (Pozri § 148 ods. 3 Obch. zák.)
- Smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom (prechod obchodného podielu) (Pozri § 116 Obch. zák.)
- Teória medzi dôvody zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným zahŕňa aj dohodu o zmene spoločenskej zmluvy podľa § 141 Obch. zák. (Pozri Ovečková a kol. – Obchodný zákonník – komentár, IURA Edition a Ďurica, M in. Suchoža a kol. – Obchodný zákonník – komentár, Eurounion, 2003).
- Zrušením účasti súdom na návrh spoločníka (Pozri § 148 ods. 1 Obch. zák.)
- Prirodzeným spôsobom zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je, samozrejme, aj zánik samotnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom.
Právna úprava teda nepozná možnosť zániku účasti spoločníka na základe jednostranného právneho úkonu resp. na základe jednostranného vystúpenia zo spoločnosti. Takáto možnosť nemôže byť ani upravená v spoločenskej zmluve. Vyplýva to jednoznačne z ustanovenia § 148 ods. 1 Obch. zák., v zmysle ktorého spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže len navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Kedy však možno z existujúceho skutkového stavu vyvodiť záver, že požadovanie zotrvania spoločníka v spoločnosti by bolo nespravodlivé? V roku 2007 si po oboznámení sa s vtedajšou judikatúrou Nejvyššího soudu České republiky autor Zbyšek Kordač položil v nadpise svojho článku otázku: „Je spoločník v s. r. o. „uväznený" naveky?"
Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným súdom
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zrušení účasti spoločníka v spoločnosti odkazuje na obdobnú aplikáciu ustanovení § 113 ods. 5 a 6 Obch. zák., podľa ktorých obchodný podiel vylúčeného spoločníka (spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil) prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie. Ak sa takto neprevedie obchodný podiel, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený (kedy bola účasť spoločníka zrušená), o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka (resp. spoločníka, ktorého účasť bola zrušená); inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.
Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, vzniká právo na vyrovnací podiel. Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov. Spoločenská zmluva môže odlišne upraviť spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu, avšak samotné právo spoločníka na vyrovnací podiel pri zrušení jeho účasti v spoločnosti nemôže spoločenská zmluva vylúčiť.
Právo na vyrovnací podiel vzniká spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil na jeho návrh, v deň právoplatnosti rozsudku o zrušení jeho účasti v spoločnosti.
Splatnosť vyrovnacieho podielu však upravuje ustanovenie § 61 ods. 3 Obch. zákonníka. Pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Vyrovnací podiel sa vypláca spravidla v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu (napríklad poskytnutím nejakého vecného plnenia).
Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn. 29 Cdo 2084/2000 uvádza, že pri rozhodovaní o ukončení účasti spoločníka v spoločnosti zákon dáva súdu veľmi široké medze pre úvahu, akú situáciu možno charakterizovať ako situáciu, pri ktorej nemožno spravodlivo požadovať, aby spoločník zotrval v spoločnosti. Zverené široké oprávnenie musí preto súd využívať uvážlivo, zvážiť význam každej jednotlivej skutočnosti pre posúdenie veci a dbať pritom na to, aby odoprením uplatňovaného práva nedošlo k neodôvodnenému zásahu do pomerov navrhovateľa, ale aj na to, aby jeho priznaním nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti, prípadne jej spoločníkov.
Ochrana poskytovaná súdom sa teda musí vzťahovať nielen na navrhovateľa, ale aj na spoločnosť a ostatných spoločníkov. V tom smere musí súd dbať najmä na to, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t. j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie, než ujma vzniknutá navrhovateľovi z nepriznania práva.
Komparácia slovenskej a českej právnej úpravy zrušenia účasti spoločníka súdom
V nasledujúcej tabuľke je prehľadne komparovaná slovenská a česká právna úprava zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti súdom. Potreba tohto porovnania je zrejmá, keďže v ďalšom texte rozoberáme aj pre slovenskú právnu prax relevantné aktuálne rozhodnutia českých súdov. Na prípadné ďalšie rozdiely v právnej úprave upozorňujeme pri analýze jednotlivých rozhodnutí v podkapitole 2.3.
Ako si môžeme všimnúť v tabuľke, v znení odseku 1 ustanovenia § 148, právo navrhnúť, aby súd zrušil účasť spoločníka v spoločnosti, v Českej republike nemá spoločník, ak je jediným spoločníkom spoločnosti.
Ovečková a kol. v komentári k Obchodnému zákonníku (IURA EDITION) uvádza, že z povahy veci vyplýva, že spoločník jednoosobovej spoločnosti nemá možnosť domáhať sa, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, pretože jediný spoločník úplne slobodne rozhoduje o celej činnosti spoločnosti a o jej podnikaní, ako aj o zmene zakladateľskej listiny. Preto na jeho strane nikdy nemôže nastať situácia, kedy od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Tento spoločník totiž kedykoľvek môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie, alebo o prevode majetku spoločnosti na univerzálneho právneho nástupcu, uzatvára k tejto otázke vyššie citovaný komentár. V ČR teda tento záver už explicitne vyplýva zo znenia § 148 ods. 1 Obch. zák.
§ 148 Obchodného zákonníka (slovenská právna úprava zrušenia účasti spoločníka súdom)
|
§ 148 Obchodního zákoníku (česká právna úprava zrušenia účasti spoločníka súdom)
|
(1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
(2) Vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.
(3) Ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, má exekúcia na obchodný podiel spoločníka rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom. (4) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 2, právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nepoužila jeho obchodný podiel podľa § 113 ods. 5 a 6, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje; ak spoločnosť už vyplatila vyrovnací podiel, má nárok na jeho vrátenie. To platí primerane aj vtedy, ak bola právoplatným rozhodnutím súdu zastavená exekúcia podľa osobitného zákona.
|
(1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však, ak nejde o jediného spoločníka, navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
(2) Vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo právoplatné nariadenie výkonu rozhodnutia postihnutím obchodného podielu spoločníka v spoločnosti alebo vydanie exekučného príkazu na postihnutie obchodného podielu spoločníka v spoločnosti po právoplatnosti uznesenia o nariadení exekúcie má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.
(3) Ak ide o spoločnosť s jedným spoločníkom, nemá vyhlásenie konkurzu na jeho majetok účinky uvedené v odseku 2. Vyhlásením konkurzu sa obchodný podiel jediného spoločníka stáva súčasťou konkurznej podstaty a práva spoločníka je oprávnený vykonávať len správca konkurznej podstaty s tým, že prijaté plnenia náležia do konkurznej podstaty. (4) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 2, zrušený z iných dôvodov než po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nenaložila s uvoľneným obchodným podielom podľa § 113 ods. 5 a 6, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje; ak už spoločnosť vyplatila jeho vyrovnací podiel, obnoví sa účasť spoločníka, len ak nahradí do dvoch mesiacov spoločnosti vyrovnací podiel. To platí obdobne aj v prípade, že bol právoplatne zastavený výkon rozhodnutia postihnutím podielu spoločníka v spoločnosti alebo právoplatne zastavená exekúcia podľa osobitného právneho predpisu.
|
Niektoré procesné súvislosti
Návrh na začatie konania
Návrh na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti musí obsahovať:
- označenie navrhovateľa (menom, priezviskom, bydliskom, vhodné je uvádzať aj dátum narodenia)
- označenie odporcu, t. j. spoločnosti, v ktorej navrhovateľ mieni zrušiť svoju účasť (obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo)
- pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností (kedy a na základe akej právnej skutočnosti došlo k vzniku účasti navrhovateľa v spoločnosti a aké sú podľa navrhovateľa dôvody pre ktoré nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti)
- označenie dôkazov (výpis z obchodného registra, spoločenská zmluva, iné dôkazy, ktoré môžu preukázať navrhovateľom tvrdené skutočnosti)
- petit návrhu (čoho sa navrhovateľ v konaní domáha). V rámci neho by malo byť presne špecifikované, že navrhovateľ žiada, aby súd zrušil účasť spoločníka – navrhovateľa v označenej spoločnosti, tiež v ktorom obchodnom registri je spoločnosť zapísaná. Vhodné je, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje právo na náhradu trov konania, tieto v petite návrhu vyčísliť a špecifikovať.
- K návrhu je potrebné pripojiť všetky listinné dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Postačujú fotokópie, ktoré nemusia byť overené. Občiansky súdny poriadok neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkazy len originálmi listín. Aj keď sú originály listín všeobecne ako dôkazný prostriedok vhodnejšie, než ich neoverené kópie, a súd by sa, pokiaľ pre to nie sú závažné dôvody, nemal pri dokazovaní uspokojiť len s fotokópiami listín, nemožno taký postup považovať za odporujúci zákonu a v tejto súvislosti možno len zvážiť preukaznosť vykonaného dôkazu. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa zásad upravených v § 132 a nasl. OSP. (k problematike dôkazu fotokópiou listiny pozri rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 29 Odo 801/2005, 1 Odon 53/97, 32 Odo 964/2003).
Súdny poplatok
Za podaný návrh sa platí súdny poplatok podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 €. Odporúčame ho zaplatiť formou kolkových známok na prvopise návrhu, nakoľko tým sám navrhovateľ zrýchli konanie o zhruba 2 – 3 týždne (vypracovanie a doručenie výzvy na zaplatenie poplatku, plynutie lehoty na zaplatenie poplatku, doručenie zaplateného poplatku). Pokiaľ má navrhovateľ za to, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku, môže požiadať podľa § 138 ods. 1 OSP o priznanie oslobodenia o súdnych poplatkov.
Vecná a miestna príslušnosť súdu
Na konanie je príslušný okresný súd v obvode ktorého má spoločnosť s ručením obmedzeným – odporca, sídlo. Vecná príslušnosť na prejednanie návrhu sa v posledných rokoch zmenila, do roku 2005 tieto návrhy prejednávali krajské súdy, po novelizácii ustanovenia § 9 OSP sú však už vecne príslušné okresné súdy.
Charakter práva domáhať sa zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti
Ako uviedol Krajský súd v Nitre vo veci sp. zn. 18Cbs/7/2005 zo dňa 14. novembra 2005, právo domáhať sa zrušenia účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti možno považovať za také právo, ktoré má charakter osobnej povahy, nakoľko iba samotný navrhovateľ vie, pre ktoré špecifické dôvody, ktoré sa ho osobne týkajú, sa domáha zrušenia svojej účasti ako spoločníka v obchodnej spoločnosti, preto v prípade jeho smrti počas konania o zrušenie jeho účasti v spoločnosti, povaha tejto veci neumožňuje súdu, aby v konaní pokračoval, a teda musí konanie v zmysle § 107 ods. 1 OSP zastaviť.
Prejednacia zásada
Z ustanovenia § 120 ods. 1 a 2 OSP vyplýva, že súd sa v konaní musí spravovať prejednacou zásadou, čo znamená, že dôkazné bremeno s ohľadom na svoje tvrdenia majú účastníci konania, a súd je povinný vykonať iba navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Nesplnenie dôkaznej povinnosti týkajúcej sa vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa v prípade žalobcu môže prejaviť zamietnutím žaloby.
Ak vo veci navrhovateľ napríklad tvrdí, že mu žalovaný bráni zúčastňovať sa na riadení spoločnosti, napríklad prejavovať svoje návrhy a námietky na valných zhromaždeniach alebo že si žalovaný neplní povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 112 ods. 2 OBZ (v súčasnosti už zrušené ustanovenie – pozn. autora) alebo, že žalovaný zakladá dcérske spoločnosti s rovnakým predmetom činnosti, čím spoločnosť poškodzuje, je jeho povinnosťou to preukázať (podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 249/2001). Tiež v rozsudku sp. zn. 11Cb/34/2005 Okresný súd Žilina uvádza, že ak navrhovateľ tvrdí, že dochádzalo k zmenšovaniu majetku spoločnosti, jedná sa o tvrdenie navrhovateľa, ohľadom ktorého navrhovateľ nesie dôkazné bremeno. Navrhovateľ je teda povinný predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré jeho tvrdenia preukazujú.
Na rozdiel od slovenskej právnej úpravy, v Českej republike je v zmysle § 9 ods. 3 písm. g/ a § 200e ods. 2 a § 120 ods. 2 Občanského soudního řádu konanie o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti nesporovým konaním, v rámci ktorého súd musí vykonať všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci, aj keď ich vykonanie žiadny z účastníkov nenavrhol a súdy vo veci rozhodujú podľa § 200e ods. 3 O. s. ř. uznesením.
Dôvody pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom
V tejto časti rozoberáme jednotlivé dôvody, pri existencii ktorých mali súdy za to, že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval, a teda ktoré odôvodňovali kladné rozhodnutie o návrhu na zrušenie účasti spoločníka v spoločností, ako aj situácie, ktoré naopak, takýto záver neodôvodňovali. Navrhovateľmi v návrhoch uvádzané dôvody sa častokrát kumulovali, čomu zodpovedal aj mnohokrát komplikovanejší skutkový stav, preto aj zatriedenie jednotlivých rozhodnutí do podkapitol treba chápať len ako orientačné. Vyslovené názory súdov nám neprináleží hodnotiť, zmyslom je len oboznámiť so súčasnou judikatúrou súdov pri posudzovaní otázky naplnenia dôvodov pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným súdom.
Ako vymedzuje dôvody pre ktoré nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval, odborná literatúra?
Blaha, M. v komentári k Obchodnému zákonníku Patakyová, M. a kolektív, C. H. Beck, 2006 uvádza, že vo väčšine prípadov príčinou návrhu spoločníka na zrušenie jeho účasti v spoločnosti môže byť zneužitie práva väčšiny v spoločnosti (nie však samotné minoritné postavenie v spoločnosti), zdravotné problémy spoločníka, dlhodobá neprítomnosť spoločníka atď. Blaha M. ďalej uvádza, že takáto príčina, na základe ktorej nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti, môže byť aj na strane spoločnosti, a to napríklad v prípade nemožnosti realizovania podnikateľského zámeru spoločnosti.
Ďurica, M. v komentári k Obchodnému zákonníka Suchoža, J. a kolektív, Eurounion, 2003 uvádza, že dôvodmi, v dôsledku ktorých nie je možné na spoločníkovi spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti, budú spravidla zdravotné dôvody, ktoré nastanú alebo sa zmenia po tom, ako sa stane spoločníkom, zásadné rozpory spoločníkov, podstatná zmena osobných a rodinných pomerov, ktorá má vplyv na postavenie spoločníka. Dôvodom môže byť podľa Ďuricu aj to, že v spoločenskej zmluve majú spoločníci zakotvenú osobnú účasť na podnikaní. V takomto prípade, ak spoločníkovi znemožnia túto účasť objektívne skutočnosti, ktoré nastali po jeho vstupe do spoločnosti a ktoré nemohol predvídať, bude možné žalobe o zrušenie účasti vyhovieť.
Ovečková, O. a kolektív v komentári k Obchodnému zákonníku vydanom vydavateľstvom IURA Edition uvádza, že dôvodmi na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti budú predovšetkým prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a pod. Dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napríklad vážne zdravotné problémy, dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania práv priznaných alebo povinností uložených spoločníkovi spoločenskou zmluvou a pod.)
Přibyl, Z. v diele Obchodní právo Pelikánová, I. a kolektív, CODEX, Praha, 1994 uvádza, že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval ak ide prevažne o zmenu skutočností v osobných pomeroch spoločníka, či už majetkových alebo iných, napríklad nutnosť dlhodobého pobytu v zahraničí.
Nejvyšší soud ČR v rámci svojej judikatúry o. i. tiež uviedol, že medzi dôvody, pre ktoré nemožno od spoločníka požadovať, aby v spoločnosti zotrval, možno zaradiť najmä dôvody týkajúce sa osoby spoločníka, ako zdravotné, ekonomické a ostatné dôvody – napríklad zvolenie či menovanie do funkcie nezlučiteľnej s účasťou na podnikaní. Tieto dôvody môžu spočívať však aj na strane spoločnosti, napríklad ak porušuje spoločnosť voči spoločníkovi podstatným spôsobom svoje povinnosti, znemožňuje mu riadny výkon jeho práv spoločníka a pod. Dôvodom, naopak, nemôže byť to, že ostatní spoločníci odmietli ponuku spoločníka na odkúpenie ich obchodných podielov, nakoľko rozhodnutie o tom, či predajú obchodné podiely, je právom spoločníkov a odmietnutím predaja spoločníci žiadnu povinnosť voči spoločníkovi neporušujú (NS ČR, sp. zn. 29 Odo 1257/2006)
Zlý zdravotný stav spoločníka
V konaní vedenom na Nejvyššom soude České republiky pod spisovou značkou 29 Cdo 2084/2000 odvolací súd zmenil rozsudok Krajského obchodního soudu v Prahe tak, že zrušil účasť navrhovateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že zo spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže spoločník vystúpiť jednostranným úkonom. Jedinou cestou ukončenia účasti v spoločnosti nezávislou na vôli ostatných spoločníkov, je zrušenie účasti v spoločnosti súdom. Túto možnosť zákon viaže na predpoklad, že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Odvolací súd uviedol, že podľa záveru súdu prvého stupňa je vážny zdravotný stav navrhovateľa len prekážkou toho, aby vykonával v spoločnosti funkciu konateľa a riaditeľa, nie je však na závadu výkonu práv spoločníka. Spoločník má právo aktívne sa podieľať na chode spoločnosti prinajmenšom účasťou na valných zhromaždeniach. Je síce na ňom, či a ako sa rozhodne uplatňovať svoje právo podieľať sa na riadení spoločností, musí však mať objektívnu možnosť toto právo uplatniť. Ak mu zdravotný stav bráni v tom, aby toto právo využil, je v nerovnocennom postavení oproti ostatným spoločníkom. Za tejto situácie od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Odvolací súd považoval na základe lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľa za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa sa rapídne zhoršil a že vyvolávajúcim momentom zhoršenia je stres. Jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že mu objektívne bráni v plnohodnotnom výkone práv spoločníka. Preto odvolací súd považoval podmienky ustanovenia § 148 ods. 1 Obch. zák. za naplnené a zároveň z konania nevyplynuli žiadne podklady pre záver, že by týmto postupom boli vážne dotknuté záujmy ostatných spoločníkov.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala odvolanie dovolateľka – spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorom uviedla, že zo strany spoločnosti bolo urobené všetko pre stabilizáciu tvrdenej choroby navrhovateľa, ktorý bol uvoľnený zo všetkých funkcií. Samotná účasť navrhovateľa v spoločnosti nemôže mať podľa spoločnosti vplyv na jeho onemocnenie, pričom ukončenie jeho účasti by bolo v rozpore so záujmami spoločnosti a nieslo by so sebou nebezpečenstvo zrútenia spoločnosti. Dovolateľka tiež uviedla, že potom, čo odvolací súd považoval zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa za preukázané, ostatní spoločníci navštívili navrhovateľa v jeho bydlisku, kde zistili stav neobvyklej psychickej aj fyzickej aktivity, čo nasvedčuje podľa dovolateľky tomu, že pri zostavovaní lekárskych správ zohrali najdôležitejšiu úlohu konexie navrhovateľa.
Nejvyšší soud ČR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozsudku okrem iného uviedol, že odvolací súd pochybil, keď z vykonaných dôkazov (správ neurologického oddelenia NsP) bez ďalšieho vyvodil dôvodnosť požadovaného ukončenia účasti v spoločnosti. Uvedené správy podľa zistenia súdu konštatovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa a označili za príčinu tohoto zhoršenia stres, pričom lekári nedoporučili účasť navrhovateľa na pojednávaní súdu. Z týchto správ však vôbec nevyplýva, že účasť spoločníka v spoločnosti navodzuje stres, ktorý spôsobuje zhoršenie jeho zdravotného stavu a napriek tomu súd, bez toho, že by túto skutočnosť akokoľvek zisťoval a bez toho, aby akokoľvek spojil účasť spoločníka v spoločnosti so zhoršením jeho zdravotného stavu, vyvodil z týchto správ dôvodnosť návrhu na ukončenie účasti. Urobil teda záver smerujúci k rozhodnutiu vo veci, pričom neurobil k tomuto právnemu záveru potrebné skutkové zistenia. Súd uviedol, že samotná účasť v riadne fungujúcej spoločnosť, v ktorej sú normálne, nekonfliktné vzťahy medzi spoločníkmi a v ktorej nevyplývajú pre spoločníka z jeho účasti povinnosti, ktoré ho stresujúcim spôsobom zaťažujú, môže len ťažko spôsobovať vo všeobecnosti stres zhoršujúci zdravotný stav spoločníka (aj keď to nemožno vzhľadom ku konkrétnej zdravotnej dispozícii vylúčiť – potom ale bude treba vychádzať z tejto konkrétnej zdravotnej dispozície a založiť rozhodnutie práve na nej) a spravidla bude treba, aby k účasti spoločníka v spoločnosti pristúpili ďalšie stresujúce faktory, napríklad spory medzi spoločníkmi, problémy v hospodárení spoločnosti, pracovné preťaženie a pod. Tým sa však odvolací súd nezaoberal a uspokojil sa s konštatovaním, že zdravotný stav navrhovateľovi bráni plnohodnotne vykonávať práva spoločníka, bez toho, aby zdôvodnil, akým spôsobom mu vo výkone práv bráni.
Problematike stresu zhoršujúceho zdravotný stav spoločníka ako dôvodu pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti sa venovalo aj rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 29 Odo 275/2005. Tu súd uviedol, že zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, urobených z úplne všeobecne formulovaného potvrdenia nemocnice, skutočne nemožno vyvodiť záver, že za situácie, keď sa spoločník nepodieľa na činnosti spoločnosti, spôsobuje mu samotná účasť v spoločnosti stresové stavy, ktoré by mali vplyv na jeho zdravotný stav.
Okresný súd v Rimavskej Sobote v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cb/243/2005 zrušil účasť navrhovateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným. V rámci dokazovania sa súd zameral na zistenie a zdokumentovanie zdravotného stavu navrhovateľa, či je tak vážny, že mu nedovoľuje sa aktívne zúčastňovať na celkovom chode, fungovaní a rozvoji spoločnosti. Súd uviedol, že v danom prípade sa jedná o spoločnosť, ktorá je zameraná na poľnohospodársku výrobu, vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja. Možno teda uzavrieť, že tento druh podnikania je náročný nielen na psychickú ale aj fyzickú kondíciu, čo vyplýva z charakteru podnikania.
Súd sa v konaní neuspokojil s predloženými lekárskymi správami, ale v rámci dokazovania vypočul ako svedka aj ošetrujúceho lekára navrhovateľa, ktorý podrobne opísal zdravotný stav navrhovateľa, uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa vyžaduje prísny diétny režim, psychické a fyzické šetrenie, v opačnom prípade môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu a akútnym komplikáciám. Ošetrujúci lekár potvrdil, že navrhovateľ už bol v minulosti na túto chorobu hospitalizovaný, nie je teda vhodné, aby pracoval pod stresom alebo vypätím, kedy môže dôjsť až k hypoglykémii a odpadnutiu a z uvedených dôvodov aj vystavil potvrdenie navrhovateľovi, že nedoporučuje navrhovateľovi pracovať v rámci uvedených podnikateľských aktivít. Upresnil, že účasť na valnom zhromaždení raz ročne dve hodiny by bola teoreticky možná, avšak aktívnu účasť na chode spoločnosti nedoporučuje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že nie je v silách navrhovateľa sa aktívne zúčastňovať na chode spoločnosti, čo predpokladá funkcia spoločníka v rámci s. r. o., neobstojí tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že je v navrhovateľových silách zúčastniť sa jedenkrát ročne valného zhromaždenia. Podľa názoru súdu takúto pasívnu účasť nepredpokladá ani samotná spoločenská zmluva spoločnosti, ktorá hovorí o aktívnom podieľaní sa na činnosti spoločnosti a hovorí o vynaložení všetkého úsilia, znalostí, skúseností v prospech spoločného podnikania, čo v tomto prípade reálne vzhľadom na zdravotný stav od navrhovateľa požadovať nemožno.
Nefunkčná spoločnosť, nedostatočná komunikácia v rámci spoločnosti
Rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 21Cb 118/2005
Navrhovateľ ako dôvody pre ktoré nie je možné od neho spravodlivo požadovať účasť v spoločnosti uviedol skutočnosť, že spoločnosť nevykonáva dlhodobo žiadnu činnosť, nevykazuje zisk, nevyvíja činnosti smerované k naplneniu základného zámeru, na ktorý bola založená. Keďže zo spoločenskej zmluvy odporcu vyplýva povinnosť zákazu konkurencie aj pre spoločníkov a navrhovateľ má záujem samostatne podnikať a založiť si vlastnú spoločnosť s ručením obmedzeným, mal odporca za to, že je tým obmedzené aj jeho právo podnikať zakotvené v čl. 35 Ústavy SR. Tiež uviedol, že medzi ním ako spoločníkom a spoločnosťou je nedostatočná komunikácia, nebola mu nikdy doručená zo zasadnutí spoločnosti zápisnica a nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od navrhovateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrval ako spoločník v spoločnosti.
V súvislosti s uvedeným konaním za zmienku stojí tiež to, že navrhovateľ požadoval od súdu v petite návrhu okrem zrušenia jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti tiež výrok, že obchodný podiel prechádza na odporcu (spoločnosť) a jemu vzniká právo na vyrovnací podiel. V tejto časti súd návrh zamietol, pričom skonštatoval, že tento výrok je nadbytočný, nakoľko tieto skutočnosti vyplývajú z ustanovení Obchodného zákonníka. Naproti tomu Okresný súd Bratislava I v konaní 32Cb/238/2005 vo výroku rozsudku okrem výroku týkajúceho sa zrušenia účasti navrhovateľa v spoločnosti osobitným výrokom rozhodol, že navrhovateľ má právo na vyrovnací podiel dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení jeho účasti v spoločnosti.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Cbs/68/2004
V predmetnom konaní navrhovateľ ako spoločník žiadal, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, keďže spoločnosť nevyvíja žiadnu činnosť, existuje iba formálne, konatelia spoločnosti sa vzdali svojej funkcie a spoločnosť nemá v súčasnosti štatutárny orgán. Navrhovateľovi skutočnosť, že je spoločníkom odporcu spôsobuje problémy v tom smere, že nemôže byť vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, pričom účasť v spoločnosti mu zabraňuje poberať aj sociálne dávky. Súd v odôvodnení svojho rozsudku, ktorým účasť navrhovateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným zrušil, uviedol, že navrhovateľ je obmedzený v možnosti komunikovať so spoločnosťou, keďže spoločnosť nemá štatutárnych zástupcov, nemôže riešiť problémy spoločnosti inými zákonnými prostriedkami a taktiež nemôže previesť obchodný podiel na inú osobu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako spoločník v obchodnej spoločnosti nemôže byť vedený ako uchádzač o zamestnanie a nemôže z tohto titulu poberať ani sociálne dávky, mal súd za to, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby v tejto spoločnosti zotrval, v dôsledku čoho súd jeho návrhu vyhovel v plnom rozsahu.
Na tomto mieste len pre úplnosť poznamenávame, že podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, uchádzačom o zamestnanie nie je občan, ktorý vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Za túto sa v zmysle § 5 písm. d/ citovaného zákona považuje aj účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník.
Rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 18Cbs/1/2005
Dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti boli v danom konaní okrem nefungovania spoločnosti a neplnenia účelu, na ktorý bola založená aj nedostatočná komunikácia medzi spoločníkmi. Súd v zhodnotení skutkového stavu uviedol, že odporca v podstate od svojho založenia neplní účel, na ktorý bol založený, nezrealizoval stavbu, kvôli ktorej sa pôvodní zakladatelia a spoločníci dohodli, že budú spolu podnikať a vyvíjať spoločnú podnikateľskú – stavebnú činnosť.
Vzťahy, ktoré by mali viesť k naplneniu spoločného podnikateľského cieľa sa medzi navrhovateľom a bývalými spoločníkmi do prevodu ich obchodných podielov vôbec nerozvíjali. Spoločníci medzi sebou nekomunikovali, ani sa nestretávali (okrem jedného zasadnutia VZ) a z navrhovateľovho postoja k veci nevyplýva, že by vôbec mal vedomosť o tom, že prišlo k zmenám v žalovanej spoločnosti, týkajúcich sa prevodu obchodných podielov bývalých spoločníkov na inú osobu a že prišlo aj k zmene v osobe konateľa. Prevod obchodných podielov bývalých spoločníkov, s ktorými navrhovateľ zakladal obchodnú spoločnosť za účelom realizovania určitej podnikateľskej činnosti bez toho, aby navrhovateľ o tejto skutočnosti vedel, i keď nie je porušením žiadnej povinnosti, je jednoznačným dôkazom, že neexistujú žiadne vzťahy a komunikácia ani medzi navrhovateľom a bývalými spoločníkmi, ale ani medzi navrhovateľom a súčasnou novou spoločníčkou a zároveň konateľkou. Takáto situácia musí zákonite vyvolávať nedôveru a neistú pozíciu navrhovateľa ako spoločníka, ktorý o prevodoch obchodných podielov nevie, a preto nie je od neho možné spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti zotrval. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a podľa § 148 ods. 1 Obch. zák. zrušil jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/7/2005
Navrhovateľ žiadal v tomto konaní zrušiť svoju účasť v spoločnosti z dôvodu, že jeden zo spoločníkov podpísal a odovzdal účtovnú závierku s daňovým priznaním bez schválenia valným zhromaždením spoločnosti a nepredkladal vyúčtovanie svojim spoločníkom, spoločnosť do značnej miery prestala byť funkčná a zo strany jedného zo spoločníkov nebol záujem o jej oživenie. Tento spoločník odmietal predkladať ostatným spoločníkom ako aj pracovníkom daňového úradu ním vedené účtovníctvo, na výzvy daňového úradu nereagoval, nepreberal výzvy a konaním tohto spoločníka sa ostatní spoločníci vrátane navrhovateľa dostali do vážnej finančnej situácie. Daňový úrad viedol spoločnosť ako trvalého neplatiča registrovaných daní. Nepodniklo sa nič, čím by sa znížilo daňové zaťaženie spoločnosti. Tento spoločník odmietal vydať navrhovateľovi účtovníctvo a odmietal komunikáciu v záujme riešenia firemných záväzkov. Toto jeho konanie malo negatívny dopad na majetkové a rodinné pomery navrhovateľa. Súd mal v súlade s ustanovením § 120 ods. 3 OSP za to, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 9Cbs/108/2004
Aj v tomto konaní bola jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré súd zrušil účasť navrhovateľa v spoločnosti, skutočnosť, že odporca – spoločnosť s ručením obmedzeným, je dlhodobo nefunkčná, nevyvíja žiadne podnikateľské aktivity a činnosť. Navrhovateľ v rámci konania tiež uviedol, že medzi spoločníkmi sú zásadné názorové nezhody a rozpory, spoločníci vzájomne nekomunikujú a nedokážu sa dohodnúť na prípadných ďalších podnikateľských aktivitách spoločnosti s cieľom ju podnikateľsky ozdraviť, ani na vzájomnej spolupráci a napĺňaní predpokladov, ktoré by mali napomôcť k riadnemu podnikateľskému chodu a činnosti spoločnosti. Okrem iného navrhovateľ tiež uviedol, že spoločnosť už nie je schopná riadnej obchodno-podnikateľskej činnosti a on nemá možnosť riadne realizovať svoje práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho postavenia spoločníka v žalovanej spoločnosti, jeho účasť v spoločnosti je už len formálna, preto mal za to, že by nebolo spravodlivé ho nútiť, aby u žalovaného naďalej zostával.
Menšinový spoločník
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 110/2000
Jedným z najčastejších dôvodov uvádzaných navrhovateľmi na odôvodnenie návrhu na zrušenie ich účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 148 ods. 1 Obch. zák. je ich menšinové postavenie. V uznesení sp. zn. 4 Obo 110/2000 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov, sama osebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Ak by tomu tak bolo, mohol by každý spoločník, ktorého počet hlasov nestačí na dosiahnutie väčšiny predpísanej na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia, z tohto dôvodu žiadať o zrušenie svojej účasti v spoločnosti.
Dôvodom, pre ktorý môže súd zrušiť účasť spoločníka v spoločnosti, môže byť porušovanie povinnosti spoločnosti alebo ostatných spoločníkov takým závažným spôsobom, že jeho ďalším zotrvávaním v spoločnosti by mohli byť podstatne porušené jeho oprávnené záujmy. Posúdiť, či určité konanie napĺňa dôvody pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, je možné až po zistení:
- vnútorných pomerov spoločnosti,
- vzájomných vzťahov spoločníkov,
- zaužívaných a spoločníkmi akceptovaných zvyklostí pri riadení a činnosti spoločnosti,
- okolností, za akých došlo ku konaniu alebo situácii, ktorá má byť dôvodov pre zrušenie účasti a
- bez významu nie je ani konanie spoločníka, ktorý o zrušenie svojej účasti žiada.
Pokiaľ súd uvedené skutočnosti nezisťoval a vo veci vykonal dokazovanie len obsahom spoločenskej zmluvy, výpismi z obchodného registra a nevypočul ani žalobcu ani žiadneho zo spoločníkov spoločnosti, výsledok dokazovania nemôže dať dostatočný obraz o pomeroch v spoločnosti a neumožní posúdiť príčinu, závažnosť a dôsledky situácie v spoločnosti, ktorá viedla žalobcu k podaniu návrhu na zrušenie jeho účasti v spoločnosti.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 249/2001
Rovnaký názor ako vo vyššie uvádzanom uznesení, zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v konaní sp. zn. 2 Obo 249/2001. Uviedol, že naplnenie dôvodov pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti uvádzaných v § 148 ods. 1 Obch. zák. musí posúdiť súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti v danej veci. Pôjde najmä o prípady, keď spoločnosť závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti voči spoločníkovi, alebo keď takto porušujú svoje povinnosti ostatní spoločníci na ujmu spoločníka. Musí pritom ísť o konkretizované a dôkazmi preukázané skutočnosti zakladajúce splnenie podmienky existencie nemožnosti spravodlivého požadovania ďalšieho zotrvania v spoločnosti pre konkrétneho spoločníka. V predmetnom konaní žalobca odôvodňoval svoj návrh na zrušenie jeho účasti v spoločnosti zneužívaním práv väčšinového spoločníka v spoločnosti, čo ho ako menšinového spoločníka vedie k situácii, že od neho nemožno spravodlivo požadovať zotrvanie v spoločnosti. Skutočnosť, že ide o minoritného spoločníka, nezakladá sama o sebe dôvod na zrušenie účasti spoločníka v zmysle citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník predpokladá aj existenciu minoritného spoločníka, resp. spoločníkov (napr. v ustanovení § 129 ods. 2), a upravuje práva spoločníkov vo všeobecnosti tak, aby mohli realizovať svoje práva spoločníka týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti.
Uznesenie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 29 Odo 194/2004
NS ČR pri argumente žalobcu, že vzhľadom na výšku obchodných podielov jednotlivých spoločníkov nemôže nijako ovplyvniť pomery v spoločnosti uviedol, že to, že menšinový spoločník nemôže ovplyvniť pomery v spoločnosti je prirodzeným dôsledkom veľkosti jeho obchodného podielu a platí to pre všetky spoločnosti s menšinovými spoločníkmi, a preto nemožno bez ďalšieho z tohto dôvodu účasť spoločníka v spoločnosti zrušiť.
Navrhovateľ - väčšinový spoločník
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 179/2000
V danej veci súd zistil, že žalobca pri počte hlasov 51 zo 100 mal rozhodujúci podiel na riadení a činnosti žalovanej obchodnej spoločnosti a vedením obchodnej spoločnosti sa zaoberala výlučne druhá spoločníčka, ktorá teda konala so súhlasom žalobcu.
Súd uviedol, že pokiaľ menšinová spoločníčka samostatne viedla žalovanú spoločnosť, pričom ju viedla zle a priviedla do zadĺženia a nefunkčnosti, čo malo byť podľa žalobcu jedným z dôvodov zrušenia jeho účasti v spoločnosti a žalobca je väčšinovým spoločníkom žalovanej spoločnosti, má preto možnosť túto tvrdenú skutočnosť zmeniť. Tým, že nezasiahol do vedenia, s konaním menšinovej spoločníčky súhlasil. Väčšinový podiel v spoločnosti žalovaného dáva žalobcovi dostatočné možnosti, aby svojim konaním ovplyvnil fungovanie spoločnosti a ak by sa mu ho nepodarilo zlepšiť, môže vec riešiť prípadnou likvidáciou spoločnosti.
K ďalším žalobcom uvádzaným dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti, a to, že spoločnosť mala dlhy a že nereagovala na jeho výhrady a komunikovala s ním len prostredníctvom právneho zástupcu, Najvyšší súd uviedol, že tieto dôvody nestačia na aplikáciu § 148 Obch. zák. Prípadná existencia dlhu spoločnosti nie je dlhom spoločníka a komunikovanie prostredníctvom advokáta nemožno nazvať nereagovaním alebo nekomunikovaním.
Už prvostupňový súd (v tom čase ešte krajský súd) vo svojom rozhodnutí záverom uviedol, že z obsahu návrhu, ako aj z prednesu účastníkov na pojednávaní, dospel k názoru, že snahou žalobcu bolo vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za činnosť spoločnosti, ktorá neprosperuje, a to bez toho, aby sa ako spoločník sám podieľal na jej činnosti.
Nemožnosť ovplyvniť pomery resp. činnosť v spoločnosti, porušovanie povinností spoločnosti a ostatných spoločníkov na úkor spoločníka – žalobcu, narušenie dôvery medzi spoločníkmi
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 128/1996
V uvedenom konaní súd zistil, že spoločnosť bola po rozpredaní celého majetku už viac rokov nefunkčná. Pretože dvaja ďalší spoločníci mali väčšinu potrebnú na prijatie rozhodnutí valného zhromaždenia, navrhovateľ ako spoločník nemal žiadnu možnosť ovplyvniť činnosti spoločnosti. Prístup do sídla spoločnosti nemal, keďže boli vymenené zámky, valné zhromaždenia sa nekonali a on nenachádzal spôsob na riešenie tejto pre neho nepríjemnej situácie. Súd tiež v konaní zistil, že odporca – spoločnosť ani nemá záujem na jej fungovaní, čo potvrdzuje skutočnosť, že nevyhovela výzve registrového súdu na zosúladenie spoločenskej zmluvy s ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí zaujal záver, že pokiaľ spoločnosť alebo ostatní spoločníci porušili podstatným spôsobom svoje povinnosti na ujmu žalobcu (spoločníka), v dôsledku čoho by nebolo spravodlivé od neho žiadať, aby v spoločnosti zotrval, môže to byť dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 355/95
V danom konaní súd zaujal názor, že pokiaľ žalobca preukázal, že na valnom zhromaždení bol v menšine, nemal nikdy 2/3 väčšinu hlasov podľa zmluvy, nemohol ovplyvniť obchodnú činnosť spoločnosti. Následkom toho potom došlo k predaju majetku spoločnosti ostatným spoločníkom, a to aj za nevýhodných podmienok pre spoločnosť. Túto okolnosť preukázal kúpnymi zmluvami, podľa ktorých jeden zo spoločníkov kúpil od spoločnosti za výhodných podmienok zariadenie reštaurácie, nákladné auto, ďalšia spoločníčka nákladné motorové vozidlo, reštauračné zariadenie a ovčiu vlnu, ďalšia spoločníka výčapný systém a pod. Následkom toho spoločnosť toho času už nie je schopná riadnej obchodnej činnosti. Preto sa žalobca musel zamestnať a nemôže sa v dostatočnej miere venovať povinnostiam, ktoré vyplývajú z jeho postavenia spoločníka v žalovanej spoločnosti. Nebolo by preto spravodlivé nútiť ho, aby v spoločnosti zotrval.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 32Cb/238/2005
Hlavným dôvodom pre zrušenie účasti navrhovateľa - spoločníka v spoločnosti bola v predmetnom konaní skutočnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a riadny chod spoločnosti fakticky od jej vzniku a na aktivitách obchodnej spoločnosti sa nepodieľal. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ ako spoločník spoločnosti nedisponuje žiadnymi informáciami o hospodárení spoločnosti a výsledkoch za obdobie od jej vzniku až do podania žalobného návrhu. Navrhovateľ v návrhu tiež uviedol, že jeho pokusy o osobný, verbálny aj písomný kontakt s ostatnými dvomi spoločníkmi až do dňa podania návrhu na súd boli neúspešné. Navrhovateľ sa na chode spoločnosti nezúčastňuje a ani nezúčastňoval. Súd sa snažil vykonať dôkaz výsluchom ostatných spoločníkov, ktorí sa však na pojednávanie nedostavili a svoju účasť ani neospravedlnili.
V rámci tohto konania sa navrhovateľ tiež domáhal rozhodnutia, že prestáva byť konateľom spoločnosti. Tu súd uviedol, že výkon funkcie konateľa môže zaniknúť smrťou konateľa, odvolaním z funkcie rozhodnutím valného zhromaždenia (alebo jediného spoločníka), vzdaním sa funkcie podľa § 66 ods. 2 alebo uplynutím funkčného obdobia. S poukazom na ustanovenie § 66 ods. 2 Obch. zákonníka súd uviedol, že vzhľadom k uvedenému je potrebné, aby sa navrhovateľ vzdal funkcie konateľa, a preto v tejto časti jeho návrhu nemohol vyhovieť.
Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 11Cb/116/2005
Aj v tomto konaní bola jedným z hlavných dôvodov pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti (v predmetnom konaní sa zrušenia účasti v spoločnosti domáhali dvaja spoločníci) nemožnosť ovplyvnenia činnosti v spoločnosti. Súd uviedol, že vzhľadom na ustanovenie spoločenskej zmluvy, v zmysle ktorej valné zhromaždenie je uznášaniaschopné len za prítomnosti všetkých spoločníkov, nie je možné riešiť problém spoločnosti na valnom zhromaždení. Navrhovatelia preukázali, že sa v priebehu roku 2005 snažili zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, avšak vzhľadom na neprítomnosť ostatných spoločníkov valné zhromaždenie nemohlo prebehnúť. Spoločnosť bola nefunkčná, nevykonávala žiadnu činnosť, spoločníci preto nemohli realizovať svoje práva a plniť svoje povinnosti podľa Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy.
Ďalším dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti bolo v citovanom konaní aj vážne narušenie dôvery medzi spoločníkmi. Doklady spoločnosti sa nachádzali u jedného zo spoločníkov, pričom navrhovatelia k nim nemali prístup. Jeden zo spoločníkov si neplnil povinnosti ohľadom platenia odvodov, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Podľa vyjadrenia jedného z navrhovateľov si tento spoločník požičiaval peniaze spoločnosti bez ich vedomia. Na základe týchto okolností súd dospel k záveru, že dôvera medzi spoločníkmi bola vážne narušená.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. mája 2001, sp. zn. 4 Obo 110/2000
Založenie inej spoločnosti niektorými spoločníkmi, i keď nie je porušením žiadnej povinnosti, môže v spoločnosti tak narušiť vzťahy medzi spoločníkmi a vyvolať nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení novej spoločnosti nepodieľajú, že od nich nie je možné spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti zotrvali.
Rozpory medzi spoločníkmi
K uvedenému je potrebné uviesť, že v Českej republike môžu byť od 1. januára 2001 dôvodom pre zrušenie spoločnosti aj neprekonateľné rozpory medzi spoločníkmi, ak nemôže z tohto dôvodu spoločnosť vykonávať činnosť. Judikatúra tu pri zistení takéhoto skutkového stavu v rámci konania o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti odkazuje na využitie inštitútu zrušenia spoločnosti. Český Obchodný zákonník vychádza z toho, že ak nie je spoločnosť schopná podnikateľskej činnosti pre rozpory medzi spoločníkmi (a ak nie sú spoločníci ani schopní sa na riešení vzniknutej situácie dohodnúť), je treba zvoliť také riešenie, pri ktorom bude zachované rovné postavenie všetkých spoločníkov v spoločnosti. Takýmto riešením je práve zrušenie spoločnosti a nie ukončenie účasti niektorého zo spoločníkov (rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 29 Odo 275/2005, 29 Odo 789/2005, 29 Odo 389/2005 a i.). Pozri aj § 151 písm. b/ slovenského Obchodného zákonníka.
Rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 5Cb/200/2005
Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zrušenia účasti v spoločnosti, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je spoločníkom odporcu a jeho podiel na právach a povinnostiach u odporcu činí 1/3-inu. Ďalší dvaja spoločníci vlastnia väčšinu podielov v spoločnosti. Uviedol, že je aj bývalým konateľom, avšak jeho funkcia už zanikla. Poukázal na to, že zo strany ďalších spoločníkov došlo k odcudzeniu všetkého hnuteľného majetku spoločnosti, za čo bolo na nich podané trestné oznámenie. Následne zo strany dvoch spoločníkov došlo k fyzickému vyhrážaniu navrhovateľovi a to ako telefonicky, tak aj osobne. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľ žiadal súd, aby rozhodol, že jeho zotrvanie v spoločnosti napĺňa skutkové znaky ust. § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že od navrhovateľa nemožno požadovať, aby zotrval v spoločnosti. Poukázal tiež na uznesenia orgánov činných v trestnom konaní, z ktorých vyplýva, že ďalší dvaja spoločníci odporcu sa dopustili takého konania, ktoré bráni ďalšej obchodnej činnosti odporcu. Vzhľadom k tomu súd návrhu navrhovateľa vyhovel.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 23Cb/120/2005
Súdom zistený skutkový stav bol taký, že medzi spoločníkmi nastali vážne nezhody potom, ako si navrhovateľ vyžiadal predloženie účtovných dokladov, z ktorých zistil, že spoločnosť si neplní odvodové povinnosti. Keď tento stav druhému konateľovi vytkol, konatelia prestali komunikovať. Navrhovateľovi bol zrušený prístup k účtom spoločnosti, spoločníčka a druhý konateľ odporcu vymenili zámky na objektoch, v ktorých spoločnosť uskladňuje pracovné nástroje. Viac ako rok nemá navrhovateľ informácie o dianí v spoločnosti a za tento čas nebolo zvolané valné zhromaždenie, resp. navrhovateľ nebol na valné zhromaždenie pozvaný. Navrhovateľ ponúkol druhému spoločníkovi svoj obchodný podiel, avšak bezvýsledne. Súd tento zistený skutkový stav považoval za naplňujúci predpoklady pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Uviedol, že z dôvodu, že navrhovateľ sa nemôže podielať na predmete činnosti spoločnosti a jeho zotrvanie v spoločnosti je iba formálne, návrhu navrhovateľa vyhovel.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Cbs/115/2005
Aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod uvedenou spisovou značkou súd zistil, že asi po dvoch rokoch podnikateľskej činnosti začali viaznuť vzťahy medzi spoločníkmi so zabezpečovaním riadneho chodu spoločnosti. Vtedajší jediný konateľ spoločnosti odporcu neplnil ustanovenia spoločenskej zmluvy, pretože nezvolával valné zhromaždenie. Nezvolávanie valných zhromaždení bránilo navrhovateľovi uplatňovať jeho práva spoločníka vo vzťahu k riadeniu a kontrole spoločnosti. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že konateľ spoločnosti podstatným spôsobom porušoval aj ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývali zo spoločenskej zmluvy a Obchodného zákonníka a poškodzoval tým osobu navrhovateľa. Napriek tomu, že valné zhromaždenie spoločnosti odporcu jednomyseľne hlasmi všetkých spoločníkov rozhodlo o zmene spoločenskej zmluvy v časti o štatutárnych orgánoch tak, že spoločnosť má jedného konateľa a týmto konateľom a spoločníkom je R. T., konateľ spoločnosti nepodal návrh na zápis zmien údajov do obchodného registra. Hoci navrhovateľov výkon funkcie konateľa spoločnosti a spoločníka spoločnosti odporcu zanikol rozhodnutím valného zhromaždenia, doteraz je v obchodnom registri, v rozpore so skutočnosťou, zapísaný ako konateľ spoločnosti. Z dôvodu nečinnosti konateľa spoločnosť do zbierky listín obchodného registra neukladala žiadne doklady. Z dokazovania tiež vyplynulo, že spoločnosť odporcu porušuje povinnosti voči navrhovateľovi ako spoločníkovi spoločnosti odporcu, ktoré jej vyplývajú zo spoločenskej zmluvy a zámerne znevýhodňuje postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti.
Z týchto dôvodov mal preto súd za to, že v danom prípade sú dané dôvody na zrušenie účasti navrhovateľa ako spoločníka v spoločnosti odporcu s poukazom na ust. § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka a účasť navrhovateľa v spoločnosti zrušil.
Podanie trestného oznámenia spoločnosťou na spoločníka
Uznesenie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 29 Odo 789/2005
V predmetnom konaní bol ako základný dôvod nemožnosti zotrvania spoločníka v spoločnosti uvedené trestné oznámenie, ktoré na navrhovateľa podala spoločnosť. Kým prvostupňový súd sa s týmto dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti stotožnil a účasť navrhovateľa v spoločnosti zrušil, odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa nesúhlasil. Dospel k záveru, že pochybnosti spoločnosti o zákonnosti konania spoločníka a následne podané trestné oznámenie na spoločníka samo osebe nezakladá dôvod pre zrušenie účasti navrhovateľa v spoločnosti podľa § 148 ods. 1 Obch. zák. Odvolací súd tiež uviedol, že spoločnosť podala trestné oznámenie ešte na ďalšieho spoločníka a dvoch pracovníkov spoločnosti, a teda konanie spoločnosti svedčí o tom, že nešlo o účelový, selektívny krok spoločnosti voči navrhovateľovi, ale o úkon súvisiaci s jeho pracovnou činnosťou. Ak by malo trestné oznámenie za následok zásadné rozpory vo vzťahoch medzi spoločníkmi, resp. medzi spoločníkom a spoločnosťou (napríklad by boli spoločníkovi upierané jeho práva), potom by to mohol byť dôvod ku zrušeniu jeho účasti. Za to, že mala spoločnosť pochybnosti o zákonnosti konania jedného zo spoločníkov, nemožno ju sankcionovať zrušením účasti niektorého zo spoločníkov proti jej vôli.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že spoločnosť môže efektívne pracovať len v prípade, že nie je zaťažená vnútornými rozkolmi medzi svojimi spoločníkmi, pričom vôľa spoločníkov vytvoriť a byť účastný v spoločnosti, tzv. affectio societatis, je jej fundamentálnym prvkom, bez existencie ktorej nie je ďalšia účasť spoločníka v spoločnosti na prospech ani spoločníka ani spoločnosti samej. V prípade trestného oznámenia podaného na navrhovateľa išlo o prejav nedôvery voči nemu a teda nepochybne o krok účelový a selektívny.
Dovolací súd sa však stotožnil so závermi odvolacieho súdu v tom, že samo podanie trestného oznámenia na spoločníka nie je dôvodom pre ukončenie jeho účasti v spoločnosti. Takéto oznámenie môže byť v konkrétnom prípade len výrazom toho, že štatutárny orgán spoločnosti nevykonával svoju pôsobnosť so starostlivosťou riadneho hospodára. Pritom ani samotné narušenie vzťahov medzi spoločníkmi (ktoré však v tejto veci nebolo ničím iným preukazované, než podaným trestným oznámením) by u funkčnej spoločnosti samo osebe nebolo dôvodom pre ukončenie účasti spoločníka v spoločnosti, nakoľko by bolo treba zisťovať, čo bolo dôvodom takéhoto narušenia vzťahov a aké sú jeho dôsledky a či z nich možno vyvodzovať naplnenie podmienok uvedených v § 148 ods. 1 Obch. zák.
Odvolanie z funkcie konateľa, Ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti
Uznesenie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 29 Odo 194/2004
Nejvyšší soud sa tu stotožnil s názorom odvolacieho súdu a uviedol, že odvolanie konateľa z funkcie, a to bez ohľadu na to, že je konateľ spoločníkom, je právom spoločníkov, nakoľko na funkciu konateľa nemá žiadny spoločník nárok. Takéto odvolanie preto nemôže byť samo osebe dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Či uzavrie spoločník so spoločnosťou pracovnú zmluvu alebo nie, je vecou dohody medzi nimi, pričom rovnako platí, že na uzavretie takejto zmluvy nemá spoločník právny nárok, ak to nestanoví spoločenská zmluva. Skončenie pracovného pomeru preto nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre ukončenie účasti spoločníka v spoločnosti.
Bezvýsledná ponuka na odkúpenie obchodného podielu
Uznesenie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 29 Odo 194/2004
Súd v rámci tohto konania uviedol, že na odkúpenie obchodného podielu spoločníka ostatnými spoločníkmi nie je právny nárok, takže odmietnutím takéhoto odkúpenia nedôjde k porušeniu práv spoločníka a nemožno z neho preto vyvodzovať dôvod pre ukončenie jeho účasti v spoločnosti!
JUDr. Edmund Horváth
(článok bol publikovaný aj v časopise Obchodné právo č. 4/2008)