Na otázky odpovedal advokát z advokátskej kancelárie Ficek & Ficeková JUDr. Milan Ficek.
1. Kedy je potrebné začať omeškanie dlžníka riešiť?
Úhradu pohľadávok si treba pravidelne sledovať. Ak nedôjde k úhrade do 14 dní odo dňa splatnosti, nie je dôvod robiť paniku, ak dlžník s veriteľom komunikuje. Ak je však v omeškaní už jeden mesiac, celú vec treba začať riešiť. Každý veriteľ musí myslieť na základnú zásadu, a to, že čím skôr po lehote splatnosti začne s vymáhaním pohľadávky, tým je väčšia šanca, že sa pohľadávka vymôže. Veriteľ by nikdy nemal nechať pohľadávku po lehote splatnosti viac ako tri mesiace.
2. Aké doklady by mal mať veriteľ k dispozícii?
Veritelia musia vedieť preukázať, že dlžník im peniaze dlhuje. Faktúra nestačí. Dôležitý je dodací list alebo preberací protokol, z ktorého je zrejmá aj výška dlhu. Ak veriteľ plánuje zotrvať v obchodnom styku s dlžníkom aj naďalej, je vhodné zaslať mu písomné upomienky (odoslané doporučene poštou). Ak dlžník doporučenú zásielku nepreberie, je to často dôkaz toho, že nemá záujem dlh uhradiť. Ak ide iba o jednorazový obchod s dlžníkom, s vymáhaním dlhu sa odporúča začať čo najskôr po splatnosti dlhu.
3. Je nutné dlžníka upozorňovať na to, že je v omeškaní?
Veľa veriteľov si myslí, že musí posielať dlžníkovi upomienku a až potom môže dlh vymáhať. Nie je to pravda. Dlh je možné vymáhať súdne aj bez upomienky, ak si je dlžník vedomý, že je v omeškaní. Ak veriteľ posiela dlžníkovi upomienky, tak je zbytočné, aby poslal viac ako dve upomienky. Ak dlžník už prvú upomienku nepreberie, netreba čakať a trebakonať rázne. Pohľadávku je potrebné vymáhať súdne, alebo prostredníctvom rozhodcovského konania (ak sa na riešení sporu rozhodcom dohodli). Pokiaľ dlžník prvú aj druhú upomienku preberie na pošte, ale dlh neuhradí, je vhodné začať pohľadávku vymáhať. Časový rozdiel medzi upomienkami by nemal byť väčší ako jeden mesiac. Často sa stáva, že dlžník iba sľubuje úhradu dlhu, ale reálne dlh neuhrádza, vtedy je vhodné, aby veriteľ požiadal dlžníka o podpísanie uznania dlhu (záväzku).
4. Čo by mal veriteľ o dlžníkovi vedieť?
Úspešnosť vymoženia pohľadávky závisí v najväčšej miere od bonity dlžníka, teda či má majetok, alebo príjem. Nezriedka sa stáva, že sa veritelia stanú obeťou podvodu. Vtedy je vymožiteľnosť veľmi nízka, pretože dlžníci počítajú s tým, že veriteľ bude svoj dlh vymáhať a vopred sa zbavili svojho majetku a nemajú žiadny príjem. Čím je pohľadávka nižšia, tým je jednoduchšie ju vymôcť, neplatí to však absolútne a sú výnimky. Je to tak preto, že pre dlžníka je jednoduchšie zabezpečiť si nižšiu sumu na úhradu dlhu. Ak sú dlhy nízke je vyšší predpoklad, že dlžník nemá viac veriteľov. Rovnako platí, že čím skôr začne veriteľ s vymáhaním, tým je menšia šanca, že bude mať dlžník viac veriteľov.
5. Akú chybu robia často veritelia?
Veritelia svoj dlh často nevymáhajú z dôvodu, že nemajú dostatočne zdokladovanú svoju pohľadávku, a to buď preto, že uzatvorili s dlžníkom ústnu dohodu, ktorú nedokážu preukázať, alebo im dlžník nepodpísal dodací list či preberací protokol. Veritelia sa nezriedka zľaknú aj vtedy, ak vznikne v ich vzťahu s dlžníkom právny problém (napríklad nedostatočne vykonané dielo, odstúpenie od zmluvy, výpoveď zmluvy, zmena zmluvy alebo iné). Veritelia napríklad nevedia, akú sumu môžu požadovať, ak dielo nevykonali celé. Ďalším častým dôvodom nevymáhania pohľadávky je aj to, že si myslia, že ich pohľadávka je nízka na vymáhanie. Zákon však neobmedzuje výšku sumy, ktorú môže veriteľ vymáhať. Veriteľ môže vymáhať aj jedno euro a požadovať všetky trovy zastupovania pri vymáhaní, v prípade, ak je zastupovaný advokátom. Veriteľ rezignuje od vymáhania aj vtedy, ak vie o tom, že dlžník nemá žiadny majetok a nevykonáva žiadnu činnosť. Predpokladá teda, že dlh sa nevymôže. Tu je potrebné predchádzať takýmto prípadom a pohľadávku poistiť, najmä ak ide o dlhy obchodnej spoločnosti a nie fyzickej osoby.
6. Kedy začať vymáhať súdnou cestou?
Závisí to od toho, či ide o dlhodobé obchodovanie medzi dlžníkom a veriteľom alebo len o jednorazový obchod. Ďalšou vecou, ktorá o tom rozhoduje je, či dlžník komunikuje. V oboch prípadoch však platí, že pohľadávku by nemali veritelia ponechávať bez povšimnutia viac ako 2 až 3 mesiace. Po tejto lehote je vhodné sa nechať zastupovať pri vymáhaní pohľadávok, a to najmä vtedy, ak zlyhali veriteľove mimosúdne pokusy o vymoženie pohľadávky, hoci aj telefonické.
7. Kým sa nechať zastupovať?
Na trhu sú dve skupiny firiem, ktorú ponúkajú pomoc pri vymáhaní pohľadávok. Na jednej strane sú to rôzne spoločnosti, ponúkajúce vymáhanie pohľadávok a na druhej strane advokátske kancelárie. Advokáti sú zapísaní v zozname advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou. Obchodné spoločnosti podnikajú len na základe živnosti, nie sú poistení, nie sú viazaní mlčanlivosťou a ak nepostupujú legeartis, nemajú nad sebou inštitúciu podobnú slovenskej advokátskej komore, ktorá môže „vymáhača“ sankcionovať za nesprávny a dokonca aj nemorálny postup.
8. Na čo si treba dať pozor pri vymáhaní?
Na Slovensku sa už viackrát stalo, že dlžníci podávali trestné oznámenia pre postupy vymáhačskej spoločnosti, najmä pre vydieranie, nezákonný nátlak zo strany týchto spoločností na dlžníkov, pričom polícia vzniesla obvinenie aj proti samotným veriteľom, ako spolupáchateľom. Pozor tiež na nekalé praktiky niektorých vymáhačských spoločností. Veritelia niekedy nevedomky podpisom dohody o vymáhaní pohľadávky túto pohľadávku postúpia priamo na vymáhačskú spoločnosť a takto môžu o pohľadávku prísť.
9. Koľko stojí vymáhanie pohľadávok advokátom?
Odmena advokáta sa vypočíta podľa vyhlášky 655/2004 Z.z., v prípade, ak sa dlh podarí vymôcť, veriteľovi sa náklady na vymáhanie pohľadávky vrátia, pretože mu ich sú prizná. Advokát je povinný vrátiť poskytnutú náhradu, nemôže teda pýtať svoju odmenu 2x, ak sa tak s klientom nedohodol. Takto nemusí vymáhanie pohľadávky advokátom veriteľa nič stáť. Ak sa však dlh nepodarí vymôcť a klient sa s advokátom dohodol, že v prípade neúspechu advokátovi uhradí odmenu, dohodnutú odmenu musí uhradiť. Výška odmeny závisí od dohody s advokátom. Advokát je povinný oboznámiť klienta s výškou odmeny predtým, ako čokoľvek v prospech klienta vykoná.
Obyčajne advokát vykoná dva úkony právnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky. Výška úkonu závisí od výšky pohľadávky. Odmena advokáta pri vymáhaní sumy 3-tisíc eur podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. je 257,60 eura (približne 8,6 %) v prípade dvoch úkonov právnej pomoci (t.j. po vydanie platobného rozkazu). V prípade sumy 10-tisíc eur je to 556,34 eur za dva úkony právnej pomoci (približne 5,5%).
Autor:
JUDr. Milan Ficek
advokát
Bratislava
www.ficek.sk
Advokátska kancelária Ficek & Ficeková
Ilustračné foto: najprávo.sk