Štvrtok, 30. máj 2024 | meniny má Ferdinand , zajtra Petronela/Petrana
Predplatné
Štvrtok, 30. máj 2024 | meniny má Ferdinand , zajtra Petronela/Petrana
TlačPoštaZväčšiZmenši

Prejudiciálna otázka v európskom práve

Katarína Kesselová • 26.3. 2012, 22:11

Caroline Naômé: Prejudiciálna otázka v európskom práve – Praktický sprievodca, IURA EDITION, 2011

Autorkou publikácie je Caroline Naômé, dlhoročná poradkyňa Súdneho dvora Európskej únie. Vydavateľstvo Iura Edition prináša aktualizované vydanie Praktického sprievodcu v slovenskom preklade profesora JUDr. Jána Mazáka, PhD., v súčasnosti generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie.

V konaní o prejudiciálnej otázke vnútroštátny súd žiada Súdny dvor EÚ, aby podal výklad ustanovenia práva Únie alebo posúdil jeho platnosť. Praktický sprievodca radí, ako určiť, či vôbec, kedy a ako predložiť prejudiciálnu otázku. Z rozsiahlej publikácie vyberáme nasledujúce aspekty, zamerané na praktickú stránku prejudiciálneho konania.

Položenie prejudiciálnej otázky – právo či povinnosť?

Praktický sprievodca sa venuje rozlíšeniu, ktorý sudca má možnosť položiť prejudiciálnu otázku a ktorý je na to povinný. Povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ má vnútroštátny súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. Autori spracovali výnimky z tejto zásady vyplývajúce z rozsudku CILFIT. Povinnosť položiť prejudiciálnu otázku má aj vnútroštátny súd, ktorý rieši otázku posúdenia platnosti právneho aktu Európskej únie. V tejto súvislosti sú uvedené aj sankcie a dôsledky nerešpektovania povinnosti položiť prejudiciálnu otázku a spracovaný významný rozsudok Köbler.

Aké podmienky musí prejudiciálna otázka spĺňať, aby Súdny dvor EÚ nevyhlásil neprípustnosť alebo nedostatok právomoci?

Publikácia vykladá jednotlivé podmienky s dôrazom na podmienku „potrebnosti odpovede, resp. relevantnosti otázky," keďže členské štáty sa s poukazom na to, že otázka nie je potrebná, snažia vyhnúť rozhodnutiu Súdneho dvora. Ďalšou podmienkou, ktorej je venovaná zvýšená pozornosť v dôsledku stále sa vyvíjajúcej judikatúry, je zásada, že „skutkový stav sporu vo veci samej musí patriť do pôsobnosti práva Únie".

Konanie na Súdnom dvore

Praktický sprievodca umožňuje nazrieť do rozhodovania Súdneho dvora EÚ, kde podľa slov autorov „doručené otázky žijú svoj vlastný život". Čitateľ sa dozvie o praxi preformulovaní prejudiciálnych otázok a o ich vykladaní inak, než boli položené vnútroštátnym sudcom. Uvádzané sú rozsudky, v ktorých Súdny dvor odmietol „vybočiť z rámca položenej otázky" a rozsudky, v ktorých formuloval svoju odpoveď aj oveľa širšie, než znela otázka. Typom prejudiciálneho konania a osobitým otázkam konania (účasť na konaní, jazyk konania, návrhy a stanoviská generálneho advokáta, dĺžka konania a i.) je vyhradená podstatná časť publikácie.

Účinok rozsudku pre súd, ktorý položil otázku

Kapitola venovaná rozsudkom vysvetľuje účinky rozsudku o výklade a rozsudku o platnosti pre vnútroštátny súd, časové obmedzenie ich účinkov a následné možnosti vnútroštátneho sudcu.

Autorka sa na viacerých miestach zameriava na aspekty belgického práva. V poznámkach prekladateľa však čitateľ paralelne nachádza „lokalizáciu" diskutovaného problému v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Bonusom recenzovaného vydania je záverečná kapitola, ktorá sa zaoberá vzťahom Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora a prvými rozpačitými skúsenosťami slovenských súdov s „diskusiou" so Súdnym dvorom. 

Katarína Kesselová

Katarína Kesselová
študentka Právnickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a
Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1235

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: