Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši
Číslo:

Justičná revue 2/2010

Admin 3 • 3.5. 2014, 13:29

Obsah Justičnej revue č.2/10
Štúdia
DOBROVODSKÝ, R.:
Ochrana práv spotrebiteľov – objednávateľov služieb cestovného ruchu – 2. časť
(Protection of consumers´ rights – buyers of tourist trade services – Part 2)
V druhej časti štúdie autor nadväzuje na jej prvú časť, uverejnenú v Justičnej revue č.12/2009, a zaoberá sa v nej ďalšou kategóriou ochranných inštitútov smernice o zájazdoch, a to právnej úprave zodpovednosti obstarávateľa a/alebo sprostredkovateľa za riadne plnenie vyplývajúce zo zmluvy a zodpovednosti za škodu spôsobenú nesplnením alebo vadným splnením zmluvy. Ďalej ponúka výber z bohatých poznatkov nemeckej právnej teórie a praxe, napríklad pri znižovaní ceny zájazdu (Reisepreisminderung) s použitím kemptenskej či frankfurtskej tabuľky, alebo pri výklade pojmu vyššia moc (höhere Gewalt). Na analýzu pre danú oblasť významného rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípade Simone Leitner v TUI Deutschland GmbH & Co. KG nadväzuje námet slovenskému zákonodarcovi de lege ferenda nechať sa pri kodifikovaní otázky náhrady za stratu radosti z dovolenky inšpirovať rakúskym právom.
[strana 143]
KERECMAN, P.:
Postmortálna ochrana osobnosti pred neoprávnenými zásahmi médií – 1. časť
(Post mortal protection of personality against unjustified interferences of media – Part 1)
Prostriedkami postmortálnej ochrany osobnosti sú najmä prostriedky upravené občianskym právom, ale aj právom trestným a zákonom o periodickej tlači, resp. o vysielaní a retransmisii. Platná právna úprava venuje problematike menšiu pozornosť, než skoršie právne úpravy, jednotlivé prostriedky ochrany sa navzájom nedoplňujú, sú zverené rôznemu okruhu osôb; právna úprava postmortálnej ochrany osobnosti v slovenskom práve je neuspokojivá. Takmer úplne absentuje úprava nakladania s prejavmi osobnej povahy, či podobizňami osôb po ich smrti, presnejšie vymedzenie doby trvania ochrany týchto hodnôt. Koncepcia chápania postmortálnej ochrany osobnosti, ako zvláštneho originálneho práva na ochranu osobnosti iného, je z hľadiska praxe nevhodne aplikovaná, keď prax vylučuje v prípade začatia konania o ochranu osobnosti ešte za života neskôr zomrelej osoby pokračovanie v takomto konaní inou osobou. Okruh osôb aktívne legitimovaných na postmortálnu ochranu osobnosti v občianskom práve je príliš úzky. Naše trestné právo nepozná osobitnú skutkovú podstatu trestného činu pohanenia pamiatky zomrelého, na takéto prípady možno aplikovať iba iné skutkové podstaty trestných činov, ktorých dikcia sa však pre takéto účely nehodí. Nejasný je i postup pri uplatňovaní práv poškodeného v trestnom konaní, najmä pokiaľ ide o určenie subjektu v prípade, ak útokom došlo k zásahu do cti zomrelého.
[strana 179]
Články
MALIAR, M.:
Kauzálne a abstraktné modely prevodu vecných práv
(Casual and abstract models of transfer of legal interests)
Autor sa v príspevku zameriava na abstraktné a kauzálne modely prevodu vecných práv a stavia otázku opodstatnenosti priklonenia sa k niektorému z nich. Podrobnejšie rozoberá rímsko-právne počiatky sporu týkajúceho sa argumentácie pojmu „iusta causa dominii", riešenie zvolené Savignim a jeho následné prevzatie pri kodifikácii nemeckého súkromného práva. Dochádza k záveru, že riešením normatívneho napätia medzi právom vlastniť majetok a princípom právnej istoty je riešenie diskurzné, formulované rozhodovacou činnosťou súdov, ktorá má postaviť jasné a predvídateľné rámce takéhoto konceptu.
[strana 206]
KAČMÁR, M.:
Spáchanie trestného činu ako prejudiciálna otázka riešená colnými orgánmi
(Commitment of a crime as a preliminary question dealt with by custom authorities)
Na podklade divergentnej judikatúry Súdneho dvora ES a Ústavného súdu SR sa autor zaoberá kontroverznou otázkou, či podľa platnej právnej úpravy sú colné orgány v rámci správneho konania (konania o dodatočnom vymeraní colného dlhu) oprávnené urobiť si vlastný úsudok o prejudiciálnej otázke, či bol spáchaný trestný čin.
[strana 217]
KLIMEK, R.:
Európsky príkaz na zaistenie dôkazov
(European evidence warrant)
Európsky príkaz na zaistenie dôkazov nahrádza systém vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi pri účeloch získania predmetov, dokumentov a údajov použiteľných v trestnom konaní. Tento inštitút je právne zakotvený v Rámcovom rozhodnutí Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach. Príspevok analyzuje ustanovenia rámcového rozhodnutia i súvisiace poznatky nevyhnutné k základnému oboznámeniu sa s týmto inštitútom.
[strana 226]
KADLEČÍK, B.:
Zastavenie návratu žoldnierstva dôsledným uplatňovaním medzinárodného zákazu verbovania, využívania, financovania a výcviku žoldnierov
(Stop of resumption of mercenaries through a consistent application of prohibition of recruitment, using, financing and training of mercenaries)
V úvode článku autor poukazuje na rastúci výskyt fenoménu žoldnierstva vo svete a potrebu dôsledného uplatňovania medzinárodného zákazu verbovania, využívania, financovania a výcviku žoldnierov v záujme jeho zastavenia. Prvá časť článku stručne oboznamuje s dejinami žoldnierstva vo svete na názorných príkladoch. V druhej časti článku autor analyzuje právne postavenie žoldnierov v medzinárodnom práve a zároveň vymedzenie pojmu „žoldnier" v prameňoch medzinárodného humanitárneho práva, pričom tiež uvádza referencie na tento pojem v ďalších súvisiacich prameňoch medzinárodného práva. V tretej časti článku sa autor zaoberá otázkou zákonnosti vojenskej služby občanov Slovenskej republiky a občanov niektorých vybraných členských štátov Európskej únie v cudzích ozbrojených silách. V závere článku autor informuje o viazanosti Slovenskej republiky príslušnými medzinárodnými zmluvami a dáva odporúčania pre Slovenskú republiku, pričom upozorňuje najmä na potrebu pristúpenia Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru proti verbovaniu, využívaniu, financovaniu a výcviku žoldnierov.
[strana 234]
Digesta
BLAHO, P. – VAŇKOVÁ, J.:
LIBER XXIV: TITULUS III: SOLUTO MATRIMONIO DOS QUEMADMODUM PETATUR (tertia pars) – 24. kniha , 3. titul: Ako sa vymáha veno po rozvode (tretia časť)
[strana 290]
Zo zahraničia
MAJERSKÝ, R.:
Najvyšší súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
(The Supreme Court of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland)
[strana 261]
Zo súdnej praxe
Rozhodnutia Ústavného súdu SR
FEŤKOVÁ, G.:
Konanie o súlade zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR s Ústavou SR (členstvo profesionálneho vojaka v politickej strane)
[strana 270]
Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora
VARGA, P.
Mimozmluvná zodpovednosť Európskeho spoločenstva za rozhodovanie Komisie v oblasti posudzovania koncentrácií podnikov
[strana 281]
Recenzie - anotácie
JEŽKOVÁ, R.
Mamojka, M. a kol.: Hospodárske právo – vydanie prvé. Vysoká škola v Sládkovičove, 2009, strán 110
[strana 286]
Európska únia a Slovensko
MAZÁK, J.:
Generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie
(Advocate General of the Court of Justice of the European Union)
Autor sa v štúdii venuje vymedzeniu postavenia, cieľom a hodnoteniu funkcie generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie aj so zreteľom na účinnosť Lisabonskej zmluvy.
[strana 245]
KLUČKA, J.:
Voľba sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora a všeobecného súdu podľa Lisabonskej zmluvy
(Election of judges and advocates general of the Court of Justice and the General Court under the Lisbon Treaty)
[strana 258]
Oznamy
Z obsahu časopisu Duševné vlastníctvo č. 4/2009
[strana 289]
Príloha
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
Informácia o ďalších rozsudkoch prejednávaných pred Európskym súdom pre ľudské práva v období od 15. septembra 2009 do 21. januára 2010
vychádza na CD
[strana 0]
Božena Beňová a Ľubomír Beňo proti Slovenskej republike
(právo na prerokovanie veci v primeranej lehote)
[strana 0]
Čanády proti Slovenskej republike (č. 2)
(právo na spravodlivé prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom)
[strana 0]
Dušan Konček a ďalší proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka súdneho konania)
[strana 0]
František Hollý proti Slovenskej republike
(právo na prerokovanie veci v primeranej lehote)
[strana 0]
Jaroslav Bartl proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania o výkon rozhodnutia)
[strana 0]
Jozef Leško proti Slovenskej republike
(právo na spravodlivé konanie v primeranej lehote)
[strana 0]
Juraj Horňák proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka súdneho konania)
[strana 0]
Majeríková proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka súdneho konania)
[strana 0]
Mária Kováčová a ďalší proti Slovenskej republike
(porušenie majetkových práv v dôsledku konania o pozemkových úpravách a prevodu pôdy na záhradkárov)
[strana 0]
Rošková proti Slovenskej republike
(porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote dĺžkou konania o vyporiadanie BSM)
[strana 0]
Sika proti Slovenskej republike (č. 6)
(neprimeraná dĺžka súdneho konania)
[strana 0]
Šefčíková proti Slovenskej republike
(právo na pokojné užívanie majetku v dôsledku povinného nájmu pôdy a jej očakávaného prevodu na nájomcov podľa zákona č. 64/1997 Z. z.)
[strana 0]
Špatka proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Teodor Hammel proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka súdneho konania) 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1720
PoUtStŠtPiSoNe
: