Zo zásady prezumpcie neviny nevyplýva zákaz, aby s tým, proti komu sa vedie trestné konanie, nebolo možné zaobchádzať ako s obvineným; obvinený je povinný strpieť určité obmedzenia, akými sú napríklad väzba a iné. Rôznorodé zákonné obmedzenia a opatrenia, ktoré je obvinený povinný strpieť, resp. rešpektovať, však nenarušujú zásadu prezumpcie neviny, keďže ich účelom nie je ani zistenie a ani vyhlásenie viny obžalovaného, t. j. nahradenie právoplatného odsudzujúceho rozsudku súdu.
Väzbu je nutné vnímať ako inštitút trestného procesu znamenajúci obmedzenie osobnej slobody trestne stíhanej osoby, ktorý sa vyznačuje tým, že napomáha dosiahnutiu účelu trestného konania, a to v podobe či už znemožnenia obvinenému vyhnúť sa trestnému stíhaniu, zabránenia v marení objasňovania dôležitých skutočností alebo zabránenia v pokračovaní trestnej činnosti.
(Uznesenie ÚS SR z 22. 11. 2011, III. ÚS 523/2011)
Z rozhodnutia:
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") bola 20. októbra 2011 doručená sťažnosť Mgr. J. K., P. (ďalej len „sťažovateľ"), zastúpeného advokátom JUDr. V. M., P., pre namietané porušenie čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd") č. k. 2 T 83/2007-432 z 20. decembra 2010 a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd") č. k. 1 Tos 20/2011-469 z 18. mája 2011.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium