Reštriktívny výklad prezumpcie neviny

Len vo vzťahu k tým, voči ktorým sa vedie trestné konanie, prichádza do úvahy aj porušenie ich základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to buď konaním orgánov činných v trestnom konaní alebo konaním iných subjektov mimo trestného konania. Uplatňovanie základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky však neprichádza do úvahy v prípadoch tých osôb, voči ktorým sa trestné konanie nevedie.

(Uznesenie ÚS SR zo 7. 10. 1998, sp. zn. I. ÚS 65/98)

Z rozhodnutia:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") bolo 7. septembra 1998 doručené podanie M. G. (ďalej len „navrhovateľka"), bytom P., označené ako: „Žiadosť o nápravu porušovania princípov prezumpcie neviny, ktorých dodržiavanie stanovujú a majú zaručovať orgány SR." Z jeho obsahu o. i. vyplynulo, že navrhovateľka podáva žiadosť „v záujme môjho syna E. V.... t. č. vo vyšetrovacej väzbe, v ktorej je od 13. mája 1998. Je obvinený zo spáchania vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona". Navrhovateľka tiež v ďalšom uviedla, že: „Synovi je vnucovaná a podsúvaná vina zo strany zainteresovaných vyšetrujúcich orgánov neospravedlniteľnou formou, o ktorej zákonnosti pochybujem", v dôsledku čoho: „doterajší priebeh vyšetrovacieho procesu ma oprávňuje k dôvodným obavám pred prípadným zmanipulovaním tohto prípadu s možnosťou nenapraviteľných dôsledkov pre môjho syna".

Vychádzajúc z obsahu podania ho ústavný súd posúdil ako podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým navrhovateľka - matka namietala porušenie základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky označenými postupmi orgánov činných v trestnom konaní u svojho syna E. V., voči ktorému sa vedie trestné konanie. Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 ústavy oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Každý podnet ústavný súd predbežne prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.