Výška škody pri zabudovaných veciach v trestnom konaní

Právne vety

I. Pri stanovení výšky škody spôsobenej poškodením veci je nutné primárne vychádzať z ceny, za ktorú sa táto vec v dobe a mieste činu obvykle predáva. V prípade, že sa takto nedá výška škody zistiť, je nutné vychádzať z účelne vynaložených nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu jej opravou, prípadne na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci.

II. Stanovenie výšky škody podľa primárneho hľadiska, t. j. na základe zistenia obvyklej predajnej ceny však nie je možné v prípadoch, keď bola trestným činom poškodená len dielčia časť väčšieho funkčného celku. Vzhľadom k tomu, že takéto čiastkové veci nie sú obvykle predmetom predaja  je preto nutné v takýchto prípadoch postupovať pri určovaní výšky škody zo sekundárneho hľadiska uvedeného v ustanovení § 126 ods. 1 Tr. zák., t. j. buď z účelne vynaložených nákladov na opravu poškodenej čiastkovej veci, teda z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu, prípadne z nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci. Hľadiska týkajúce sa „uvedenia veci do pôvodného stavu“ a hľadiská ktoré vychádzajú z nákladov „na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci“ sú pritom stanovené alternatívne.