Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť

Princíp prednosti potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné

8.3. 2019, 19:55 |  najpravo.sk

Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 2. novembra 2016 č.k. X: a/rozviedol manželstvo účastníkov, b/ na čas po rozvode zveril ich dcéru (vtedy ešte maloletú) N. narodenú 1. marca 2000 do osobnej starostlivosti A. (ďalej len „matka“), c/ R. (ďalej len „otec“) zaviazal prispievať na výživu dcéry mesačne sumou 120 € vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu, d/ rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie bližšie vysvetlil dôvody, so zreteľom na ktoré rozhodol o rozvode manželstva a zverení dcéry účastníkov do osobnej starostlivosti matky. Na odôvodnenie výroku o výživnom uviedol, že otec má živnostenské oprávnenie od roku 1992 (podniká v oblasti predaja a prenájmu dvojstopových motorových vozidiel, predaja a požičiavania videokaziet a CD diskov, prípravných stavených prác, vykonáva sprostredkovateľskú činnosť a poskytuje služby rýchleho občerstvenia, prevádzkuje predaj potravín, ovocia, zeleniny, alkoholických a nealkoholických nápojov, tabakových výrobkov, elektro-výrobkov, priemyselného tovaru, stavebnín, bižutérie, textilu, kožených výrobkov, drogérie, výrobkov z PVC, kníh a tlačív). Súd prvej inštancie dokazovaním, ktoré vykonal trestným rozkazom Okresného súdu Košice II z 13. apríla 2016 sp.zn. X, mal preukázané vyhrážanie a útoky otca na matku a dcéru spojené s ich zranením; za prečin nedovoleného vyhrážania bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb dcéry účastníkov konania, na strane rodičov zohľadnil ich majetkové pomery a výšku ich príjmov. V prípade otca uplatnil tzv. princíp potencionality príjmov. S prihliadnutím na dĺžku výkonu jeho podnikateľských činností, zdravotný stav a pracovné skúsenosti dospel k záveru, že otec mal možnosť zabezpečovať si príjem minimálne tak, ako vyplýva z dostupných porovnateľných štatistických údajov. Z hľadiska posúdenia jeho možností a schopností nepovažoval za významné, že otec bol opakovane vo väzbe a v čase rozhodujúcom pre určenie výživného vo výkone trestu odňatia slobody. V tejto skutočnosti videl dôsledok otcom spáchaného úmyselného trestného činu, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu pripravil o možnosť zabezpečovať primeraný zdroj príjmov. Skutočnosť takej povahy nemôže byť podľa názoru súdu prvej inštancie posudzovaná v neprospech jeho dcéry.

2. Proti výroku o výživnom uvedeného rozsudku podal odvolanie otec, zastúpený advokátkou. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu dcéry vo výške 30% zo sumy životného minima. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o opodstatnenosti uplatnenia princípu potencionality príjmov. Poukázal na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody, nepracuje, nemá žiadny príjem, ani úspory a počas posledných rokov mal nízky príjem; výška súdom určeného výživného tomu nezodpovedá a je privysoká.


Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť