Piatok, 6. december 2024 | meniny má Mikuláš , zajtra Ambróz
Predplatné
Piatok, 6. december 2024 | meniny má Mikuláš , zajtra Ambróz

Vyživovacia povinnosť

Nemožnosť požadovať úroky z omeškania dlžného výživného

Právo na výživné je osobným právom dieťaťa, ktoré je upravené v Zákone o rodine, ktorý je zákonom samostatne upravujúcim rodinnoprávne vzťahy, oddelene od občianskoprávnej úpravy. V prípade dlžného výživného, resp. výživného vôbec podľa Zákona o rodine, nie je možné uplatniť § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujúci úrok z omeškania. Bráni tomu neexistencia omeškania ako základného predpokladu pre vznik nároku na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Nesprávne určená výška zameškaného výživného ako vada zmätočnosti

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení uviedol, ako súd prvej inštancie musí zohľadniť už zaplatené výživné pri výpočte zameškaného výživného.

Krátkodobý pobyt dieťaťa u rodiča, ktorému nebolo zverené a trvanie vyživovacej povinnosti

Krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému nebolo zverené do výchovy, nie je spravidla dôvodom dočasného pozbavenia tohto rodiča povinnosti platiť výživné. Aj keby vo výchove a výžive maloletého oprávneného došlo k zmene pomerov trvalejšej povahy, alebo keby mu povinný uhradil nielen každodenné, ale aj iné potreby, mohol by tieto okolnosti posúdiť iba súd príslušný podľa § 88 písm. c), § 176 OSP.

Zbavenie sa objektívnej možnosti rodiča plniť svoju vyživovaciu povinnosť

svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 85 ods. 2 Zákona o rodine (u nás § 62 ods. 2 Zákona o rodine – pozn. autora), pričom je povinnosťou súdu pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na to, v akej miere sa osobne stará každý z obidvoch rodičov o svoje deti, pričom tento podiel osobnej starostlivosti by mal byť vždy zohľadnený pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne, v závislosti na veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 85, § 96 Zákona o rodine; u nás § 62 a § 75 Zákona o rodine – pozn. autora), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Je tomu tak aj v posudzovanej veci, kedy trestný skutok otca maloletej smeroval voči jej matke. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil", resp. „mohol zbaviť" vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu.

Osobný výkon starostlivosti ako hľadisko pri určovaní výšky výživného

Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy.

Rozhodnutie súdu o znížení výživného nad navrhovateľom požadovaný rozsah

Súd môže vo svojom rozhodnutí znížiť výživné pre maloleté dieťa aj od skoršieho dátumu než požaduje navrhovateľ v návrhu na zníženie výživného, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu.
PoUtStŠtPiSoNe
: