Nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu

Z hľadiska aplikácie Dohovoru (článku 13) eliminujúce dôvody návratu dieťaťa do miesta bydliska otca ( čl. 3 Dohovoru ) musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z prikázaného návratu, boli čo najvyššou mierou pravdepodobnosti vylúčené a obdobne, aby čo najúplnejšie boli ozrejmené taktiež všetky okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať na skutočný postoj otca k maloletému a jeho pobytu na Slovensku.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2009, sp. zn. 2 M Cdo 23/2008)

Z odôvodnenia:

Otec maloletého zastúpený Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže podal na Okresnom súde Bratislava II návrh na vydanie rozhodnutia o návrate dieťaťa v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. 10. 1980 ( Oznámenie MZV č. 119/2001 Z. z. ), v zmysle Nariadenia Rady ( ES ) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie ( ES ) č. 1347/2000 a v zmysle § 176 O. s. p. Návrh odôvodnil tým, že maloletý, ktorý je štátnym príslušníkom V., sa narodil za trvania manželstva rodičov a žil s nimi v spoločnej domácnosti na adrese W., V., až do augusta 2007, odkiaľ ho matka odviezla a zostala na území Slovenska. Z jej chovania je zrejmé, že sa vrátiť nechce, čím porušila jeho opatrovnícke právo. S touto situáciou sa nezmieril, premiestnenie dieťaťa považuje za protiprávne, preto žiada návrat maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu, t. j. V.. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 14. decembra 2007 č. k. 49 P 414/2007 – 91 nariadil návrat maloletého L. R., narodeného X. do krajiny obvyklého pobytu, t. j. do V.. Žiadnemu z účastníkov a štátu nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že maloletý sa narodil z manželstva svojich rodičov a v zmysle anglického právneho poriadku Children Act 1989 ( zákon o deťoch z roku 1989 ), pokiaľ otec a matka dieťaťa boli v čase narodenia dieťaťa zosobášení, každý má rodičovskú zodpovednosť za dieťa.

Je nepochybné, že obaja rodičia nadobudli rodičovské práva a povinnosti k maloletému. V zmysle Nariadenia Rady Európy ( ES ) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie ( ES ) č. 1347/2000 pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa, pričom neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním za predpokladu, že toto právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobyt dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. Vzhľadom k tomu, že dieťa sa narodilo v čase manželstva, výkon rodičovských práv a povinností k maloletému nadobudli obaja rodičia, doteraz nebol žiadnym súdnym rozhodnutím upravený výkon týchto práv, pričom matka svojvoľne bez súhlasu otca premiestnila maloletého na územie inej krajiny ( Slovensko ). Týmto odňala otcovi jeho opatrovnícke právo, ktorým je v predmetnom konaní právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z vyjadrení rodičov maloletého mal preukázané, že spolu s maloletým žili na území A.. V ich manželskom vzťahu dochádzalo k nedorozumeniam a nezhodám, pod vplyvom ktorých matka s maloletým prvýkrát odišla na Slovensko počas Veľkonočných sviatkov v mesiaci apríl 2007. Neskôr sa rozhodla s dieťaťom stráviť dovolenku v C.. Počas oboch týchto pobytov pricestoval otec maloletého za nimi a strávil s nimi aj časť dovolenky v C.. V deň odchodu mu matka maloletého oznámila, že do A. s dieťaťom sa nevráti a zostane žiť na Slovensku, čo odôvodnila jeho nezáujmom o spoločnú domácnosť, finančným neprispievaním a inou predstavou o ich spoločnom živote. Námietky matky súvisiace s výkonom starostlivosti o maloletého, nespokojnosťou s prostredím, do ktorého sa nasťahovala, s jazykovou bariérou a pocitom izolácie v novom prostredí, nepovažoval za opodstatnené z dôvodu, že predmetom daného konania je nariadenie návratu maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu. Matka maloletého v priebehu konania nepreukázala násilie otca voči nej a dieťaťu. Tvrdenia týkajúce sa napätej atmosféry v rodine, nepokoja a nepohody nepovažoval za psychické a fyzické týranie maloletého. V prípade ak medzi rodičmi maloletého dochádzalo ku konfliktom, matka mala právo sa kedykoľvek domáhať súdnou cestou prostredníctvom anglických justičných orgánov rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo rozvodu manželstva, čo ale neurobila. Vzhľadom k tomu nemožno akceptovať jej rozhodnutie bez súhlasu otca premiestniť dieťa do inej krajiny za účelom usporiadania si svojej rodinnej situácie, keď vysťahovanie maloletého do cudziny Zákon o rodine považuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, o ktorej sa majú rodičia dohodnúť. Mal za to, že matka porušila opatrovnícke právo otca, ktoré spočíva v práve rozhodovať o premiestnení dieťaťa do inej krajiny a pojem krajina obvyklého pobytu vyhodnotil tak, že krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je v danom prípade A., kde sa maloletý narodil a žil tu spolu so svojimi rodičmi až do času, kým ho matka svojvoľne nepremiestnila, t. j. do augusta 2007 ( v apríli 2007 bola na návšteve na Slovensku a v lete trávila dovolenku v C. ). Zdôraznil, že konanie o návrate maloletého nie je opatrovníckym konaním, rozhodovaním o tom, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na výchovu dieťaťa a ani rozhodovaním o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov.