Pasívna vecná legitimácia v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru riaditeľa školy

V pracovnoprávnych vzťahoch riaditeľa školy koná za zamestnávateľa (v jeho mene, a nie teda v mene jeho zriaďovateľa) starosta obce. Rovnako, pracovnoprávne úkony, ktoré inak voči podriadeným zamestnancom robí v mene zamestnávateľa riaditeľ školy, bude voči riaditeľovi školy robiť starosta. Pôjde pritom o úkony v mene školy. Ak je štatutárny orgán právnickej osoby v pracovnoprávnom vzťahu, je zamestnancom tej právnickej osoby, ktorú riadi; nie je teda zamestnancom zriaďovateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výkon práv zriaďovateľa rozhodne nie je možné zamieňať s výkonom práv zamestnávateľa a pri úvahe o existencii pasívnej legitimácie v prípade žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru treba dôsledne rozlišovať medzi vznikom a výkonom funkcie riaditeľa školy a jeho pracovným pomerom na jednej strane a skončením výkonu funkcie riaditeľa odvolaním a medzi skončením jeho pracovného pomeru na strane druhej, ako pomerne zložitými vzťahmi vyplývajúcimi z dvojakého postavenia riaditeľa školy, v ktorom sa spája výkon funkcie s pracovným pomerom. Podľa dovolacieho súdu, je potrebné rozlišovať dve roviny vzťahov riaditeľa školy, a to rovinu funkčnú, t. j. funkčný vzťah riaditeľa k škole a k obci, a rovinu pracovnoprávnu, t. j. pracovnoprávny vzťah riaditeľa k škole. Teda v prípade zániku funkcie riaditeľa treba vyriešiť osobitne aj otázku zániku jeho pracovného pomeru.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 9. 2020, sp. zn. 8Cdo/140/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Z odôvodnenia:

1. Žalobou doplnenou na výzvu súdu žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že „skončenie pracovného pomeru medzi sporovými stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa 09. 12. 2016 je neplatné alebo pracovný pomer medzi sporovými stranami trvá“. Tiež sa domáhala, aby žalovanej bola uložená povinnosť poskytnúť jej náhradu mzdy „v sume priemerného zárobku žalobkyne podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce odo dňa 12. 12. 2016 až do času, keď žalovaný umožní pokračovať žalobkyni v práci“. Ako rozhodujúce skutočnosti žalobkyni uviedla, že žalovanou („prostredníctvom zriaďovateľa“) bolo jej doručené odvolanie z funkcie. Podľa obsahu odvolania z funkcie skončil týmto úkonom aj pracovný pomer strán sporu. V odvolaní z funkcie ale absentuje skutkové vymedzenie dôvodov tohto úkonu, a teda „odvolanie z funkcie je neurčité, a teda neplatné, a teda neplatné je aj skončenie pracovného pomeru“.

2. Okresný súd Piešťany rozsudkom zo 7. marca 2018 č. k. 18Cpr/7/2017-102 žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak majúc za to, že žalovaná nemá v danom spore pasívnu vecnú legitimáciu. Dôvodil, okrem iného, tým, že „Podľa zisteného skutkového stavu veci žalovaná nie je pasívne legitimovaná v tomto súdnom spore napriek tomu, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere u žalovanej, ktorá bola jej zamestnávateľom. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a