Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je v porovnaní so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce výnimočným opatrením [a to aj napriek tomu, že v čase od 1. júla 2003 (zákon č. 210/2003 Z.z.) do 1. septembra 2007 (zákon č. 348/2007 Z.z.) bolo slovo „výnimočne“ z ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce dočasne vypustené]. Zamestnávateľ môže preto skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti) za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 26/2009, zo dňa 13. novembra 2009)

Z rozhodnutia:

Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 15. novembra 2007 č.k. 26 C 259/2006-80 určil, že je neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru účastníkov, urobené listom odporcu zo dňa 23. júna 2006. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od 11. augusta 2006 do 30. júna 2007 v sume 448 534,-- Sk „brutto“ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na náhradu mzdy za obdobie od 1. júla 2007 do času, kedy odporca umožní navrhovateľke pokračovať v práci a návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 77 423,50 Sk, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke, na účet jej zástupcu, do troch dní. Odporcovi uložil aj povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 29 912,-- Sk. Pri rozhodnutí o veci samej vychádzal zo zistenia, že odporca listom z 23. júna 2006 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) z dôvodu, že dňa 22. mája 2006 „nevykonala uloženú úlohu, ktorá spočívala v povinnosti byť k dispozícii prostredníctvom zapnutého služobného mobilného telefónu“ a že v dňoch 5. a 6. júna 2006 „svojvoľne a bez predchádzajúceho súhlasu udeleného predstavenstvom spoločnosti použila finančné prostriedky účelovo viazané (vrátenie zaplatených úhrad za štúdium pre študentov) na úhradu faktúr vybraným fyzickým a právnickým osobám“. Dospel k záveru, že odporca sa o prvom dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel už v deň porušenia pracovnej disciplíny (22. mája 2006). Ak teda skončil pracovný pomer s navrhovateľkou z tohto dôvodu až listom z 23. júna 2006, urobil tak po uplynutí lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Pri posudzovaní druhého dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru dospel k záveru, že pri tomto dôvode „nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti skončenia pracovného pomeru z formálnych dôvodov“. Odporca totiž v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo riadne nevymedzil, akého konkrétneho porušenia pracovných povinností sa mala navrhovateľka dopustiť. Dodal, že odporca navyše nepreukázal, že odporkyňa porušila svoje pracovné povinnosti tak závažne, že by to bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.