Odvolanie zamestnanca z funkcie a nenastúpenie do práce

Pri nedostatku druhu práce, ktorú by mal zamestnanec vykonávať (po odvolaní z funkcie) sú ustanovenia ZP upravujúce povinnosť zamestnanca podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§ 47 ods. 1 ZP) a byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času (§ 81 písm. b) ZP) nepoužiteľné. Tieto ustanovenia predpokladajú existenciu dohodnutého druhu práce (čo absentuje pri odvolaní z funkcie) a tomu zodpovedajúce povinnosti účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Trvanie na dostavovaní sa žalobkyne na pracovisko by za týchto okolností nemalo rozumný zmysel. Pokiaľ za tejto situácie žalobkyňa nenastupovala do práce a žalovanému oznámila dôvod nenastupovania do práce listom (č.l. 20) a odpoveďami na výzvu žalovaného (č.l. 27 a 29), neporušila pracovnú disciplínu. V preskúmavanom prípade, ako bolo už vyššie uvedené, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa a od žalobkyne nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sa za tejto situácie dostavovala na pracovisko a zotrvávala na ňom po celý pracovný čas, hoci jej žalovaný nemal akú prácu prideľovať.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 10. 2010, sp. zn. 1 M Cdo 13/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Nitra rozsudkom z 31. marca 2008 č.k. 17 C 10/2005-248 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 672,18 € (20 250,-- Sk). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 27 ods. 4 Zákonníka práce (ďalej len „ZP") účinného do 31. marca 2002, § 42 ods. 1 a 2 a § 252 ods. 1 ZP účinného od 1. apríla 2002 a § 68 ods. 1 a 2 a § 70 ZP účinného od 29. septembra 2004. Súd prvého stupňa okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobkyni z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho v nenastupovaní žalobkyne do práce, považoval za dôvodné a platné. Dospel k záveru, že tým, že žalobkyňa bola odvolaná z funkcie, jej pracovný pomer neskončil a bolo jej povinnosťou dohodnúť sa na zmene druhu práce. Podľa názoru prvostupňového súdu, odvolanie z funkcie, ani to, že žalobkyňa napadla neplatnosť tohto odvolania na súde ju neoprávňovalo nenastupovať do práce, ktorá povinnosť je jednou zo základných povinností zamestnanca. Nemožnosť prideľovať žalobkyni prácu po odvolaní z funkcie nepovažoval súd prvého stupňa za prekážku na strane zamestnávateľa, keď odvolaním z funkcie pracovný pomer neskončil, ale trval ďalej. Zároveň poukázal na právoplatné rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti odvolania z funkcie, ktorým výrokom rozhodnutia bol podľa svojho názoru viazaný.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 4. decembra 2008 sp. zn. 8 Co 122/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 236,04 € (7 110,80 Sk) jeho právnej zástupkyni do troch dní.