Neplatnosť právnych úkonov podľa Zákonníka práce

Z ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý vopred neprerokoval príslušný odborový orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Z uvedeného vyplýva, že Zákonník práce (v porovnaní s Občianskym zákonníkom) rieši neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy alebo pre nedostatok súhlasu či prerokovania odborového orgánu, osobitným spôsobom. Zákonník práce také právne úkony považuje za neplatné len za predpokladu, že to sám Zákonník práce alebo osobitný predpis tak výslovne stanovujú. Zákonník práce tak ustanovuje v príslušných svojich ustanoveniach tzv. doložkami neplatnosti formuláciou „inak je právny úkon neplatný“.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, 5 Cdo 256/2009 z 24. marca 2010)

Z rozhodnutia:

Okresný súd Košice II rozsudkom z 2. októbra 2007 č.k. 27 C 133/2003-487 určil, že výpoveď daná žalobcovi listom z 30. mája 2003 je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Nárok žalobcu o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 818,-- Sk a zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok v sume 1 000,-- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca pracoval u žalovaného vo funkcii referent dopravy - koordinátor vagónov. Dňa 30. mája 2003 mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré žalovaný považoval to, že žalobca vedome podvádzal a zamestnávateľa uviedol do omylu, keď sa označil za spolupôvodcu zlepšovacieho návrhu „Zastrešenie ruských vysokostenných vagónov na prepravu tovaru“ a keď tvrdil, že jeho príspevok k tomuto zlepšovaciemu návrhu sa netýka jeho pracovných povinností, že porušil etický kódex zamestnanca žalovaného, keď prejavoval nepriateľstvo voči svojim nadriadeným, urážal ich a znižoval ich dôstojnosť, keď agresívnym spôsobom vyžadoval kompenzáciu za uvedený zlepšovací návrh a že podnecoval zamestnancov odboru Ž. proti svojim nadriadeným a nabádal ich, aby nepodpisovali formuláre so svojim osobným hodnotením. Po vykonaní dokazovania mal súd preukázané, že autorom myšlienky zlepšovacieho návrhu „Zastrešenie ruských vysokostenných vagónov na prepravu tovaru“ bol L. G. a že žalobca zavádzal svojho zamestnávateľa svojimi tvrdeniami, že jeho príspevok k zlepšovaciemu návrhu sa netýkal jeho pracovných povinností, takže v tejto časti (označené ad a/ a b/) žalovaný dôvodne považoval správanie a konanie žalobcu za závažné porušenie pracovnej disciplíny a tak výpoveď z pracovného pomeru by bola dôvodná, aj keď v ostatnej časti (označenej ad c/, d/, e/) nepovažoval výpovede za dostatočne konkrétne a určité. Výpoveď z pracovného pomeru však považoval za neplatnú pre jej formálny nedostatok, pretože k nej nebol daný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu Inšpektorátu práce, ktorý bol v zmysle § 240 ods. 7 Zákonníka práce potrebný, nakoľko žalobca bol v tom čase zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. a výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. s poukazom na oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov a jeho  úspešnosť v konaní.