Účastníci konania

I. Konanie za právnickú osobu, ktorá podala dovolanie, tým, kto s ňou uzavrel dohodu o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 429 ods. 2 písm. b/ CSP. Zamestnancom je totiž fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu (viď bližšie § 11 ods. 1 Zákonníka práce), pričom pre závislú prácu je charakteristický výkon práce pozostávajúcej prevažne z opakovania určených činností (porovnaj § 1 ods. 2 Zákonníka práce). Dohoda o vykonaní práce (§ 226 Zákonníka práce) sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, takže tu chýba „trvajúci pokračujúci výkon práce“. II. Na zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní sa nevzťahuje ustanovenie § 89 ods. 1 CSP.

Zákon umožňuje, aby sa v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo odporcu vedľajší účastník. Môže sa tak stať buď na výzvu účastníka konania alebo na podnet samotného vedľajšieho účastníka a to kedykoľvek od okamžiku začatia konania až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Zákon teda nevylučuje, že tretia osoba ako vedľajší účastník môže do konania vstúpiť aj pred odvolacím súdom. Súd sa zaoberá prípustnosťou vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, že niektorí účastník namietne neprípustnosť takéhoto vstupu. Ak tretia osoba oznámenie o vstupe podá v čase po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa (počas plynutia lehoty na podanie odvolania) rozhoduje o prípustnosti jej vstupu odvolací súd a nie súd prvého stupňa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 234/2004 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63, ročník 2007).

Ak sa v konaní pred súdom, ktorého účastníkom je maloletý, koná s jeho rodičom ako zákonným zástupcom, neznamená to, že pôjde vždy o riadne zastúpenie. Problém vzniká, ak zákonný zástupca zastupuje maloletého len formálne, fakticky však so súdom nekomunikuje. Takýto zástupca nerobí žiadne procesné úkony na ochranu práv maloletého, v dôsledku čoho koná v rozpore s jeho záujmami aj v rozpore so samotným účelom zastúpenia. S ohľadom na obmedzenú schopnosť porozumieť významu konania nemusí mať maloletý vôbec príležitosť alebo možnosť na nečinnosť svojho zákonného zástupcu sám upozorniť súd alebo sa proti nej brániť, hoci prípadný nepriaznivý výsledok konania pôjde na jeho ťarchu. Ide v podstate o takú istú situáciu, ako keby nebol vôbec zastúpený. Z týchto dôvodov je povinnosťou súdu v takejto situácii vždy minimálne zvážiť, či v konkrétnej veci sú dané podmienky pre ustanovenie procesného opatrovníka.

Návrh na zmenu subjektu konania môže podať len žalobca, avšak uvedené bezvýhradne neplatí v dovolacom konaní. Strana sporu, na základe procesného úkonu ktorej sa začína osobitné konanie o dovolaní, je v dovolacom konaní v procesnej pozícii obdobnej pozícii žalobcu v „základnom“, sporovom konaní. Z logiky veci vyplýva, že je potrebné pozíciu žalobcu v konaní na súde prvej inštancie a dovolateľa v dovolacom konaní de facto stotožňovať, pričom je irelevantné, či dovolanie podáva osoba v pozícii žalobcu alebo žalovaného.

bez zovšeobecneného záveru

Keďže správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe, na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, keďže ide o prípad zákonného zastúpenia. Nakoľko správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou (§ 7 ods. 2 písm. b/ zákona o majetku obcí) a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí), nemožno preto považovať za správny právny záver o tom, že správca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a preto nevznikla škoda jemu.

Z § 80 ods. 1 a 2 CSP je jednoznačne zrejmé, že navrhnúť súdu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpil ten, na koho boli práva prevedené alebo na koho prešli, je oprávnený iba žalobca. Bez takéhoto návrhu žalobcu pripustiť zmenu v osobe žalobcu nemožno, a to ani v prípade, ak sa iná osoba stala hmotnoprávnym veriteľom žalovaného.

V exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou a vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v nachádzacom konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou v dobrovoľnom nesplnení uloženej povinnosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie exekučného konania stáva povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností však už nie je motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa. Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. A tak hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Z uvedeného dôvodu upretie vedľajšej intervencie združeniu zameranému na ochranu spotrebiteľov v exekučnom konaní nemožno považovať za postup, ktorým by exekučný súd popieral účel a zmysel zákonných právnych noriem vymedzujúcich postavenie takýchto združení, a tým im neústavne obmedzoval, resp. odnímal ich základné právo na súdnu ochranu. Priestor pre účinnejšiu ochranu povinného, ktorý bol v nachádzacom konaní spotrebiteľom, otvára § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa explicitne umožňujúci spotrebiteľovi dať sa v akomkoľvek konaní pred orgánmi verejnej moci (a teda aj v exekučnom konaní) zastúpiť spotrebiteľským združením.

Možnosť udelenia tzv. všeobecnej plnej moci a jej založenia (ako „prezidiálnej plnej moci") do spisov správy príslušného súdu nevylučoval Občiansky súdny poriadok v predchádzajúcich zneniach a túto možnosť nevylučuje ani v súčasnom znení.

Oprávnenie žalobcu vymáhať pohľadávku, ktorá bola predmetom postúpenia pred podaním žaloby, vo vlastnom mene a následný zánik tohto oprávnenia v dôsledku oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi v zmysle § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je takou právnou skutočnosťou s ktorou ustanovenie § 80 CSP spája prevod práv a povinností, o ktorých sa konalo.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sa v prípade vstupu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP súhlas účastníka na strane ktorého vystupuje, nevyžaduje.

Okamihom výmazu dochádza k zániku právnej subjektivity právnickej osoby, teda aj procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti. Na splnenie procesnej podmienky musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a pokiaľ zistí, že nie je procesná podmienka splnená urobí vhodné opatrenia na jej odstránenie.