Pre použitie ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, nemá vplyv skutočnosť, že účastník, ktorý má platiť náhradu trov konania, bol sám oslobodený od súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2010, sp. zn. 2 Obo 89/2010)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2NcCb 1/2008-286 zo dňa 28. 07. 2009 rozhodol tak, že zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 913,99 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. L. O. v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 06. 11. 2008 č. k. 2 NcCb 1/2008-258 konanie v časti o zaplatenie 23 548,-- Sk zastavil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 309 105,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a na účet Krajského súdu v Prešove súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 15 455,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 2 Obo 176/2008-278 zo dňa 24. 06. 2009 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 06. 11. 2008 č. k. 2 NcCb 1/2008-258 tak, že žalobu zamietol. Žalovaného okrem iného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 615,62 Eur (18 546,-- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu prvého stupňa. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 276,84 eur (8 340,-- Sk) k rukám právneho zástupcu žalovaného v lehote 3 dní. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vznikla prvostupňovému súdu povinnosť rozhodnúť o trovách konania v súlade s výrokom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06. 11. 2008. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konštatoval, že v konaní mal plný úspech žalovaný, a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. patrí právo na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu iba zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 27 535,-- Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa, podaním doručeným súdu 18. 08. 2009 a navrhla odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná. S poukazom na ustanovenie § 150 O. s. p. namietala, že majetkové pomery žalobkyne sa oproti stavu, keď jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C 491/01-12 zo dňa 21. 02. 2002, nezmenili a jej súčasné majetkové pomery jej neumožňujú zaplatiť náhradu trov konania. Uviedla, že jej jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok v sume 247,40 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je právne nedôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O. s. p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd zo spisu zistil, že uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C 491/01-12 zo dňa 21. 02. 2002 bola žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov. Na pojednávaní Krajského súdu v Prešove dňa 23. 10. 2008 žalobkyňa do spisu predložila potvrdenie o výplate dôchodku, ktorý predstavoval sumu 6 967,-- Sk (231,26 Eur).

Odvolací súd poukazuje na to, že pre použitie ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, nemá vplyv skutočnosť, že účastník, ktorý má platiť náhradu trov konania, bol sám oslobodený od súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci.

Rozdielne je to ale v prípade možnosti rozhodnutia o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o výnimočné ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnených účastníkov.

Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že na strane žalobkyne nie sú také dôvody hodné osobitného zreteľa a okolnosti prípadu nie sú natoľko výnimočné, aby súdu umožňovali postupovať podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Stotožnil sa preto so záverom krajského súdu, že v konaní plne úspešnému žalovanému patrí v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.

Vzhľadom na uvedené považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti za vecne správne, a preto ho podľa § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, mu trovy v odvolacom konaní nepriznal.