Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Účelnosť trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k dovolaniu

najpravo.sk • 2.6. 2013, 22:40

Za účelné nemusia byť považované trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k dovolaniu, pokiaľ v porovnaní s vyjadreniami v základnom konaní neobsahujú nové okolnosti.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 4 Cdo 128/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Trnava rozsudkom z 19. októbra 2009 č.k. 26 C 61/2005-201 zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti domovej nehnuteľnosti, postavenej na časti parcely č. 934, nachádzajúcej sa v k.ú. obce H., ktorá je geometrickým plánom Ing. D. P. zo dňa 10. februára 2005, číslo plánu 21/2005 v novom právnom stave určenej ako dom, postavený na novoutvorenej parcele č. 943/3, zastavaná plocha o výmere 48 m2 a určenia, že na časti parcely č. 943 v predmetnej nehnuteľnosti v novom právnom stave určenej ako pozemok, parcela č. 943/3, dvor o výmere 48 m2 viazne vecné bremeno, spočívajúce v bezodplatnom práve stavby a bezodplatnom práve užívania. Taktiež sa domáhali určenia, že na časť parcely č. 934 v novom právnom stave určenej ako pozemok, parcela č. 934 viazne v prospech domovej nehnuteľnosti vecné bremeno, spočívajúce v bezodplatnom práve vstupu, vjazdu a prechodu a prejazdu a v bezodplatnom práve užívania. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že odporkyňa sa stala na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi E. L. (jej bratovi a strýkovi navrhovateľa 1/) okrem iného, výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. H., zapísaných na LV č. X. ako parcela č. 934 – zastavaná plocha, dvor s domom, č. súpisné X. o výmere 407 m2 a parcely č. 935 – záhrady o výmere 415 m2, vrátane plotov, vedľajších úprav a trvalých porastov. I stavba prístavby, ktorá je predmetom konania, bola povolená stavebným povolením Obvodného úradu životného prostredia Trnava, právoplatným dňa 2. decembra 1991, ktoré bolo vydané pôvodnému vlastníkovi domu č. X. E. L.. Navrhovatelia bývajú v tomto rodinnom dome od roku 1991 so súhlasom predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti E. L., s ktorým do jeho smrti bývali spolu. Súd mal za preukázané, že prístavba k domu nepredstavuje samostatnú bytovú jednotku, tak ako to uvádzajú navrhovatelia v návrhu. Bola zrealizovaná z dôvodu, že dom nemal kúpeľňu a WC, takže prístavba obsahuje chodbu, kúpeľňu, WC, komoru a izbu. Miestnosti kúpeľne, WC, špajze a chodby tvoria podľa § 43b ods. 6 Stavebného zákona a podľa § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka príslušenstvo k rodinnému domu č. súpisné X.. Zhodnotiac všetky vykonané listinné dôkazy v predmetnej veci, ako aj svedecké výpovede súd vec právne posúdil podľa § 129, § 130, § 134, § 118 Občianskeho zákonníka a § 85 ods. 1 Stavebného zákona a dospel k záveru, že k pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov je účelové určenie miestnosti, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byt. Teda nie je možné sa domáhať, aby bolo určené vlastníctvo k tejto veci. V danom prípade navrhovatelia nepreukázali, že prístavbu v skutočnosti oni sami zrealizovali, keď z doterajších výsledkov dokazovania vyplynulo jednoznačne iba to, že k realizácii prístavby došlo z dôvodu, že dom č. X. nemal kúpeľňu a WC, a preto bolo túto situáciu potrebné riešiť prístavbou, ktorá je príslušenstvom k domu a netvorí samostatnú vec. Na túto prístavbu bola použitá tehla zo zbúranej časti rodinného domu, ktorého vlastníkom bol nebohý E. L., ktorý stavbu aj so svojou matkou financoval. V súvislosti s tvrdením navrhovateľov ohľadom vydržania vlastníctva k prístavbe, súd uviedol, že navrhovatelia neboli dobromyseľní o tom, že im prístavba patrí. Užívali ju spolu s vlastníkom stavby p. L. potom, čo im to dovolil na základe ústnej nájomnej zmluvy. Pokiaľ sa týka zriadenia vecného bremena užívať rodinný dom č. X., navrhovatelia nijakým spôsobom nepreukázali, že by došlo vôbec k vzniku tohto vecného bremena. Čo sa týka námietky vydržania, dobromyseľnej držby nehnuteľnosti po dobu 10 rokov, tak už v marci v dedičskom konaní po E. L. sa navrhovateľ 1/ dozvedel, že dedičkou, a teda aj vlastníčkou nehnuteľnosti sa stala odporkyňa. Navrhovatelia neboli dobromyseľnými držiteľmi veci, nesplnili základnú podmienku pre vydržanie, prístavbu užívajú od 20. septembra 1991 a dedičské konanie po E. L. bolo právoplatne skončené 10. apríla 2001. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ rozsudkom z 3. novembra 2010 sp.zn. 9 Co 69/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti náhrady trov konania ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia (vo veci samej) sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkázal (§ 219 O.s.p.). Zrušenie prvostupňového rozsudku v časti výroku o trovách konania oprel o ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v odvolacom konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov tohto konania neuplatnila.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1077
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: