Účelnosť odmeny advokáta v prípade zastúpenia právnickej osoby zamestnávajúcej právnikov

Názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júla 2012, sp. zn. 7 Cdo 93/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. februára 2011 č.k. 25 C 227/2009-141 žalobu (na určenie, že špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi V. B., zomrelom X.) zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd Prešov uznesením z 15. júla 2011 č.k. 25 C 227/2009-154 žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 8/ trovy konania vo výške 3 423,30 € na účet ich právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Takto rozhodol (vyšší súdny úradník JUDr. Branislav Vavrek) podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a pri určení výšky odmeny za jeden úkon právnej pomoci vychádzal z trhovej ceny sporných nehnuteľností 3 €/m2 vyplývajúcej z potvrdenia Obce Š. č. X. zo 6. decembra 2010 (§ 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.).