O odmene advokáta ustanoveného účastníkovi v konaní podľa § 30 ods. 1 O.s.p. ktorá má byť vyplatená zo štátnych prostriedkov, s účinnosťou od 1. januára 2010 rozhoduje jedine Centrum právnej pomoci.

(uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. 9. 2011, sp. zn. 6Co/303/2011)

Z rozhodnutia:

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa V. D. zastúpeného JUDr. K. T. proti odporcovi: P. v konaní o určenie, že došlo k pracovnému úrazu pri výkone povolania, o odvolaní ustanovenej advokátky navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 7C/2/2009-51 zo dňa 28.6.2011, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 7C/2/2009-51 zo dna 28.6.2011 vo výroku II., ktorým súd priznal ustanovenej advokátke navrhovateľa JUDr. K. T. odmenu za zastupovanie navrhovateľa vo výške 200,00 EUR a vo výroku III., ktorým súd upravil učtáreň Okresného súdu Martin poukázať priznané trovy na účet advokátky zo štátnych prostriedkov zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje a vec postupuje Centru právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody č. 12, 810 05 Bratislava.

Mení uznesenie Okresného súdu Martin c.k. 7C/2/2009-51 zo dna 28.6.2001 v bode IV. výroku o trovách konaniach tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Vo zvyšnej časti, t.j. výroku I. zostáva napadnuté rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.

Odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie vo veci zastavil (l. časť výroku rozhodnutia) a zároveň priznal odmenu za zastupovanie navrhovateľa ustanovenej zástupkyni JUDr. K. T., advokátke navrhovateľa vo výške 200,00 EUR (II. čast výroku uznesenia). Súčasne v časti III. napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd upravil Okresný súd Martin -učtáreň, aby po právoplatnosti tohto uznesenia poukázala na účet právnej zástupkyne JUDr. K. T., číslo účtu XXX, vedený v XXX, sumu vo výške 200,00 EUR zo štátnych prostriedkov. V časti IV. výroku napadnutého rozhodnutia okresný súd odporcovi a štátu nepriznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom došlým na okresný súd dna 7.1.2009 sa navrhovateľ domáhal určenia, že došlo k pracovnému úrazu pri výkone povolania.

Následne uznesením Okresného súdu Martin č. k. 7C/2/2009-31 zo dna 3.2.2010 bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu a zároveň mu bol ustanovený na ochranu jeho záujmov zástupca z radov advokátov JUDr. K. T. Dňa 7.6.2011 došlo na okresný súd podanie navrhovateľa, ktorým zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň si ustanovená advokátka v zmysle vyhlášky MS SR c. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov uplatnila odmenu za zastupovanie navrhovateľa v celkovej výške 209,07 EUR. S poukazom na dispozitívny úkon navrhovateľa súd konanie vo veci pri aplikácii ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Súčasne podľa § 149 ods. 2 O.s.p. priznal JUDr. K. T., advokátke odmenu za zastupovanie navrhovateľa vo výške 200,00 EUR. Uviedol, že v poznámke č. 15 k ust. § 149 ods. 2 O.s.p. sa nachádza ust. § 15 zák. c. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona c. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona c. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona c. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 14a až § 14e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky c. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Poukázal pritom na ust. § 15 ods. 1 a 2 zák. c. 327/2005 Z.z., ako aj ust. § 14a vyhlášky MS SR c. 655/2004 Z.z., v ktorom je uvedené, že ak ďalej nie je uvedené inak, vo veciach upravených Občianskym zákonníkom je odmena 200,00 EUR. Dna 1.6.2009 nadobudla účinnosť tretia hlava vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pod spoločným názvom Paušálna odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácaná Centrom právnej pomoci. Keďže však Občiansky súdny poriadok, ako základný procesný predpis, ktorý upravuje postup súdu stanovuje v ust. § 149 ods. 2 O.s.p. povinnosť súdu pri rozhodovaní o náhrade. trov konania ustanoveného zástupcu postupovať podľa osobitného predpisu, ktorým okrem iného je aj§14a až §15evyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, súd v súlade s týmito ustanoveniami priznal ustanovenej advokátke za zastupovanie navrhovateľa len paušálnu odmenu vo výške 200,00 EUR a zároveň upravil učtáreň okresného súdu, aby uvedenú odmenu vyplatila na účet právnej zástupkyne zo štátnych prostriedkov. Keďže v tomto konaní vznikli trovy Slovenskej republiky uhrádzaním trov právneho zastúpenia ustanovenej advokátke navrhovateľa (ktorý bol v konaní neúspešný, resp. tým, že svoj návrh na začatie konania zobral späť, a to bez uvedenia dôvodu), a teda procesne zavinil zastavenie konania, súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. nepriznal Slovenskej republike náhradu trov konania proti navrhovateľovi, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol súdom v konaní plne oslobodený od platenia súdnych poplatkov, čo bol i jeden z predpokladov na rozhodnutie súdu o ustanovení zástupcu na ochranu jeho záujmov z radov advokátov a tento stav stále trvá. Pokiaľ ide o odporcu, tomuto v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a preto mu súd proti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie ustanovená zástupkyňa navrhovateľa JUDr. K. T., advokátka, a to v jeho časti II. a III. výroku a konštatovala, že podľa § 205 ods. 2 písm. d, f O.s.p. súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedla, že v predmetnej právnej veci bola ustanovená súdom navrhovateľovi za advokáta na ochranu jeho záujmov uznesením Okresného súdu Martin zo dna 3.2.2010. Okrem toho bolo navrhovateľovi priznané aj oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V predmetnej právnej veci odvolateľka urobila s klientom opakovane poradu, bolo potrebné vyžiadať doklady z jednotlivých inštitúcií, keďže klient nedisponoval žiadnou dokumentáciou. Odmenu za zastupovanie v tejto veci advokátka vyčíslila a súdu doručila dna 7.6.2011. Jednalo sa o vykonanie úkonov pre klienta, pričom postupovala podľa vyhlášky MS SR c. 655/2004 Z.z.. Celkovo sa jednalo o sumu 209,07 EUR. V konaní tiež odvolateľka preukázala, že je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) a túto aj vyčíslila vo svojom návrhu. Predmetným uznesením jej však suma zodpovedajúca DPH nebola priznaná, čo by v prípade poukázania sumy 200,00 EUR zo štátnych prostriedkov na jej účet spôsobilo daňový problém. Okresný súd v Martine postupoval pri výpočte odmeny podľa hlavy III. vyhlášky a to časti: Paušálna odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácaná Centrom právnej pomoci. Podľa názoru odvolateľky však bolo potrebné aplikovať vyhlášku a ustanovenia týkajúce sa odmeny podľa všeobecných ustanovení (konkrétne § 11 ods. 1 písm. a/), a nie tretiu hlavu vyhlášky, keďže jej ustanovenie ako advokátky bolo zo strany Okresného súdu v Martine, a nie Centrom právnej pomoci. Odvolateľka preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že jej bude priznaná odmena za zastupovanie vo výške 209,07 EUR.

Súčasne si uplatnila aj odmenu za zastupovanie navrhovateľa v odvolacom konaní v celkovej sume 77,29 EUR. Odmenu v odvolacom konaní vyčíslila za 1 úkon právnej služby za podanie odvolania s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b, §14 ods. 1 písm. a a §18 ods. 3 vyhlášky c. 655/2004 Z.z. s hodnotou úkonu právnej pomoci 57,00 EUR, ku ktorému si uplatnila DPH vo výške 11,40 EUR, čo spolu činí 68,40 EUR a režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 7,41 EUR, ku ktorému si uplatnila DPH v sume 1,48 EUR, čo spolu činí 8,89 EUR.

Odporca, ani Okresný súd Martin sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti zrušil, konanie v tejto časti zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie Centru právnej pomoci, do právomoci ktorého vec patrí, z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že navrhovate2 sa svojou žalobou došlou súdu dňa 7.1.2009 domáhal určenia, že došlo k pracovnému úrazu pri výkone povolania. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. 7C/2/2009-3l zo dna 3.2.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2010 súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu a zároveň mu ustanovil na ochranu jeho záujmov zástupcu z radov advokátov JUDr. K. T. Podaním zo dna 7.6.2011 navrhovateľ prostredníctvom svojej ustanovenej zástupkyne zobral svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Zároveň si ustanovená advokátka uplatnila odmenu za zastupovanie v predmetnom konaní v celkovej sume 209,07 EUR špecifikovaných vyššie.

Zákon c. 495/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nadobudol účinnost 1. januára 2010. Uvedený zákon o. i. zmenil aj ust. § 149 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca, alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu. V poznámke 15) pri tomto ustanovení je odkaz na ust. § 15 zákona c. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona c. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. a ustanovenia § 14a až §16e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. januára 2010 uvedeným v ust. § 25a zák. c. 327/2005 Z.z. je uvedené, že na konania o nároku za poskytnutie právnej pomoci začaté pred 1. januárom 2010 a právoplatne neukončené do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia účinné od 1. januára 2010.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 1.januára 2010 súd stratil právomoc rozhodovat' o priznaní odmeny advokátovi účastníka ustanovenému podľa § 30 ods. 1 O.s.p., ktorá má byt' vyplatená zo štátnych prostriedkov. Táto právna úprava tak, ako bolo uvedené vyššie, sa v zmysle prechodných ustanovení aplikuje aj na konania neskočené do 31. decembra 2009. Jedná sa teda o prípady, keď je účastník, ktorému bol ustanovený advokát podľa ust. § 30 ods. 1 O.s.p. v konaní neúspešný, alebo procesne zavinil zastavenie konania, prípadne súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. a) až c) O.s.p., či ust. § 150 O.s.p.. V prípade úspechu takéhoto účastníka v konaní súd prizná jeho ustanovenému advokátovi trovy právneho zastúpenia podľa štandardnej tarify vyhlášky MS SR c. 655/2004 Z.z. proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, alebo v prípade zastavenia konania, procesne zavinil zastavenie konania.

O odmene advokáta ustanoveného účastníkovi v konaní podľa § 30 ods. 1 O.s.p. ktorá má byť vyplatená zo štátnych prostriedkov, s účinnosťou od 1. januára 2010 rozhoduje jedine Centrum právnej pomoci. Vyplýva to z ust. § 15 zákona c. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v platnom znení (ďalej len zákon c. 327/2005 Z.z.) a osobitnej tarify vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR c. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (konkrétne jej III. hlavy druhej časti), ktorú môže použiť iba Centrum právnej pomoci, a nie súd. Intertemporálne ustanovenie § 25a zákona c. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov reguluje vzťah medzi novou právnou úpravou a právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na právne vzťahy vzniknuté do 31. decembra 2009. Cieľom tohto ustanovenia bolo ponechať pôsobnosť pôvodnej úpravy (rozumej právnu úpravu účinnú pred novelou vykonanou zákonom c. 495/2009 Z.z.) na právne vzťahy, ktoré vznikli do účinnosti novely č. 495/2009 Z.z., ale len pokiaľ ide o otázku splnenia "nároku na poskytnutie právnej pomoci". Iné otázky prechodné ustanovenie nerieši a preto vo vzťahu k iným otázkam je potrebné vychádzať z princípov procesného práva. Na rozdiel od hmotného práva, v ktorom zásade platí hmotné právo účinné v čase vzniku právnych vzťahov, v procesnom práve sa majú aplikovať procesné predpisy účinné v čase postupu súdu, pokiaľ prechodné ustanovenie nerieši postup súdu inak. Rozhodovanie o trovách konania patrí medzi procesnú činnosť súdu a vzhľadom na absenciu regulácie v rámci intertemporálnych ustanovení je potrebné aplikovať procesné právo účinné v čase rozhodovania o trovách konaniach. S poukazom na ust. § 149 ods. 2 O.s.p. v znení novely vykonanej zákonom c. 495/2009 Z.z., ak súd rozhoduje o trovách konania už po 1. januári 2010, napriek tomu, že bolo ustanovenie zástupcu podľa § 30 ods. 1 O.s.p. vykonané pred 31. decembrom 2009, postupuje sa podľa procesných predpisov účinných v čase rozhodovania; teda už postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon c. 327/2005 Z.z.. S takýmto postupom je spojený aj následný postup príslušnej štátnej inštitúcie - Centra právnej pomoci, ktoré zavŕši proces odmeňovania ustanoveného advokáta. Ak sa majú použiť na rozhodovanie o trovách konania nové ustanovenia účinné od 1. januára 2010, tak aj pri odmene sa má postupovať podľa novej právnej úpravy vrátane platcu odmeny a mechanizmu jej vyplácania.

Z ust. § 15 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. vyplýva, že Centrum právnej pomoci rozhodnutím vydaným v správnom konaní (t.j. postupom podľa zák. c. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), prizná advokátovi náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu a odkazuje na ust. § 14a až § 14f vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR c. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (pozn. s účinnosťou od 1.6.2009 boli ust. § 14d až § 14f cit. vyhl. zrušené); to však neplatí v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania účastníkovi a advokát je len miestom plnenia trov priznaných tomuto účastníkovi (§ 15 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že od 1. januára 2010 súd už nepriznáva odmenu advokátovi ako ustanovenému zástupcovi v zmysle ust. § 30 ods. 1 O.s.p. ak má byt' vyplatená zo štátnych prostriedkov a ani nezaväzuje na výplatu jeho odmeny Centrum právnej pomoci a po právoplatnosti súdneho konania si advokát sám má uplatniť právo na odmenu u Centra právnej pomoci. Pri rozhodovaní o trovách konania účastníka, ktorému bol v súlade s ust. § 30 ods. 1 O.s.p. ustanovený advokát, je potrebné dôsledne odlišovať priznanie odmeny ustanovenému advokátovi (o ktorej v niektorých prípadoch rozhoduje Centrum právnej pomoci, inokedy súd) a priznanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorého takýto advokát zastupuje (o ktorých vždy rozhoduje súd). Tomuto účastníkovi sa obdobne ako v prípade, že účastníka zastupuje advokát na základe plnomocenstva podľa ust. § 24 O.s.p. priznávajú trovy konania, no miestom plnenia je advokát, ktorý ho zastupuje (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Keďže výrok o trovách konania (t.j. IV. bod výroku napadnutého rozhodnutia) bol závislý od predchádzajúcich dvoch výrokov rozhodnutia preskúmavaných krajským súdom, v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p. ho odvolací súd preskúmal a konštatoval, že navrhovateľovi, ktorý nesie procesné zavinenie na zastavení tohto konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ich náhrada neprináleží; na druhej strane z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by odporcovi v tomto konaní nejaké trovy vznikli, a ani si v konaní ich náhradu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), a preto mu odvolací súd pri aplikácii § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. náhradu konania (prvostupňového i odvolacieho) nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.