Vyrubovanie a vracanie

Položka 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní (Sadzobníka súdnych poplatkov) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V prípade podania návrhu na konanie o prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku poručiteľa vzniká poplatková povinnosť jednak za podanie návrhu, ako aj za samotné konanie o dedičstve, u ktorého táto vzniká vydaním rozhodnutia.

V súvislosti s konaním na dovolacom súde vznikne poplatková povinnosť „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov" (ako povinnosť „ex post") v podstate iba v prípadoch, ak najvyšší (dovolací) súd zmení napadnuté rozhodnutie [§ 243b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP")]. V ostatných prípadoch (napr. odmietnutia, zamietnutia, zrušenia či zastavenia) poplatková povinnosť podľa pol. 6 písm. b) časti I. „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní", Sadzobník súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s dovolacím konaním nevzniká.

Advokát, ktorý zastupuje účastníka v konaní podľa § 25 O.s.p. v spojení s § 250a O.s.p., koná v mene a na účet zastúpeného. Ide o priame zastúpenie, keď právny úkon robí síce zástupca, ale účinky z tohto právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému. Nie je možné vyrubiť súdny poplatok právnemu zástupcovi žalobcu, aj keď úkon urobí, pretože ho robí v mene a na účet žalobcu a práva a povinnosti z vykonaného úkonu vznikajú priamo žalobcovi. Preto aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktoré advokát urobil v mene žalobcu, vzniká žalobcovi.

Ak je navrhovateľ od súdnych poplatkov oslobodený, na odporcu neprechádza podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý by inak bol povinný zaplatiť od súdnych poplatkov oslobodený navrhovateľ.

Tak ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď bolo toto odvolanie podané (§ 5 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch). Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti. Je totiž treba mať na zreteli - v zmysle ústavnej zásady, vyjadrenej v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, ktorá ustanovuje, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, ktorá sa premietla do ustanovenia § 1 zákona o súdnych poplatkoch - či sadzobník súdnych poplatkov umožňuje vznik právnej skutočnosti predpokladanej v ustanovení § 5 zákona o súdnych poplatkoch tým, že v tomto čase ustanovuje pre tento prípad sadzbu súdneho poplatku.

Nie je správnym postup, keď o zaplatení súdneho poplatku za dovolanie vydá súd uznesenie, keďže postup podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch predpokladá vydanie výzvy s určením primeranej lehoty na zaplatenie pod následkom zastavenia konania v prípade, ak v stanovenej lehote nebude poplatok za podanie dovolania v stanovenej výške zaplatený. Ak však k zaplateniu súdneho poplatku za dovolanie nedošlo, ale o dovolaní žalobcu sa konalo a rozhodnuté bolo tak, že konanie bolo zastavené, je dovolateľ povinný vyrubený súdny poplatok vo výške stanovenej uznesením zaplatiť.

Jeden predmet poplatkovej povinnosti nemôže byť súčasne spoplatnený podľa dvoch položiek Sadzobníka súdnych poplatkov. Výklad, ktorým ex post súd zvyšuje poplatkovú povinnosť žalobcovi v dôsledku nejednoznačného sadzobníka súdnych poplatkov považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za ústavne nekonformný.

Tým, že prvostupňový súd vydá uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku až po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu, nezaniká odvolateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Ako vyplýva z § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká ex lege podaním odvolania a až po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným, ho nemožno vyrubiť. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok vzniká odvolateľovi podaním odvolania a nie až doručením uznesenia na zaplatenie súdneho poplatku. Z tohto dôvodu skutočnosť, že odvolateľ neuplatnil náhradu trov konania vrátane súdneho poplatku za odvolanie, súd považuje za právo žalobcu si náhradu trov uplatniť alebo neuplatniť.

V ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.