Zákonné

Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch vychádza zo zásady, že verejnoprávne činnosti, teda činnosti, ktoré sa vykonávajú vo verejnom záujme subjektmi na ten účel zriadenými, sú od poplatku oslobodené. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že v prípade väčšiny subjektov postačí na oslobodenie od súdnych poplatkov ich určité zaradenie – napr. štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy a pod. Pri niektorých subjektoch však nemožno vylúčiť skúmanie jednak postavenia a podstaty činnosti, ktorú pod toto ustanovenie zaradené subjekty vykonávajú, ako aj vecných hľadísk konkrétneho prípadu, najmä z hľadiska, či v danom prípade ide o ochranu verejného záujmu.

Článok 52 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. decembra 2000 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach neurčuje, že konanie o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia je bez akéhokoľvek poplatku, odvodu alebo inej platby.

Vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 OSP. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch).

Oslobodenie od súdnych poplatkov v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, realizované novelou zákona č. 71/1992 vykonanou zákonom č. 531/2003 Z.z. (vtedy ešte pod písm. k/ vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona), malo svoj dôvod v novej úprave konania podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, zaradenej do tohto procesného predpisu novelou vykonanou zákonom č. 424/2002 Z.z., teda konania vykonávaného v rámci správneho súdnictva, a nie sporového konania vedeného vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, o aké konanie, ako to vyplýva z obsahu žaloby, v preskúmavanej právnej veci nepochybne išlo. Skutočnosť, že v čase podania žaloby konanie vedené vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania nebolo uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov pod osobitnou položkou súdnych poplatkov, neznamenala, že sa súdny poplatok za také konanie pred 1. januárom 2009 (kedy nadobudol účinnosť čl. XIII. zákona č. 465/2008 Z.z., ktorý v prílohe sadzobníka súdnych poplatkov za položku 7c vložil položku 7d) nevyberal; ten sa do 31. decembra 2008 vyberal podľa položky 1 určujúcej súdny poplatok v prípadoch, že pre poplatok nebola ustanovená osobitná sadzba.

Pokiaľ požíva účastník súdneho konania status správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z. z., nie je toto zákonné oslobodenie zákonom nijako vecne obmedzené.

Nezisková organizácia, ktorá vykonáva zdravotnú starostlivosť je oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o súdnych poplatkoch.

Účelom právnej úpravy Zákona o súdnych poplatkoch vo vzťahu k zaradeniu správcu konkurznej podstaty medzi osoby oslobodené od platenia súdnych poplatkov nebolo umožniť/podporiť správcu v tom, aby naďalej podnikal obvyklým spôsobom (ako keby konkurz nebol ani vyhlásený), vrátane súvisiaceho vymáhania pohľadávok pred súdmi, bez povinnosti zaplatiť súdne poplatky. Z dôvodovej správy k predmetnému zákonnému ustanoveniu je nepochybné, že zmyslom právnej úpravy § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť – bez zaťaženia poplatkovou povinnosťou – tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu" úpadcu. To znamená iniciovať konanie o „vrátenie" majetku späť do podstaty. Akceptovaním len doslovného výkladu § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. sa navodzuje stav absolútnej deformácie podnikateľského prostredia vo sfére (súdneho) vymáhania pohľadávok. Súd, ako garant súdnej ochrany, sa nemôže uspokojiť len s doslovným znením zákona a v záujme „ľahšieho" rozhodnutia vedome opomenúť všetky preukázané skutočnosti a súvislosti.

Zákonom č. 621/2005 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2006 zmenené a doplnené znenie § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je správca oslobodený od poplatkovej povinnosti podľa osobitného predpisu. Je zrejmé, že správcom, podľa osobitného predpisu majú byť správcovia podstaty podľa konkurzných a vyrovnacích resp. reštrukturalizačných predpisov. Poznámka 3f uvedená pri § 4 ods. 2 písm. m/ odkazuje len na zákon č. 7/2005 Z. z. / o konkurze a reštrukturalizácii / a nie aj na zákon č. 328/1991 Zb. / o konkurze a vyrovnaní /, podľa odvolacieho súdu je však potrebné oslobodenie od poplatkovej povinnosti vzťahovať i na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. Zmysel, princíp, cieľ a charakter konkurzných konaní vedených podľa oboch zákonov je rovnaký. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty súdom ustanovený a pod jeho dozorom vykonávajúcich osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zákona č. 7/2005 Z. z.. a správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. Neuvedenie zákona č. 328/1991 Zb. v odkaze k § 4 ods. 2 písm. m/ je zjavne len legislatívno-technickou chybou spôsobenou zrejme tým, že v čase novelizácie zákona o súdnych poplatkoch, bol už zákon č. 328/1991 Zb. zrušený a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z.

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je vecne oslobodené od súdneho poplatku (ust. § 4 ods. 1 písm. j/ zákona o súdnych poplatkoch). Vecné oslobodenie od súdneho poplatku sa podľa uvedeného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch vzťahuje na konanie pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ustanovené v piatej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250v O.s.p.). Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku na základe jeho žiadosti v konaní nebolo priznané, nebol povinnosti od platenia súdneho poplatku zbavený a preto musí znášať následok nezaplatenia súdneho poplatku, ktorým je zastavenie konania.

Korektným a i ústavne konformným výkladom úpravy konkurzného práva a tzv. poplatkového zákona treba dospieť k záveru, že oslobodenie správcu od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m/ ZSP sa vzťahuje aj na správcov podstát podľa § 8 ods. 1 a nasl. zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnení (samozrejme však len v konaniach začatých po účinnosti zákona č. 621/2005 Z. z., teda až po 1. januári 2006).

Ak navrhovateľ počas konania poukazuje na dôvody vecného alebo osobného oslobodenia od súdnych poplatkov (napr. § 4 ZSP), rozhodnúť v konečnom dôsledku o tom, že v prejednávanej veci nie sú splnené dôvody na vecné alebo osobné oslobodenie od súdnych poplatkov možno iba postupom podľa § 10 ZSP, keď súd konanie, po predchádzajúcej výzve a poučení, zastaví pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Procesný úkon – odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podal odporca ako spotrebiteľ, je možné považovať za úkon, ktorým sa domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa zo zmluvy o preprave osôb, a preto sa naňho vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. Pokiaľ by právna úprava osobného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa uvedeného ustanovenia dopadala len na prípady, keď sa spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva ako navrhovateľ, to by sa premietlo do slovného vyjadrenia právnej úpravy, ako je to v ďalších ust. § 5 ods. 2 cit. zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti spotrebiteľa sa vzťahuje na všetky poplatkové úkony alebo konania súdov, pokiaľ ich žiada spotrebiteľ.