Potreba súhlasu odporcu so späťvzatím návrhu na vyporiadanie BSM

Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách spolu tak postavenie navrhovateľa ako aj postavenie odporcu (indicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené i právo odporcu na vyporiadanie BSM súdom, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie. Preto je v prípade návrhu na vyporiadanie BSM treba „navrhovateľom" v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. rozumieť ako navrhovateľa, tak aj odporcu. Z tohto dôvodu je treba k účinnosti späťvzatia žaloby súhlas odporcu a to i v prípade, že k späťvzatiu došlo prv než začalo konanie. V tomto prípade nejde o nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu podľa § 96 ods. 2 O.s.p., ale o skutočnosť, že za navrhovateľa je treba považovať obidve strany sporu a preto späťvzatie návrhu urobené len jednou z nich nemôže viesť bez súhlasu (vyjadrenia zhodnej vôle) druhej strany k zastaveniu konania.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2009, sp. zn. 2 Cdo 52/2008)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Trenčín uznesením z 28. septembra 2007 sp. zn. 11 C 761/2002 konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pred pojednávaním podaním zo dňa 9.2.2007 zobral návrh na začatie konania späť s odôvodnením, že po začatí konania došlo k zmenám pomerov. Z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Nesúhlasil s námietkami odporkyne a mal za to, že dikcia citovaného zákona je jasná, nepripúšťa pri jeho aplikácii žiadne výnimky, pričom pri výklade zákonného ustanovenia sa vychádza z jeho doslovného znenia bez toho, aby jeho zmysel bol rozširovaný alebo zužovaný. Zásadu neprípustnosti extenzívneho výkladu zákona ústavodarca vymedzil i v čl. 13 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky. Nakoľko navrhovateľ zobral návrh späť pred začatím pojednávania a nesúhlasu odporkyne so späťvzatím návrhu zákon v takomto prípade nepriznáva právnu účinnosť, dospel k záveru, že zisťovanie jej stanoviska by bolo nadbytočné.

Na základe podaného odvolania odporkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z 18. decembra 2007 sp. zn. 17 Co 315/2007 uznesenie okresného súdu potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ v občianskom súdnom konaní má možnosť zrealizovať svoje postavenie vyplývajúce zo zásady dominus litis predovšetkým tým, že podá návrh na začatie konania a ďalej má možnosť nim disponovať aj tak, že tento návrh zmení, prípadne že môže vziať návrh späť. Dôsledkom účinného späťvzatia návrhu je zastavenie konania. Zásada dispozície návrhom bola prelomená v Občianskom súdnom poriadku ustanovením odseku 2 podľa ktorého súd nepripustil späťvzatie návrhu, ak to bolo v rozpore so záujmom spoločnosti. Ani v tomto prípade však podľa odseku 3 súhlas nebol potrebný, ak došlo ku späťvzatiu návrhu skôr ako sa začalo pojednávanie alebo ak išlo o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo urrčenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Novelou Občianskeho súdneho poriadku, uskutočnená zákonom č. 519/1991 Zb. účinného od 1.1.1992, bol odsek 2 citovaného zákonného ustanovenia zmenený tak, že súd v prípade späťvzatia konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí a v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa odseku 3 však nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Prípady taxatívne vymedzené v odseku 3 sú teda výnimky z postupu upraveného v odseku 2, t.j. zákon vyslovene stanovuje prípady, v ktorých nesúhlas odporcu so späťvzatím sa nevyžaduje, resp. nie je účinný. Žiadnym výkladom citovaného zákonného ustanovenia nie je možné dospieť k záveru o existencii výnimky, kedy aj napriek zákonnému predpokladu (došlo k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie) by sa súhlas vyžadoval. Keďže prvostupňový súd zaujal vo veci účinnosti späťvzatia správny názor, bolo uznesenie okresného súdu odvolacím súdom potvrdené.