Popretie obsahu zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku

Zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku je verejná listina, ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak (§ 205 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že iba samotné popieranie obsahu verejnej listiny alebo jej spochybňovanie, nemôže mať za následok, že súd z jej obsahu nebude vychádzať. Na to, aby dovolací súd pri zisťovaní nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f/ C.s.p. neprihliadal k obsahu verejnej listiny v jej zaznamenanom znení, musel by byť preukázaný opak toho, čo táto listina potvrdzuje.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp. zn. 8Cdo/204/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 28. februára 2017, č. k. 19 C 61/2016-187 zamietol žalobu a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného 2/ (správne má byť žalovanú 1/ - pozn. dovolacieho súdu) zaplatiť jej sumu 1.441,40 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia na tom základe, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 12. mája 2015, č. k. 49 P 288/2011-775, jej súd určil vyživovaciu povinnosť voči žalovanej 1/ za obdobie od 15. februára 2011 do 15. januára 2012 a od 15. februára 2012 do 31. augusta 2013 v sume 130,- eur mesačne a za obdobie od 1. septembra 2013 do 6. januára 2015 v sume 150,- eur mesačne, pričom zročné výživné v celkovej sume 5.359,63 eur, po započítaní uhradeného výživného v sume 911,40 eur, jej súd povolil splácať v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne, počnúc 1. júnom 2015, vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk žalovaného 2/, pod následkom straty výhody splátok (ďalej aj ako „rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 12. mája 2015“). Tým, že žalobkyňa neuhradila prvú splátku výživného do 15. júna 2015, stalo sa dlžné výživné splatné naraz a na základe takto predbežne vykonateľného rozsudku začal súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár vykonávať exekúciu na majetok žalobkyne v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1730/2015 a 11. januára 2016 zaslal žalovanej 1/ k rukám jej otca vymoženú sumu 500,- eur. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2015 sp. zn. 20 CoP 42/2015, zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 12. mája 2015 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Poukázala na to, že (iným) uznesením Okresného súdu Bratislava II z 28. augusta 2013, č. k. 49 P 288/2011-66-NO, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2013 sp. zn. 11 CoP 532/2013, bola žalobkyňa povinná prispievať na výživu žalovanej 1/ počnúc od 28. augusta 2013 sumou 60,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám jej otca. Vychádzajúc z týchto skutočností a za stavu, keď Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 12. mája 2015 a suma výživného v rozhodnom období predstavovala len 977,40 eur žalobkyňa vyvodila, že žalovaná 1/ sa prijatím výživného v sume 2.343,80 eur (500,- eur + 1.843,80 eur) bezdôvodne obohatila na jej úkor v sume 1.366,40 eur, ku ktorej pripočítala sumu 75,- eur poskytnutú dobrovoľne žalovanej 1/. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania rozšírila žalobu o 120,- eur s tým, že jej z rozhovoru so žalovanou 1/ vyplynulo, že platby výživného do plnoletosti žalovanej 1/ prijímal jej otec; z toho následne žalobkyňa vyvodila, že namiesto žalovanej 1/ sa na jej úkor bezdôvodne obohatil jej otec, ktorého navrhla pribrať do konania ako žalovaného 2/. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie § 78 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v spojení s ustanoveniami § 451 ods. 1, § 454 a § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, keď žalobkyňa odvodzovala svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odpadnutím právneho dôvodu jeho plnenia, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 12. mája 2015; skonštatoval, že na vrátenie výživného musia byť splnené kumulatívne dve podmienky: 1. zrušenie výživného a 2. uhradené výživné nesmie byť spotrebované, t. j. musí reálne existovať. Podľa mienky súdu prvej inštancie bola splnená len prvá podmienka a to zrušenie rozsudku, ktorým súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie zročného výživného na v tom čase ešte maloletú žalovanú 1/; nebola však splnená druhá podmienka, a to existencia nespotrebovaného výživného. Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňou uhradené výživné, či už k rukám žalovanej 1/ alebo žalovaného 2/ bolo spotrebované. Argumentoval tým, že žalovaná 1/ mala zo strany otca zabezpečené bývanie, stravu, ošatenie, náklady na školu, dostávala vreckové, a to aj v čase, keď žalobkyňa nehradila žiadne výživné. Žalovaný 2/ sám znášal vyživovaciu povinnosť popri osobnej starostlivosti a uhrádzal náklady na žalovanú 1/ v plnom rozsahu, pričom náklady predstavovali výdavky nielen na stravu, ošatenie, školské potreby, poplatky, cestovné (C. - F. a späť), plnenie spoločenských a kultúrnych potrieb a dovolenky, ale aj výdavky na bývanie a v neposlednom rade výdavky na záujmovú činnosť žalovanej 1/, ktorá sa aktívne a súťažne venovala jazde na koni. Z uvedeného súd prvej inštancie dôvodil, že výživné, ktoré súdny exekútor vymohol na základe exekučného titulu, ako aj výživné v sume 120,- eur, ktoré žalobkyňa odovzdala do rúk žalovanej 1/ v novembri a decembri 2016, žalovaná 1/ spotrebovala a preto žalobu voči nej ako nedôvodnú zamietol. Okresný súd žalobu zamietol aj proti žalovanému 2/ z dôvodu jeho nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalovaný 2/ ako zákonný zástupca neplnoletej žalovanej 1/ bol iba príjemcom súdom určeného výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 20. decembra 2018 sp. zn. 3 Co 181/2017 I. návrh žalobkyne na prerušenie odvolacieho konania zamietol; II. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a III. žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd mal vo vzťahu k ustálenému skutkovému stavu za preukázané, že voči žalobkyni ako povinnej boli vedené dve exekučné konania, a to prvé, vedené pod sp. zn. Ex 622/2015, na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 30. januára 2014, č. k. 17 C 54/2011-338, v ktorom súd uložil žalobkyni povinnosť prispievať na výživu žalovanej 1/ výživné na čas po rozvode manželstva so žalovaným 2/ v sume 150,- eur mesačne a na podklade uznesenia Okresného súdu Bratislava II z 28. augusta 2013, č. k. 49 P 288/2011-66-NO, ktorým bola žalobkyňa povinná prispievať na výživu žalovanej 1/ sumou 60,- eur mesačne do právoplatnosti konania vedeného pod sp. zn. 49 P 288/2011 a druhé, vedené pod sp. zn. Ex 1730/2015, v ktorom exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 12. mája 2015, zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2015 sp. zn. 20 CoP 42/2015; mal za to, že predmetné uznesenie krajského súdu sa nedotklo tých rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II, ktoré boli exekučným titulom na vymoženie pohľadávky žalovanej 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 622/2015, v ktorom súdny exekútor vymohol v jej prospech sumu 1.843,80 eur. Nesúhlasil preto s argumentáciou žalobkyne, že zrušením rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 12. mája 2015 odpadol aj právny dôvod exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 622/2015, v rámci ktorej žalovaná 1/ obdržala sumu 1.843,80 eur. Súčasne skonštatoval, že táto okolnosť nemala vplyv na žalobkyňou dobrovoľne poskytnuté výživné v sume 75,- eur a 120,- eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych záverov krajský súd nepovažoval za potrebné, aby žalovaná 1/ v konaní preukazovala spotrebovanie výživného z dôvodu, že absentoval predpoklad poskytnutia výživného z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Námietku nesprávneho právneho posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ odvolací súd neuznal a uzavrel, že osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 46/2009). Keďže osobou oprávnenou na prijatie výživného od žalobkyne ako osoby povinnej bola žalovaná 1/ (ako jej dcéra), podľa odvolacieho súdu sa stala adresátom plnenia a dodal, že iba samotné prijatie výživného žalovaným 2/ ako zákonným zástupcom nezaložilo jeho hmotnoprávny vzťah so žalobkyňou, z ktorého by mu následne vyplývala povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Návrh žalobkyne na prerušenie odvolacieho konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49 P 288/2011 odvolací súd za použitia § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. v spojení s § 193 C.s.p. zamietol s odôvodením, že posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je závislé od takej právnej otázky, ktorá by bola predmetom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 49 P 288/2011 a ktorú by nebol oprávnený sám vyriešiť. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.