Súvislosť medzi konaním o nariadení predbežného opatrenia a konaním vo veci samej

Konanie o nariadení predbežného opatrenia a konanie vo veci samej sú dvoma samostatnými konaniami, ktoré od seba nie sú navzájom závislé v tom zmysle, že by na vydanie rozhodnutia vo veci samej bolo potrebné najprv nariadiť predbežné opatrenie. 

Predbežné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených či porušených práv účastníkov, ktorý má dočasný charakter a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. novembra 2005, sp. zn. 2 M Cdo 5/2005), ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.).

K zániku predbežného opatrenia nedochádza podaním žaloby vo veci samej. Občiansky súdny poriadok v § 77 ods. 1 dôvody zániku predbežného opatrenia vymedzuje taxatívne. Medzi tieto zákonné dôvody patrí nepodanie žaloby vo veci samej v lehote určenej súdom, nevyhovenie žaloby vo veci samej, uplynutie 30 – dňovej lehoty od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, ak sa žalobe vyhovelo, a uplynutie času, počas ktorého malo predbežné opatrenie trvať.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 4 Cdo 302/2009)

Z odôvodnenia: