Určovanie miestnej príslušnosti pri kauzálnej príslušnosti súdu. Zmena alternatívnej miestnej príslušnosti
26.7. 2019, 16:47 | najpravo.skI. Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia, podľa ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá.
II. Alternatívna miestna príslušnosť v zmysle § 19 CSP je daná na výber žalobcovi, ktorý je uskutočňovaný podaním žaloby na vybratý súd, pričom táto voľba nemôže byť následne žalobcom menená s poukazom na § 36 ods. 2 CSP.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2019, sp. zn. 2 Ndc 6/2019, zdroj: nsud.sk; právna veta: najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) predložil spor vedený pod sp. zn. 11 Cpr 8/2018 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s tým, že žalobkyňa podala dňa 2. júla 2018 na súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Následne žalobkyňa vo svojom podaní z 8. augusta 2018 žiadala okrem iného, aby konajúci súd vyhodnotil možnosti určenia osobitnej miestnej príslušnosti súdu z pohľadu ustanovenia § 19 písm. c/ CSP, v zmysle ktorého mala za to, že miestne príslušným na konanie v tomto spore je Okresný súd Košice II, nakoľko podľa pracovnej zmluvy je jej miesto výkonu práce v Košiciach, pretože sídlo organizačnej zložky žalovaného - X je umiestené v tomto meste. Pre uvedený prípad žiadala aplikovať aj ustanovenie 39 CSP.
2. Žalovaný sa k predmetnému návrhu žalobkyne nevyjadril.
3. Podľa § 39 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. V tomto prípade je Okresnému súdu Košice II a Okresnému súdu Bratislava III najbližšie spoločne nadriadený Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
5. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. Z uvedenej žiadosti žalobkyne však nevyplýva možnosť aplikácie vyššie uvedeného ustanovenia CSP, pretože z jej obsahu je zrejmé, že žiada postúpiť jej spor Okresnému súdu Košice II z dôvodu osobitnej miestnej príslušnosti určenej podľa § 19 písm. c/ CSP a nie z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2, 3 CSP.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že návrh žalobkyne posudzovaný z dôvodu osobitnej miestnej príslušnosti určenej podľa § 19 písm. c/ CSP nie je dôvodný.
7. V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je na prejednanie príslušný (§ 36 ods. 1 CSP). Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 12 CSP).
8. Podľa § 19 písm. c/ CSP namiesto všeobecného súdu právnickej osoby si môže žalobca uplatniť svoj nárok aj na súde, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ale len za splnenia podmienky, že sa spor týka tejto zložky.
9. Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné súdy podľa § 23 písm. a/ až h/ CSP.
10. Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov (§ 316 ods. 1 CSP). Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom (§ 316 ods. 2 CSP). Individuálnosť pracovnoprávnych sporov sa prejavuje tým, že vždy ide o konkrétny vzťah medzi konkrétnym zamestnancom a konkrétnym zamestnávateľom. Tento vzťah vzniká vždy medzi konkrétnymi subjektmi.
11. V danom prípade ide o individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobkyňa (zamestnanec) domáha voči žalovanému (zamestnávateľ) neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ide o individuálny pracovnoprávny spor, o ktorom koná a rozhoduje podľa § 23 CSP súd kauzálne príslušný. Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia, podľa ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala predmetnú žalobu na Okresný súd Bratislava III ako súd príslušný podľa § 23 písm. a/ CSP. Okresný súd Bratislava III postúpil spis dovolaciemu súdu na rozhodnutie o prikázaní sporu z toho dôvodu, že žalobkyňa mala za to, že žalovaným je právnická osoba (zamestnávateľ), ktorého organizačná zložka je umiestená v obvode Krajského súdu v Košiciach, preto je miestne príslušným súdom na konanie Okresný súd Košice II (§ 19 písm. c/ CSP).
13. O prípad osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. c/ CSP ide vtedy ak si žalobca uplatnil svoj nárok na súde, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ale len za splnenia podmienky, že sa spor týka tejto zložky a ktorý si žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt takto zvolil. O takýto prípad však v danom spore nejde. Dovolací súd v zmysle uvedeného poukazuje na skutočnosť, že alternatívna miestna príslušnosť v zmysle § 19 CSP je daná na výber žalobcovi, ktorý je uskutočňovaný podaním návrhu na vybratý súd pričom táto voľba nemôže byť následne žalobcom menená s poukazom na § 36 ods. 2 CSP. Preto miestne príslušný súd môže byť určený len podľa kritérií daných § 13 a nasl. CSP upravujúcich všeobecnú miestnu príslušnosť. Žalovaný má sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava III, preto je podľa § 15 ods. 1 CSP v spojení s § 23 písm. a/ CSP na konanie v spore miestne a kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava III, ako súd kauzálne príslušný pre obvod Krajského súdu Bratislava, do ktorého kraja sídlo žalovaného patrí.
14. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že návrh žalobkyne na postúpenie spisu nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0
