Zmena rozhodnutia súdu prvého stupňa ak tento dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

Predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2012, sp. zn. 5 Cdo 68/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Galanta rozsudkom z 26. novembra 2009 č.k. 8 C 245/2007-251 zaviazal odporcov 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 33 193,92 € s 9, 5 % úrokom z omeškania od 11. januára 2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcov 1,/ 2/, 3/ zaviazal zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania 6 258,33 € a titulom súdneho poplatku na účet súdu 1 991,50 € , všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom konania bol nárok navrhovateľky na zaplatenie kúpnej ceny za byt, ktorý previedla na odporcov 1/, 2/. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako právny nezmysel skutočnosť, že v kúpnej zmluve, uzavretej medzi navrhovateľkou, zastúpenou odporcom 3/ a odporcami 1/, 2/ zo dňa 10. januára 2007 v čl. 3 bod 3 bolo uvedené, že kupujúca potvrdzuje, že predávajúci jej uvedenú kúpnu cenu vyplatili v hotovosti pri podpisovaní zmluvy, nakoľko kúpnu cenu má zaplatiť kupujúci a nie predávajúci. Túto skutočnosť nebolo možné považovať za potvrdenie prijatia peňazí. Súd prvého stupňa mal ďalej jednoznačne preukázané, že navrhovateľka kúpnu cenu za byt nedostala. Vychádzal zo svedeckých výpovedí svedka M. a svedka P., ktorí náležitým spôsobom opísali stretnutie účastníkov a p. P. za ich prítomnosti v S.S., kde sa navrhovateľka dozvedela, že byt má predaný a že novými vlastníkmi bytu sú odporcovia 1/, 2/. Odporkyňa 1/ navrhla navrhovateľke dve alternatívy. Prvá bola tá, že odporcovia 1/, 2/ prevedú byt na navrhovateľku, ak im táto zaplatí, čo za ňu odporcovia zaplatili pri splácaní úveru a dá im províziu 300.000,- Sk. Druhá alternatíva bola taká, že odporcovia 1/, 2/ byt ďalej predajú, z kúpnej ceny si odpočítajú, čo za navrhovateľku zaplatili + províziu 300.000,- Sk, zvyšok vyplatia navrhovateľke. Za tým účelom nechala odporkyňa 1/ vyhotoviť zmluvu o pôžičke medzi ňou a navrhovateľkou na 300.000, Sk, aby odporkyňa 1/ mala istotu, že z predaného bytu niečo dostane. Existenciu takejto zmluvy potvrdil aj odporca 3/. Súd ďalej vychádzal z vyúčtovania nákladov, ktoré mala odporkyňa 1/ a tieto náklady odporkyňa 1/ požadovala od navrhovateľky. Pritom tvrdila, že si ich odpočítala z kúpnej ceny a zvyšok dala navrhovateľke. I z tohto zrejmého rozporu, podľa súdu, vyplynulo, že kúpnu cenu navrhovateľke odporcovia nezaplatili. O tom, že odporcovia nezaplatili kúpnu cenu, jednoznačne svedčilo aj to, že by neprišli na stretnutie do S. a nenavrhovali by navrhovateľke alternatívy, ktoré odporkyňa 1/ predkladala. Súd prvého stupňa neskúmal to, či odporcovia 1/ a 2/ zaplatili kúpnu cenu odporcovi 3/ alebo nie, ale zaviazal všetkých odporcov na zaplatenie žalovanej sumy. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 8. decembra 2010 sp.zn. 9 Co 80/2010 rozsudok súdu prvého stupňa voči odporcovi 3/ zmenil tak, že návrh zamietol a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporcovi 3/ náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že odporcovi 3/ bolo udelené riadne plnomocenstvo v súlade so zákonom na zastupovanie navrhovateľky, a to konkrétne špeciálna plná moc zo dňa 30. novembra 2006 na uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy ohľadne nehnuteľnosti bytu za kúpnu cenu vo výške 1,000.000,- Sk. Odporca 3/ na základe špeciálnej plnej moci riadne vypracoval kúpnu zmluvu v súlade s plnou mocou, v ktorej bola uvedená výška kúpnej ceny 1,000.000,- Sk. Predmetná kúpna zmluva mala podľa odvolacieho súdu všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto ju považoval za platnú. Samotná namietaná skutočnosť, že v čl. III. ods. 3 došlo k zámene účastníkov zmluvného vzťahu, kde namiesto kupujúcej mala byť uvedená predávajúca a na miesto predávajúcich kupujúci, nebola podstatná, keď z obsahu celej kúpnej zmluvy bolo evidentné, že tu došlo len k chybe pri písaní, ktorá nesprávnosť nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu. Zo znenia zmluvy nevyplývalo, že peniaze prevzal odporca 3/, ktorý predmetnú zmluvu za navrhovateľku ako splnomocnený zástupca overene na notárskom úrade podpísal. Samotná navrhovateľka v priebehu konania nikdy netvrdila, že fakticky kupujúci odovzdali kúpnu cenu odporcovi 3/ a tento by peniaze od kupujúcich prevzal a jej nevyplatil. Odporca 3/ takisto namietal, že peniaze od kupujúcich neprevzal a nebol ani splnomocnený na prevzatie kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že by odporca 3/ bol s navrhovateľkou a odporcami 1/, 2/ v nejakom zmluvnom vzťahu a ani, že sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka, keďže nebolo preukázané, že prevzal kúpnu cenu a túto navrhovateľke následne nevyplatil, ktorú skutočnosť netvrdila ani samotná navrhovateľka, odvolací súd mal za to, že je nedôvodné zaviazať odporcu 3/ na povinnosť zaplatiť navrhovateľke kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve vo výške 1 000.000,- Sk. Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu 3/ rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh voči odporcovi 3/ ako nedôvodný zamietol. Vo vzťahu k odporcom 1/, 2/ mal odvolací súd za to, že bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka splnomocnila odporcu 3/ na uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy, z čoho možno mať za preukázané, že hodlala predmetný byt predať a mala vedomosť o tom, že kúpna zmluva bola uzavretá. Súd prvého stupňa vo veci vypočul viacerých svedkov, avšak hlavnú kľúčovú svedkyňu p. Č., ktorá mala byť prítomná pri všetkých podstatných konaniach, stretnutiach a úkonoch ohľadne úhrady nedoplatku úveru navrhovateľky voči spoločnosti B., ako aj následného konania ohľadne prevodu bytu navrhovateľky, súd prvého stupňa napriek tomu, že odporcovia navrhovali opakovane jej výsluch, nevypočul. Odvolací súd mal za to, že bez riadneho vysporiadania sa s výpoveďou svedkyne Č. nebolo možné považovať skutkový stav za zistený v takom rozsahu, aby bolo na jeho základe možné vo veci rozhodnúť. Preto odvolací uviedol, že bude potrebné doplniť dokazovanie výsluchom tejto svedkyne, pričom bude potrebné túto výpoveď skonfrontovať s výpoveďami ostatných účastníkov. Postup súdu prvého stupňa, keď nevypočul svedkyňu, ktorú možno považovať za kľúčovú v danej veci a opakovane navrhovanú odporcami v 1/, 2/ bolo podľa odvolacieho súdu možné považovať za odňatie možnosti konať pred súdom odporcom.