Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu

najpravo.sk • 18.11. 2020, 11:29

Ak odvolací súd nad rámec prvoinštančného rozhodnutia niečo podporne doplní pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, neznamená to, že založil svoje rozhodnutie na iných, nových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie a takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2020, sp. zn. 1Cdo/228/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Piešťany (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. júla 2018, č. k. 8 C 35/2009-452 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vydáva tlačové periodikum „Plus jeden deň“, v ktorom dňa 18. januára 2007 uverejnil článok o žalobcovi pod názvom „Za tri vraždy doživotie“, ktorým neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu (ďalej aj ako „Článok“). V Článku žalovaný použil výrazy o žalobcovi „zabil“, „zavraždil“, „usmrtil“, „brutálny vrah“, napriek tomu, že v čase zverejnenia článku žalobca nebol právoplatne odsúdený. Odvolávajúc sa na Ústavu Slovenskej republiky a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej tiež „dohovor“) žalobca tvrdil, že bolo porušené jeho právo na ochranu a rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním a zverejňovaním údajov o jeho osobe a prezumpciu neviny. Predmetné periodikum má celoštátne pokrytie, veľkú čítanosť a zásah mal širokú publicitu. Bolo porušené právo žalobcu na súkromie, došlo k narušeniu osobnej a mravnej integrity občana, znížená dôstojnosť v spoločnosti, vážnosť a česť, vo vzťahu k ostatným spoluobčanom bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti, narušil sa jeho rodinný život, čo podľa žalobcu odôvodňuje právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva Sunday Times vs. Spojené kráľovstvo, Alfréd Worm vs. Rakúsko, Nešták vs. Slovensko, Prager a Oberschlick vs. Rakúsko a iné. Tvrdenia žalovaného v článku nemožno považovať za spravodajskú úvahu, ani hodnotiaci úsudok, ani poskytovanie informácií, preto nestranný čitateľ nemohol urobiť nič iné, ako podozrievať žalobcu z toho, že skutky spáchal. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal najmä z ustanovení § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj z článku 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež z článkov 10 ods. 1, 2 dohovoru. Po starostlivom zvážení všetkých okolností pri otázke konkurencie medzi ochranou osobnosti a práva na slobodu prejavu súd prvej inštancie prišiel k záveru, že v danom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, čo odôvodnil i tým (o. i.), že žalobca v článku nebol označený menom, nebola v ňom uverejnená jeho podobizeň (fotografia). Súd zdôraznil, že len preto, že sa žalobca sám „našiel“ v článku, že ide o jeho osobu, ešte neznamená, že aj bežný nezainteresovaný čitateľ by bol schopný rozpoznať, že ide o osobu žalobcu. Z textu Článku vyplynulo, že jeho autorka použila výrazy ako: „zavraždil“, „vraždy spáchal“ a pod. Išlo nepochybne o výrazy, ktoré navodzujú vinu žalobcu, čo v čase, keď ešte predmetný rozsudok nebol právoplatný, nie je možné hodnotiť inak, ako porušenie práva žalobcu na prezumpciu neviny. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom odôvodnení skonštatoval, že žalobcom napádaný text ako napr. „Tento zločin pripomínal popravu. Obžalovaný strieľal na zamestnankyňu predajne odzadu“ a podobne, z veľkej miery autorka článku použila, resp. citovala to, čo odznelo v rámci odôvodnenia. Tieto informácie teda nebolo možné považovať za akýkoľvek zásah do osobnostnej sféry žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že už samotné porušenie jeho prezumpcie neviny treba považovať za objektívne spôsobilé vyvolať ujmu a že dotknutá osoba je dôsledkom porušenia základného ľudského práva na prezumpciu neviny vystavená pocitom úzkosti, menejcennosti, krivdy nespravodlivosti, poníženiu, s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, bolo možné vyvodiť, že aj keď došlo k porušeniu práva prezumpcie neviny žalobcu, nemohlo dôjsť k zásahu do dobrého mena, občianskej cti žalobcu, už aj vzhľadom na jeho osobu a spáchanie obzvlášť nebezpečnej a závažnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody doživotne a ktoré bolo legitímne obmedzené aj verejným záujmom na ochrane spoločnosti ako pred nebezpečným páchateľom závažných trestných činov. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 5. júna 2019, sp. zn. 24 Co 21/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu neboli naplnené, čo vo svojom rozhodnutí aj riadne zdôvodnil. Odvolací súd prebral súdom prvej inštancie zistený skutkový stav (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 881

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: