Povinnosť vyzvať na vyjadrenie k odvolaniu

Zákon súdu (prvostupňovému ani odvolaciemu) vo všeobecnosti neukladá povinnosť vyzvať účastníka, aby sa k odvolaniu vyjadril; túto povinnosť má súd len vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2012, sp. zn. 3 Cdo 202/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 19. októbra 2011 č.k. 3 Er 224/2005-18 zamietol návrh oprávnenej na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal k povinnosti v lehote 15 dní zaplatiť súdnemu exekútorovi J. M. 173,41 € trov exekúcie. Neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie odôvodnil poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok"). O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a o trovách konania účastníkov podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie oprávnená. Krajský súd v Prešove uznesením z 30. marca 2012 sp. zn. 4 CoE 3/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa 1/ potvrdil vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie, 2/ zmenil vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 33,30 € a 3/ nepriznal účastníkov náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval, okrem výroku o trovách exekúcie, za vecne správne. V časti trov exekúcie, vzhľadom na nesprávnosť určenia výšky trov, uznesenie prvostupňového súdu zmenil (§ 220 O.s.p.) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov len vo výške 33,30 €.